Slovensko patrí ku krajinám s najnižšou pôrodnosťou v Európe, ale podľa obrázkov v časopisoch to vyzerá, akoby bol babyboom. Ani mnohí zrelí muži už nevidia v dieťati komplikáciu svojho života. Nepresadzujú interrupciu a nenechávajú svoje mladé priateľky boriť sa životom ako slobodné matky. Založiť si novú rodinu okolo päťdesiatky je dnes skrátka u mužov v móde. Čo na to však zúfalé manželky? Alebo je to celé inak?

Hovorí sa, že žiadna láska netrvá večne. Roky plynú a manželská kríza dosiahne svoj vrchol. Deti odrastú, čím sa manželom uvoľnia ruky, ak sa rozhodnú pre radikálne riešenie. Rozvod. Pravda, niekedy mu predchádza skutočnosť, že si jeden z partnerov alebo obaja nájdu iného partnera. Ak nadobudnú pocit, že si s novým partnerom či partnerkou budú lepšie rozumieť, rozhodnú sa založiť si novú rodinu. Niekedy nejde ani tak o vec cieľavedomého rozhodnutia. Jednoducho v paralelnom vzťahu je na ceste dieťa a situáciu treba riešiť. Mnohí muži dokonca túto okolnosť vítajú ako niečo pozitívne vo svojom živote napriek tomu, že im malé dieťa naruší ich životný stereotyp. Predsa len si zvykli na istý životný štandard a rytmus a dieťa im vnesie do života úplne iné povinnosti, stanoví iné priority. Odrazu musia riešiť otázku bývania, nočné vstávanie k postieľke, prebaľovanie a babysitting. A k tomu ešte rozvodové konanie či naťahovanie sa o majetok. Kariéra musí nabok. V práci však poľaviť nemôžu, lebo mladá partnerka je na materskej dovolenke a treba živiť novú rodinu. Otcovia v zrelom veku sa však nesťažujú. Tešia sa z dieťaťa a vychutnávajú si svoje otcovstvo. Oveľa menej sa z toho tešia ich bývalé manželky. Nielenže sa cítia oklamané a žiarlia na mladé partnerky exmanželov, ale navyše často nevedia, čo si počať. Ich šanca nájsť si pred päťdesiatkou mladého priateľa a splodiť s ním dieťa je nižšia alebo viac-menej teoretická. Blíži sa menopauza a zdá sa im, že začať si konečne budovať kariéru, keď deti aj muž vyleteli z hniezda, je troška neskoro. Cítia sa oklamané. Diskriminuje ich nielen spoločnosť tým, že ich považuje za staré, ale aj matka príroda. Čas sa zastaviť nedá. Aj mýtus krásy je neúprosný a ženská krása podlieha zubu času. Mužom, naopak, čas akoby na šarme pridával.

Syndróm prázdneho hniezda

Čo motivuje mužov po štyridsiatke, aby sa vrátili k rodičovským povinnostiam spred mnohých rokov? Prečo si neužívajú pokoj a iné výhody stredného či pomaly seniorského veku? Prečo sa nesústredia radšej na kariéru? „Môže ísť o dva prípady," hovorí psychológ Dušan Fabián. „V manželstve hovoríme o deťoch druhého cyklu. Keď prvá generácia detí vyletí z hniezda alebo sú skrátka veľké, manželia sa rozhodnú mať znovu deti. Zvyknú mať ešte jedno alebo až dve deti, s veľkým odskokom, niekedy aj 15 - 17 rokov. Druhý prípad je však častejší. Manžel v období prázdneho hniezda si nájde mladšiu partnerku a s ňou má dieťa. Ide väčšinou o mužov vo veku od 40 do 60 rokov. Partnerke obyčajne tikajú biologické hodiny. Chlap sa k tomu ani veľmi nemá, ale v jej životných potrebách táto túžba je. Takáto dvojica máva spravidla jedno dieťa, hoci zažil som aj dve. Partnerka je v primeranom veku pre materstvo, no chlap je podstatne starší -vekový rozdiel býva aj 18, 20 až 25 rokov." Dušan Fabián pripomína, že aj nový vzťah časom zhrdzavie, láska skoroduje, očarenie starším mužom sa pominie a nastanú problémy. Platí tiež, že ženatý muž je zakázaný muž a tým je pre mladú ženu na začiatku príťažlivejší.

