Sihelský: Kríza nám môže aj pomôcť

Generálny riaditeľ Ústredia práce sociálnych vecía rodiny JÁN SIHELSKÝ z informácií z terénu má pocit, že medializované dosahy finančnej krízy na Slovensko sú zatiaľ nadnesené.

Napadlo vám pred pár mesiacmi, že sa u nás začne pre krízu hromadne prepúšťať?

„Podľa mňa sa tu vyvíja neprimeraná neistota. Zatiaľ môžeme hovoriť len o štatistických údajoch napríklad za september.“

Aké teda boli čísla v septembri?

„Do evidencie úradov práce prišlo 34-tisíc ľudí a odišlo 28-tisíc. Hovorím to preto, že mám stále pocit, že sa v súčasnosti vytvára neprimeraná atmosféra ohrozenia trhu práce na Slovensku, čo podľa môjho názoru nie je pravda.“

Takže dnes u nás nie je kríza?

„Ale áno, aj toto je kríza. Len jej mieru a jej dosah ani zamestnávatelia, ani odborári v súčasnosti nevedia objektívne posúdiť. Na stretnutí s premiérom a sociálnymi partnermi sa minulý týždeň jasne diskutovalo o tom, že hlavný vplyv pocíti náš trh práce v druhom kvartáli budúceho roka.“

To bude vrchol a koniec?

„Neviem to posúdiť. To je makroekonomická záležitosť, ja som generálny riaditeľ ústredia výkonnej zložky rezortu práce. Z pohľadu zdravého rozumu to vidím tak, že táto situácia môže pre Slovensko mať nielen negatívny, ale aj pozitívny vplyv.“

V čom pozitívny?

„Je logické, že obrovskí zamestnávatelia, ktorí majú vysoké náklady niekde na západ od nás, sa budú takisto vyrovnávať s ekonomickou záťažou. Keby sme my boli na ich mieste, čo robíme? Šetríme.“

Prenesú časť výroby k nám?

„Myslím si, že by sa mali v prvom rade správať ekonomicky. Analytici veľkých firiem sedia niekde v Nemecku, Anglicku a čo iné robia, než kalkulujú finančné náklady? Vedia, prečo sem prichádzajú: sú tu nižšie náklady.“

Nechcelo by to aj ekonomické stimuly?

„Veď vláda sa tým zaoberá a v oblasti investičných stimulov je jasná legislatíva. Ako generálny riaditeľ hovorím o 32-tisícoch ľudí, ktorí prišli do evidencie v septembri. Treba dodať, že v septembri chodia aj absolventi, bolo ich 8660. Prirodzené odtoky a prítoky do evidencie sa hýbu okolo 22-tisíc. Nám nezamestnanosť zásadne neklesala, ale rástla nám zamestnanosť.“

Prečo?

„Za posledný rok sa napríklad vrátilo viac ako 3-tisíc ľudí, ktorí zo Slovenska odišli za prácou do Maďarska. Ostávajú doma, našli si tu prácu. 240-tisíc mladých ľudí nám odišlo za prácou do únie. A keď sú tam starosti, prídu naspäť. Z toho plynie aj pozitívum.“

Aké?

„Posledného pol roka nás zamestnávatelia atakovali s tým, že majú málo kvalifikovaných pracovníkov. No keď sa nám vrátia zo západnej Európy ľudia, kde budú vytláčaní z pracovného trhu pre krízu, možno budú spokojnejší, že si budú mať z čoho vybrať. Zamestnávatelia tvrdia, a sčasti majú aj pravdu, že nezamestnaní, ktorí sú dnes voľní, nie vždy spĺňajú ich očakávania.“

Kríza má aj negatíva?

„Netvrdím, že sa nič nedeje, naopak, bude to mať negatívny vplyv u veľa zamestnávateľov na Slovensku. Treba to vnímať tak, že v súčasnej etape to nie je také dramatické. Za október sme mali nahlásených 10 nových hromadných prepúšťaní. To je 944 pracovných miest. Ale dôsledkom finančnej krízy nie sú len hromadné prepúšťania, ale celková strata pracovných miest. Okrem toho, aby sme vedeli povedať, čo je dosah krízy, môžeme sa spoliehať len na názor firmy.“

Môžu firmy krízu zneužiť?

„Firmy môžu všeličo zneužiť. Môžu argumentovať, že prepúšťajú pre krízu, ale je to zneužitie? Možno majiteľ na Malte urobí rozhodnutie a povie, že je to kríza. Vypočujete si to a zapíšete. Či je to pravda, to nevieme.“

Ako to vidíte s počtom pracovných miest do budúcna?

„Čo sa týka hromadných prepúšťaní, mali sme ich do septembra nahlásených 38, to predstavovalo dokopy 7456 pracovných miest. Z nahlásených prepúšťaní sa realizovalo 2143, no do evidencie napokon pribudlo 329 ľudí.“

Nahlasujú firmy hromadné prepúšťania aj pre istotu?

„Často zamestnávateľ získa v lehote nové zákazky a prepúšťanie sa nekoná.“

Čo robíte proti kríze vy?

„My sme výkonný orgán, vykonávame to, čo nám umožňuje legislatíva. Keďže sa deje to, čo sa deje, tak navštevujem rôzne kúty Slovenska a zbieram informácie od svojich riaditeľov. Tí podrobne sledujú vývoj situácie na trhu práce a bezodkladne do 24 hodín oznamujú všetky signály negatívneho vývoja u konkrétnych zamestnávateľov.“

Aké signály dostávate?

„Napríklad za október pribudlo 10 hromadných prepúšťaní a sú tu aj signály od zamestnávateľov, ktorí o prepúšťaní len uvažujú. To sú tie čísla, o ktorých hovorila ministerka práce Viera Tomanová, že je ohrozených zhruba 3500 pracovných miest a do konca roka sa to číslo má zvýšiť o ďalších 1700. Už dnes je to zas o 120 viac, lebo nám dnes prišli ďalšie informácie.“

Čo odporúčate firmám?

„Odporúčam každému zamestnávateľovi, ktorý uvažuje o rušení pracovných miest, aby sa zastavil na príslušnom úrade práce. Ten sa mu bude snažiť ponúknuť aktivity. Uvažujeme aj o príprave nového projektu z peňazí sociálneho fondu, ktorý by mal pomáhať ľuďom, ktorým hrozí strata zamestnania. Ministerka uvažovala o dosť vysokej sume – okolo 100 miliónov korún. Nechcem však predbiehať.“

Kto je krízou najviac ohrozený?

„To je individuálne. Keby som bol zamestnávateľ, tak budem chcieť, aby moja firma prosperovala. Nechám si teda tých najlepších. Môžem tiež presunúť kmeňových zamestnancov inému zamestnávateľovi. Ak má firma manažment so sociálnym cítením, môže najprv prepustiť dôchodcov. Ale čo keď im práve tí dôchodcovia podávajú najlepšie pracovné výkony?“

Nie sú prví ľudia na lízing?

„Pred dvoma dňami som sa vrátil z burzy práce a hľadali tam ľudí aj agentúry práce.“

Ďalšie odkazy:

• Viac správ z ekonomiky nájdete na ekonomika.sme.sk