Rozpočet má reagovať na krízu, ktorá nie je

Pomalšie znižovanie deficitu verejných financií, ktorým chce vláda v nasledujúcich rokoch čeliť finančnej kríze, nie je podľa ekonómov správne riešenie.

BRATISLAVA. Hovoriť o kríze v súvislosti so Slovenskom je trochu pritiahnuté za vlasy. Myslia si ekonómovia. Odvolávajú sa na to, že eurokomisia nám predpovedá, že budeme mať na rok najvyšší rast v Európskej únii. V ďalších dvoch rokoch sa pritom rast má ešte zrýchliť.

„Pri odhadoch ekonomického rastu na budúci rok od troch do piatich percent nemôžeme hovoriť na Slovensku o kríze. Radikálne opatrenia v podobe mimoriadnych rozpočtových výdavkov v súčasnosti nie sú potrebné,“ hodnotí zámer vlády menej šetriť v rozpočte ekonóm inštitútu Ineko Peter Goliaš.

Podnikatelia by v rozpočte privítali znižovanie daní a rozsiahlejšie škrtanie výdavkov. To sa však nekoná. Dane nebudú v dohľadnom čase rásť, ale ani klesať. S výnimkou ich zníženia tým, čo zarábajú najmenej. Väčšina rozpočtových výdavkov má rásť.

„Skôr by som privítal zámer systematicky znižovať výdavky, ako uvoľňovať rozpočtovú politiku,“ povedal výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Robert Kičina.

Pomalšie znižovanie rozpočtového deficitu by podľa Kičinu bolo aktuálne, len ak by sa kríza u nás výrazne rozšírila. Napríklad začalo by sa vo veľkom prepúšťať a nezamestnanosť, ktorá je v súčasnosti pod 8 percentami, by sa dostala nad 10 percent.

„Rozpočtové rámce chceme prehodnotiť, lebo sme dnes v špecifickej situácii. Za prioritu považujem správnu kombináciu menovej a fiškálnej politiky,“ povedal minister financií Ján Počiatek.