Radosť aj stres

Spolužitie mladej ženy a staršieho muža nemusí byť teda jednoduché, ani keď ich spája láska a dieťa. „Dosť často sa vyskytuje mužská žiarlivosť," vraví Fabián. „Ona sa stretáva s generačnými druhmi a on jej nestačí, nezaujímajú ho tie isté témy, rozhovory jej spoločnosti. Žiarli na jej mladších kamarátov."

Objavuje sa tiež kolízia s deťmi z prvého manželstva. „V mladej žene sa prebudí matka a má pocit, že jej manžel uprednostňuje deti z prvého manželstva, že ich finančne podporuje. Začne veľmi starostlivo chrániť záujmy nového spoločného dieťaťa. Nejde len o čas, ktorý spolu trávia, ale aj o majetkovoprávne veci." Pokiaľ ide o vzťah staršieho muža k narodenému dieťaťu, je to rôzne. „Niektorí muži nestačia, pripadajú si smiešni, keď v tomto veku tlačia kočík, najmä keď ich ľudia oslovujú „starý otec", lebo dieťa považujú za ich vnúča. Ale sú aj muži, ktorí majú z dieťaťa veľkú radosť, vedia si ho vychutnať. Vyskytuje sa celá škála pocitov, aj radosť, aj ťažký stres a nemohúcnosť."

Osudy bývalých manželiek

Stáva sa, že keď je muž s manželkou veľmi majetkovo prepletený, nerozvedú sa, ani keď sa v novom vzťahu mužovi narodí dieťa. „Muž a nová mladá žena spolu žijú, stávajú sa rodičmi malého spoločného dieťaťa bez toho, aby sa on rozviedol." Ako na to reagujú bývalé manželky? „Je to reaktívny stav, nastáva veľmi búrlivá reakcia. V prvom štádiu to manželka nevie spracovať, ale postupne si zvyká na situáciu. Niekedy, keď zvíťazí ženská hrdosť, rozvádza sa, ale nie vždy. Jednoducho rezignuje, nechá muža tak a žije si svoj život spolu s deťmi, ona akoby drží rodinu. Muž v tom pláva a obyčajne šliape na plyn nová mladá partnerka."

Menej častá je situácia, že si žena po štyridsiatke nájde nového, mladšieho partnera a má s ním dieťa. „U nás žena starne kultúrne aj biologicky rýchlejšie ako muž, hoci sa dožíva priemerne vyššieho veku," vraví Fabián. „Chlap päťdesiatnik je ešte stále perspektívny, kvalitný partner, aj reprodukčne. Ale žena okolo päťdesiatky už končí, je odpisovaná."

Som tolerantnejší

Vo vzťahu zrelých otcov k ich malým deťom sa vraj prejavuje podobný efekt ako vo vzťahu starý rodič a vnúča. „Majú s deťmi viac trpezlivosti, úzkostná zodpovednosť ako pri prvých deťoch tam už nie je," vraví Fabián.

