Britský šéf diplomacie David Miliband hovorí, že systém fungovania EÚ je prežitý
Na Rusov treba byť tvrdý

Prezývajú ho britský Obama či nový Tony Blair, ktorý môže zachrániť potápajúcich sa labouristov a vyhrať voľby. V Bratislave sprevádzal kráľovnú Alžbetu II. a vo štvrtok popoludní sa stretol so študentmi Ekonomickej univerzity. Hýril vtipom, neustále sa usmieval, vzápätí však jasne pomenoval dôsledky finančnej krízy a hovoril o tom, že Európa musí byť proti Rusku jednotná. Britský minister zahraničných vecí DAVID MILIBAND sa ako s jediným slovenským médiom rozprával s denníkom SME.

Vaši starí rodičia pochádzajú z Varšavy, odkiaľ emigrovali do Británie. Máte pre tento región špeciálnu slabosť?

„Áno, cítim, že tu mám korene. Nechcem to však preháňať, pretože sa cítim veľmi britsky. Vnímam, čo sa tu stalo v 20. storočí - všetky vojny, dvojnásobná tragédia fašizmu a komunizmu. Je pekné teraz vidieť strednú Európu, ako prispieva k pokroku Európy.“

Na Slovensko ste prišli priamo zo Slovinska, obe krajiny si vo svete stále mýlia aj politici. Myslíte, že vďaka návšteve Alžbety II. sa zvýši povedomie o týchto štátoch?

„Dúfam, že to pomôže. Návšteva kráľovnej na Slovensku a Slovinsku vyvolala v Británii veľký záujem. Ľudia uvidia články o týchto dvoch významných krajinách. “

Slovensko-britské vzťahy sú podľa našich politikov jedny z najlepších v histórii. Súhlasíte?

„Myslím, že spolupracujeme veľmi intenzívne, máme dobré politické a obchodné vzťahy, kultúrnu spoluprácu. A samozrejme, kráľovnina návšteva je uznanie pokroku, ktorý vaša krajina dosiahla. Sme veľmi blízki partneri v množstve oblastí. Je toho veľa, čo možno oslavovať, ale je priestor, aby sme spolupracovali ešte lepšie.“

autor: Jarmila Palušková

VIDEO

Exkluzívny rozhovor redaktora denníka SME s britským ministrom zahraničných vecí Davidom Milibandom

Ďalšie videá nájdete na tv.sme.sk.

Británia bola jediným veľkým štátom únie, ktorý Slovákom v roku 2004 otvoril pracovný trh. Sprevádzala to hysterická reakcia bulvárnej tlače i opozície. Ako spätne hodnotíte rozhodnutie zrušiť pracovné obmedzenia?

„Je pravda, že otvoreniu trhu predchádzala veľká kritika, ale celkovo to bol šťastný príbeh. Európania, ktorí prišli pracovať do Británie, pracujú. Nemali sme veľa problémov s kriminalitou, ale nehovorím, že nebolo aj napätie a stresy. Išlo o jednu z najväčších migračných vĺn v histórii Európy a došlo k nej vo veľmi krátkom čase. Celkovo to bolo pozitívne. Z veľa vecí sa možno poučiť, ale migrácia je súčasť rozvoja Európy.“

V súvislosti s finančnou krízou už Británia ohlásila, že migráciu cielene pribrzdí, aby si chránila pracovný trh. Dotkne sa to nejako Slovákov?

„Je dôležité rozlišovať medzi rozhodnutiami v rámci Európskej únie a migráciou z tretích krajín. My sme zaviedli bodový systém pre prisťahovalcov, ktorí nie sú občanmi Európskej únie, a ten balansuje medzi požiadavkami pracovného trhu a počtom ľudí, ktorí by chceli k nám prísť pracovať.“

Jednou z priorít britskej zahraničnej politiky sú klimatické zmeny. Na Slovensku to však nepatrí medzi priority vlády ani občanov. Argumentuje sa, že v porovnaní s bohatšími štátmi Európy si nemôžeme dovoliť veľké investície do čistých technológii a priemysel ne­zvládne prudké znižovanie emisií. Čo na to hovoríte?

„Dodržiavať záväzky týkajúce sa boja proti klimatickým zmenám • e veľmi dôležité. Je samozrejmé, že krajiny ako Slovensko budú v tejto oblasti robiť menej ako bohatšie, ale je dôležité, aby Slovensko svoje záväzky naplnilo. Teší ma, že vaša vláda na Európskej rade jasne trvala na tom, že Európska únia musí splniť plán zníženia emisií o 20 percent do roku 2020.

Podotýkam, že je možné dobre zarobiť, ak budete prví v nízkouhlíkových technológiách. Klimatické zmeny považujem aj za ekonomickú otázku, z ktorej môže Európa veľa získať, ak pôjde dopredu.“

Zaregistrovali ste nedávne roztržky medzi Slovenskom a Maďarskom a nacionalistické výroky na oboch stranách?

„Národy by si mali vždy nájsť cestu na zmierenie. My máme dobré vzťahy s Maďarskom aj so Slovenskom. Zmysel pre národnú identitu je dobrá vec, keď sa však nacionalizmus stane spôsobom, ako diskriminovať iné národy a útočiť na ne, je to veľmi zlé.“

Británia má v súčasnosti veľmi chladné vzťahy s Ruskom pre otrávenie Litvinenka, zatvorenie kancelárie Britskej rady. Vy sám ste mali vulgárny telefonický rozhovor s ministrom zahraničia Sergejom Lavrovom. Ako vnímate súčasné Rusko? Musí sa mať Európa na pozore?

