Slovanu sa uľavilo. Bitkár mal voľno

Netradičnou cestou sa vydal do NHL český útočník DAVID KOČÍ (27). V uplynulých dvoch sezónach odohral 27 zápasov v Chicagu a aj Tampa ho pre nový ročník angažovala ako bitkára.

Európania idú do NHL hrať hokej. Ako sa z vás stal pästiar na korčuliach?

„Pred ôsmimi rokmi ma draftoval Pittsburgh, aj ja som vtedy išiel do Ameriky hrať hokej. Nastupoval som v juniorských tímoch a neskôr v AHL a vždy som hral tvrdo do tela. Často som sa dostal do potýčky s bitkármi v mužstvách súpera, musel som sa brániť. A tak som sa rozhodol, že to bude môj džob.“

Považujete to za ťažšiu cestu do NHL ako pre bežného hráča?

„Určite áno, najmä po psychickej stránke. V zápase nesmiem robiť chyby a popritom byť vždy pripravený, keď sa treba pobiť. Nie je to len jednoduché zhodenie rukavíc.“

Viete už pred zápasom, že v ňom príde k pästiarskemu súboju?

„Nie. Bitka vyplynie z priebehu hry. Treba ochrániť spoluhráča, urobiť si rešpekt. Alebo, keď mužstvo prehrá 4 - 5 zápasov a žiada sa nabudiť atmosféru, tak sa zaradí bitka. Na zdvihnutie energie. Často to funguje.“

V príprave pred novou sezónou ste sa pobili štyri razy. Prichádzal ostrý duel do úvahy aj na Slovane?

„Nie, v priateľskom zápase so slovenským tímom to nebolo treba. Už predpoludním som sa dozvedel, že tréner so mnou večer do zostavy neráta. Slovan mohol zostať v pokoji.“

V Tampe ste sa vypracovali na poste bitkára na pozíciu jednotky. Mali ste dobrú letnú prípravu?

„Ak si myslíte, že som navštevoval boxerský klub, tak vás sklamem. Prijal som pozvánku známeho slovenského kondičného trénera Dušana Benického do Vancouveru. Zameriavali sme sa na korčuľovanie, na rovnováhu. Pomohlo mi to v hokeji aj pri fyzických súbojoch. Mám väčšiu stabilitu na korčuliach, cítim sa veľmi dobre.“

Čo je pre bitkára dôležité, aby bol úspešný?

„Predovšetkým skúsenosti. Aby vedel, ako sa zachovať v konkrétnej situácii. Ako uchopiť súpera. Potom už nasleduje rutina.“

Váš najlepší duel?

„V minulej sezóne mi vyšiel súboj s veľkým Derekom Boogartom z Minnesoty, s jedným z najuznávanejších hráčov v tomto remesle.“

A naopak?

„Neuspel som proti slovenskému obrancovi Zdenovi Chárovi z Bostonu. Nechcem sa vyhovárať, ale v ten deň som nebol celkom fit - mal som zranený nos. Nemal som do tej bitky liezť, lenže v tej chvíli som na to vôbec nemyslel. Beriem to ako ponaučenie. So Zdenom sme zostali kamaráti. Po zápase prišiel za mnou, podali sme si ruky. Je to naša práca.“

Ďalšie odkazy:

• Viac správ zo športu nájdete na sport.sme.sk