„Samozrejme, že mať ešte malé deti v tomto veku je veľmi fajn," vraví šéfredaktor literárneho časopisu Rak Braňo Hochel (57). Je otcom dvoch dospelých synov, 30- a 37-ročného a dvoch dcér - jedna má päť rokov a druhá rok a pol. „Medzi mojím najstarším synom a najmladšou dcérou je vekový rozdiel 36 rokov, čo je naozaj dosť. Prvá várka, v prvom manželstve, boli synovia, druhá várka, v druhom manželstve, sú dcéry. Voči synom som býval úzkostlivý, na dcéry už taký nie som, všeličo im tolerujem. Majú to voľnejšie. Manželka sa o ne strachuje, ale keďže ja som s prvými deťmi všetky nebezpečenstvá preskákal, teraz sa o ne až tak veľmi nebojím. Som aj podstatne tolerantnejší. Nedávno bola manželka s deťmi u svojej matky, ktorá k nim bola ako babka veľmi tolerantná. Manželka matku napomínala, aby im všetko nedovolila, no tá jej povedala: „Tu nevychovávaj, vychovávaj si doma." A manželka jej odvetila: „Doma nemôžem, doma majú tata." Som k deťom skrátka veľkorysejší, samozrejme, v rámci istých hraníc. V každom prípade mám pocit, že dievčatá sú rovnakí čerti, ako boli synovia." Na otázku, aký vekový rozdiel je medzi ním a druhou manželkou, Braňo Hochel odpovedá: „Nie veľký. Dvadsaťšesť rokov. Pred pár rokmi, keď sme sa do seba veľmi zaľúbili, mi povedala: Ja som pre teba dezert a ty si pre mňa predjedlo."

Balzam na rany

„Mám dvadsaťšesťročnú dcéru z prvého manželstva a s druhou manželkou mám dvojročnú dcérku," vraví prvý podpredseda rady STV Peter Malec (49). Vekový rozdiel medzi ním a manželkou je 14 rokov. „Je to úžasný pocit. Človek bol kedysi ako otec pomerne dosť nezodpovedný, teraz si to užívam. Je to teraz niečo úplne iné. Mojím životom dieťa neotriaslo, skôr mi stanovilo celkom iné priority. Usmerní vás to úplne inak. Ja zatiaľ nebadám, okrem bežných denných starostí, žiadne väčšie nevýhody. Dcéry spolu vychádzajú veľmi dobre, so staršou dcérou mám výborný vzťah. Každému mužovi v mojom veku môžem dieťa len odporučiť, kvalita života sa absolútne zmení, k lepšiemu."

„Keby som to chcel veľmi zjednodušiť, povedal by som, že byť prezretým otcom malého dieťaťa je úžasné, ale také jednoznačné to zas nie je," vraví spisovateľ Jozef Puškáš (57). Jeho dcéra Mária má 27, syn Marek 32 a Jakub, z druhého manželstva, päť rokov. Druhá partnerka má 43. „Biologické hodiny nezastavíte a pripomenú sa napríklad v noci, keď musíte vstať alebo vziať svoje oneskorené dieťa so štyridsaťstupňovou horúčkou na ruky a utekať s ním na pohotovosť. Vtedy sa vynoria aj zlé chvíle z minulosti - so „starými" deťmi. Strach je väčší, lebo je za ním skúsenosť a skepsa veku. Na druhej strane, keď si chce päťročný syn zahrať futbal alebo ísť na ryby, tak jednoducho hráte futbal a chytáte ryby a zrazu máte o štyridsať rokov menej. Keď netrafím dobre loptu alebo nechytím ani rybičku, zamrzí ma, či sa raz nebude ten milý poškrabok za svojho prestarnutého dýchavičného otecka hanbiť. Azda len nad hendikepom oteckovho veku prižmúri oko aj v puberte. Malé deti nedokážu zraniť svojich rodičov tak bolestne ako tie dospelé. Keďže po štyridsiatke či päťdesiatke už každého rodiča život nejako dokopal, je nové malé dieťa dokonalý balzam na otcovské rany."