„Európa musí s Ruskom spolupracovať, ale nemôže byť sentimentálna. Rusko rokuje tvrdo a my musíme byť tvrdí tiež. Musíme byť jednotní a odhodlaní. Myslím, že je to možné, ale Rusko nesmie cítiť, že sme mäkkí.“

autor: Jarmila Palušková

VIDEO

Britský minister zahraničných vecí sa pre denník SME zmienil aj o vojne v Gruzínsku

Ďalšie videá nájdete na tv.sme.sk.

Nebola Európa mäkká na Rusko po vojne v Gruzínsku? Moskva porušila medzinárodné právo, stále má vojakov v odštiepeneckých provinciách.

„Rusi môžu vždy dosiahnuť vojenské víťaz­stvo. Ale fakt, že Južné Osetsko a Abcházsko uznala len jedna ďalšia krajina sveta, ukazuje, že Moskva nevyhrala v strednodobom horizonte ani diplomaticky. Rusko má teraz problémy, ktoré musí riešiť. Je izolované.

Nikto sa nemôže hrdo pozerať na nedávne udalosti, pretože aj gruzínska vláda urobila ľahkomyseľné kroky a potom nasledovala neprimeraná reakcia Rusov. Z tohto konfliktu nevyšiel nikto s dobrým kreditom.“

Z bruselských kuloárov presiaklo, že francúzsky prezident Nicolas Sarkozy si chce ponechať časť predsedníckych právomocí v únii, pretože sa osvedčilo jeho líderstvo počas vojny v Gruzínsku a finančnej krízy. Je české šéfovanie únii ohrozené?

„České predsedníctvo zostáva. Veď predsedom skupiny krajín, ktoré majú euro, je luxemburský premiér. Česi sa nemusia ničoho báť, prvého januára preberú predsednícku stoličku. Ale Británia samozrejme podporuje zrušenie rotujúceho predsedníctva, ako je to napísané v Lisabonskej zmluve. V únii, ktorá má 27 členov, je starý systém prekonaný.“

Slovensko ako jedna z mála krajín Európskej únie neuznalo Kosovo. Akceptuje Bratislava realitu na Balkáne?

„Možno vyzerám mladý a naivný, ale určite nebudem útočiť na pozíciu Slovenska. V Kosove sa nám podarilo dosiahnuť rovnováhu, dúfam, že robíme dobre. Bol by som rád, keby Kosovo uznalo viac krajín, chcem, aby sa Kosovo stalo bezpečnou súčasťou medzinárodného usporiadania. Ale neodsudzujem ľudí, ktorí majú odlišný názor.“

autor: Jarmila Palušková

VIDEO

Britský minister zahraničných vecí sa zmienil aj o dodržiavaní ľudských práv počas olympiády v Pekingu

Ďalšie videá nájdete na tv.sme.sk.

Priamo z Bratislavy cestujete do Pekingu na summit EÚ-Ázia. Súhlasíte s názorom, že Olympijské hry boli obrovskou propagandou do vnútra krajiny a komunistický režim nesplnil žiadne záväzky týkajúce sa ľudských práv?

„Ale olympijské hry boli dobrou propagandou aj pre Veľkú Britániu, v počte medailí sme skončili na štvrtom mieste! Nechcem tým však zotrieť ľudské práva, ktoré sú veľmi dôležité. Pred olympiádou čínska vláda oznámila, že umožní novinárom voľne sa pohybovať po krajine. Tento víkend ohlásila, že to bude pokračovať ďalej. To je jeden praktický zisk. Médiá budú môcť slobodne kontrolovať dodržiavanie ľudských práv a to je dôležitý krok vred.“

Takže nešlo o propagandu?

„Nie. Myslím, že je dobré, že sa Čína ukázala ako nový, moderný národ. Hry boli úspešné. Nemyslím, že to oslepí ľudí v otázke zneužívania ľudských práv. Vždy keď ideme do Číny, túto otázku spomenieme.“

V Británii sa hovorí, že máte pred sebou veľkú budúcnosť a zálusk na premiérsky post. Labouristi vás považujú za vychádzajúcu hviezdu. Lichotí vám to?

„Cítim sa veľmi poctený, že môžem reprezentovať svoju krajinu ako minister zahraničných vecí. Chcem to robiť dobre. Sústreďujem sa na súčasnú prácu a nezaoberám sa budúcnosťou.“

Vaši konzervatívni rivali jasne vedú vo všetkých prieskumoch a vyhrali by parlamentné voľby. Čo môže labouristov zachrániť?

„Rozhodujúce je, či robíte správnu vec. Skutočná otázka v politike je to, kto má lepšie myšlienky, a ja vidím, že konzervatívci ich majú málo. Labouristi sú stále hladní po zmenách a na tomto môžeme budovať.“

Británia patrí medzi krajiny, ktoré najmenej podporujú prehlbovanie európskej integrácie. Čím to je?

„Prieskumy ukazujú, že podľa európskych štandardov sme dosť euroskeptickí, ale musíme si uvedomiť, že posledných sedem rokov sa Európa sústredila na inštitucionálnu debatu. Ľudia sú už chorí a unavení z diskusií o ústave. Chceme už hovoriť o skutočných výsledkoch, ktoré ľudí zaujímajú, a nie o mechanizmoch.“

A čo teda ľudí zaujíma?

„Mier, prosperita, stabilita. Mnohé veci majú globálnu príčinu, a preto Európska únia musí mať silný hlas a byť lídrom pokroku vo svete.