Dieťa ma omladilo

Otcovské radosti si napokon doprajú aj mnohí zarytí starí mládenci. Spevák Maťo Ďurinda (46) so svojou 31-ročnou priateľkou to stihol ešte pred päťdesiatkou. „Mám veľkú radosť, že v mojom živote sa objavil nový človiečik, z ktorého sa veľmi teším. Veľmi rád kvôli nemu zmením svoje životné tempo a pracovnú vyťaženosť," vraví Ďurinda. „Na dieťa som sa veľmi tešil. Konečne prišiel čas, keď si môžem svoju dcéru Barborku plne vychutnať. Môžem si totiž dovoliť zobrať voľno a venovať sa len jej, slobodné povolanie mi to dovoľuje. Nemusím chodiť každý deň do práce a naplno si vychutnávam krásne chvíle, na ktoré som možno až trošku dlho čakal. Barborka má osem mesiacov a ja sa s ňou veľmi rád naháňam. Nevie ešte sama chodiť, ale behá v chodítku. Hráme sa spolu na naháňačku a je to moja najväčšia zábava. V chodítku dokáže chodiť obrovskou, snáď stokilometrovou rýchlosťou. Ja sa vždy zjavím v inom kúte domu a keď ma Barborka zbadá, pozrie sa mi priamo do očí a opätuje zakaždým môj úsmev. Teší ma, že je taká pozorná. Objímem ju a dám jej pusu, je to naša hra. Vo veľkej izbe máme také ‚kolečko‘, ktoré nazývam pretekárska dráha F1. Dieťa považujem za obrovský prínos a radosť vo svojom živote." No spevákovi sa zdá, že mať dieťa až v päťdesiatke či ešte v neskoršom veku, je už trochu nezodpovedné. „Dieťa si takéhoto rodiča ani veľmi neužije," vraví. „Ja som mal Barborku tak na rozhraní. Cítim sa psychicky aj fyzicky veľmi dobre. Myslím si, že sa Barborka nebude musieť v škole hanbiť za to, že staro vyzerám. Dieťa ma veľmi omladilo, som oveľa hravejší a usmievavejší, vďaka dcérke som začal aj znovu pozerať rozprávky."

Užívajú si aj nerozvedení

Aj niektoré mediálne známe manželské páry, ktoré dlhé roky slúžili ako vzor šťastného manželstva, sa napokon rozpadli. Bolek Polívka a Chantal Poulain alebo Juraj Nvota a Anka Šišková. Príznačné je, že Polívka aj Nvota sa tešia z nových potomkov s novými manželkami. No správičky v médiách nie sú štatistika, mediálny obraz môže klamať. Aj v šoubiznise sa nájdu šťastní oteckovia, ktorí si otcovstvo vychutnávajú v zrelom veku a manželky pritom nemenia - napríklad Mick Jagger alebo Maroš Kramár.

„Model manželstva zloženého zo staršieho muža a mladšej partnerky je dosť klišéovitý. No nie je nevyhnutný," hovorí Monika Bosá z organizácie EsFem, ktorá sa okrem iného zaoberá problematikou rodovo citlivej výchovy a rodovým výskumom. „Tento jav, teda muži v staršom veku, ktorí si užívajú otcovstvo, nie je bezpodmienečne viazaný na druhú rodinu či na druhú partnerku. Užívajú si to aj tí nerozvedení. Jeden z možných dôvodov je ten, že sa uvoľní tlak na výkon a už nemusia venovať toľko času budovaniu si postavenia. Zároveň človek s vyšším vekom získava viac sebadôvery a nezaťažuje sa tak postojom okolia ako v mladosti. Je, samozrejme, možné aj to, že spokojnosť a ‚užívanie si‘ rodičovstva sa často spája s druhým manželstvom aj preto, že po kríze predchádzajúceho vzťahu si ľudia uvedomia hodnotu toho nového. To platí všeobecne, bez ohľadu na pohlavie." A prečo si muži po čase hľadajú mladšie ženy? „My nevieme, či to tak naozaj je," vraví Monika Bosá. „Pravdepodobne áno, ale neuskutočnil sa nijaký špeciálny výskum zameraný na tento jav. Často automaticky usudzujeme z mediálnych odrazov."

Starší muži sa boja

Skúmaniu otcovstva sa venuje aj manžel Moniky Bosej, sociológ David Bosý z Inštitútu edukológie a sociálnej práce prešovskej univerzity v Prešove. Pracuje ako výskumník v občianskom združení EsFem a zaoberá sa problematikou Men's studies. On je feminista, manželka je feministka. „Slovenská odborná literatúra sa téme otcovstva vo vyššom veku venuje veľmi málo," vraví David Bosý. Podobné je to aj so zahraničnými výskumami. „Môže to byť z viacerých dôvodov. Otcovstvo po štyridsiatke nie je také časté, ako by sa nám na základe správ v médiách mohlo zdať, alebo nie je také problematické, ako by sa mohlo javiť. Starší muži majú podľa mňa veľmi často strach z otcovstva najmä vtedy, ak ide o ich prvé dieťa. Podobne to však prežívajú muži aj ženy vo všetkých vekových kategóriách. Starší ľudia sa boja predovšetkým toho, či dieťa nenaruší ich zabehnuté zvyky a či naň budú mať dostatok trpezlivosti. To, ako zvládneme rodičovstvo, je však skôr záležitosť zrelosti osobnosti. Vek je podľa môjho názoru druhoradý." Pokiaľ ide o výhody rodičovstva v zrelšom veku, David Bosý ich vidí napríklad vo vyššej sebaistote. „Výhodou môže byť aj lepšia finančná situácia. Nevýhody sú na strane biológie. Pre mužov vo vyššom veku je oveľa ťažšie počať dieťa a je aj oveľa väčšie riziko, že dieťa bude trpieť psychickou poruchou. Nevýhodou pre deti môže byť riziko, že sa stanú sirotami skôr, ako dosiahnu dospelosť."

Sú päťdesiatničky odpísané?

Či sú starší muži obetavejší rodičia, je vraj otázne. „Niečo iné je mediálny obraz, ktorý o sebe podávajú známi starší muži v súvislosti s ich otcovstvom, a niečo iné je ich súkromný rodinný život a ich prípadná každodenná starostlivosť o dieťa," vraví David Bosý. „Spoločnosť viac toleruje, keď rodinu opustí muž ako žena, čo vychádza z rodových stereotypov. Naša kultúra starostlivosť o deti prisudzuje takmer výlučne matkám a zároveň ich obviňuje pri akejkoľvek aj drobnej chybe, ktorej sa dopustia. Mužský ekvivalent výrazu „krkavčia matka" neexistuje. Pre ženu je takmer nemysliteľné, aby zakladala úplne novú rodinu a pretrhala pritom väzby s tou starou. To zároveň sčasti vysvetľuje aj to, prečo majú muži po rozvode relatívne väčšie šance na sobášnom trhu - muž si novú partnerku hľadá sám, žena spolu s deťmi."

A ako je to so starnutím žien? „Ak hovoríme o mladosti ako o očakávanej ‚hodnote‘ žien, tak súhlasím s tým, že ide o jeden z negatívnych dôsledkov stereotypného vnímania žien a mužov," vraví David Bosý. „Z biologického hľadiska je to však veľký mýtus. Muži jednak skôr umierajú - a teda sa dá predpokladať, že sú skôr ‚opotrebovaní‘ - a takisto im tikajú biologické hodiny. Po štyridsiatke výrazne klesá produkcia a pohyblivosť spermií. U žien sa hovorí o štyridsiatke ako o poslednej možnosti mať dieťa, ale pribúda žien, ktoré sa stali matkami v pomerne vysokom veku. Iná vec je, ako sa muži a ženy, aj na základe toho, čo im hovorí spoločnosť, vnímajú. Ak budeme donekonečna opakovať, že ženy po päťdesiatke sú už odpísané, nakoniec tomu uveria a začnú sa tak cítiť. Pritom čoskoro väčšina z nich ovdovie a môžu si v relatívne mladom veku začať užívať život bez toho, žeby niekomu museli robiť slúžku."