BRATISLAVA. V sobotu zasadala vláda. Minister financií hovoril o svetovej kríze, správu podal aj guvernér centrálnej banky. Nakoniec premiér oznámil, že jeho sľuby neplatia a ľudia dostanú znova možnosť odísť alebo vstúpiť do sporivého dôchodkového piliera.
Premiér Robert Fico využil prepady akciových trhov z minulého týždňa, ktoré viedli k prehĺbeniu krízy na finančných trhoch, a znovu zaútočil na druhý penzijný pilier. Už neplatí, čo hovoril pred niekoľkými mesiacmi, že v júni tento rok sa sporenie na penziu definitívne uzavrie a ten, kto si v ňom šetrí, už nebude mať možnosť vystúpiť. Túto možnosť využilo 105–tisíc ľudí. Systém, ktorý je pod dohľadom štátnych orgánov, PREMIéR zároveň označil za „katastrofálne zabezpečený“.
V sobotu na mimoriadnom rokovaní vlády doterajšia premiérova definitíva padla. Druhý pilier sa bude znovu otvárať. A to najmenej na šesť mesiacov s tým, že by sa to mohlo stihnúť ešte pred koncom tohto roka. Ministerka práce Viera Tomanová musí pripraviť zákon v skrátenom legislatívnom konaní, ktorý by sa mal objaviť už na nasledujúcej schôdzi parlamentu.
Premiér vidí mínusy
„Dávame priestor klientom dôchodkových spoločností, aby sa slobodne rozhodli, či chcú pri týchto mínusových výsledkoch zostať, či chcú znášať riziká spojené s krízou, alebo si zvolia iný spôsob šetrenia na zabezpečenie v starobe,” povedal Fico.
Premiér hovorí, že je to práve druhý pilier, ktorý je na Slovensku svetovou finančnou krízou postihnutý najviac. „Považujeme ho za najohrozenejší, pokiaľ ide o dosahy finančnej krízy,“ povedal. Pomohol si aj číslami. Všetky skupiny fondov, teda konzervatívne, vyvážené aj rastové sú podľa neho reálne, teda po odpočítaní inflácie, za posledných dvanásť mesiacov, v mínuse.
Správcovia vidia zisky
Asociácia dôchodkových správcovských spoločností hovorí o opaku. Druhý pilier je podľa nej finančnou krízou nie najviac, ale najmenej poškodená zložka finančného trhu. Asociácia spochybňuje tvrdenia premiéra, že dôchodkové fondy ľuďom neprinášajú zisk.
Premiér si pre spochybnenie sporenia na penziu zvolil výnosy tak, aby boli nízke alebo dokonca záporné. Dôchodkové firmy prinášajú iné čísla. „Priemerná miera zhodnotenia v dôchodkových fondoch sa napriek vplyvu svetovej krízy od ich vzniku až dodnes pohybuje v plusových hodnotách od 8,35 do 13,44 percenta,“ uvádza sa v stanovisku asociácie.
Na dlhé trate
Poukazuje na to, že na dôchodkové sporenie sa treba pozerať ako na dlhodobý investičný produkt. Preto jeho výsledky nie je správne hodnotiť po každom výkyve trhu. Premiér ich zatiaľ hodnotil len vtedy, keď trhy klesali. Obdobie rastu vždy opomenul.
Asociácia pripúšťa, že kríza má na sporenie dočasne negatívny vplyv. „Nemožno očakávať, že svetová finančná kríza sa nijako nedotkne slovenských investorov,“ priznávajú penzijné spoločnosti.
Ekonóm SAV Viliam Páleník si myslí, že ak sa druhý pilier bude každú chvíľu otvárať, obmedzí sa penzijným správcom možnosť robiť dlhodobé investície. „To znižuje spoľahlivosť systému, jeho efektívnosť a výnosnosť, teda aj sumu, ktorú si ľudia na penziu našetria,“ povedal Páleník.
Na mimoriadnom sobotnom rokovaní vlády bol aj guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko. Medzi ním a premiérom bola v niektorých faktoch názorová nezhoda. Fico k druhému pilieru povedal, že jeho „zabezpečenie je úplne katastrofálne a som rád, že v tomto má rovnaký názor aj guvernér národnej banky“.
Na otázku, či súhlasí s názorom o katastrofálnom zabezpečení, Šramko povedal, že on nepočul, že by sa premiér až takto vyjadril.
Znovu sa druhého piliera zastal. „Som si istý, že z hľadiska demografického vývoja penzijná reforma bola potrebná a musí byť,“ povedal Šramko. S Ficom sa však zhoduje v tom, že po krachu finančných inštitúcií v USA, od ktorých by to nikto nečakal a ktoré boli dovtedy svetovými lídrami vo svojej oblasti, treba dohľad a reguláciu sprísniť. Aj o tom bude novela zákona o druhom pilieri.
„Nerozumiem postoju vášho premiéra. Je to v rozpore s tým, čo hovoria významní ekonómovia,“ povedal bývalý poľský minister financií a guvernér centrálnej banky Leszek Balcerowicz, ktorý sa cez víkend zúčastnil na programovej konferencii SDKÚ.
Priebežný dôchodkový systém je podľa neho pre demografické problémy veľmi neefektívny. Krajiny, ktoré ho budú chcieť silou–mocou udržať, budú nútené zvyšovať dane a odvody. „To bude znižovať ich ekonomický rast,“ povedal Balcerowicz.
Zatiaľ čo premiér Robert Fico nedôveruje neviditeľnej ruke trhu a ako argument pripája finančnú krízu v USA, uznávaní ekonómovia upozorňujú, že nesprávne vysvetlenie dôsledkov krízy môžu politici zneužiť.
Minulý týždeň obnovil diskusie o tom, či kapitalizmus bez silnej štátnej regulácie je dobrým spôsobom, ako riadiť veci verejné.
V sobotu sa o tom hovorilo napríklad aj na tlačovej besede vlády, rovnako ako na programovej konferencii SDKÚ. Kým traja významní ekonómovia, hostia fóra opozičnej strany, kapitalizmus podržali, premiér dal najavo, že podľa neho kríza ukázala správnosť snahy o silný štát.
Presne naopak
„V krajinách, o ktorých by sme to nikdy nepovedali dochádza k štátnej regulácii, k znárodňovaniu a k tvrdým zásahom do finančného sektora,“ povedal Fico po mimoriadnom zasadnutí vlády. „Ja neverím v zázračnú ruku slobodného trhu,“ dodal.
Približne v tom istom čase argumentoval v Bratislave za opak niekdajší poľský minister financií či guvernér poľskej národnej banky Leszek Balcerowicz. „Nie je pravda, že kríza je dôkazom, že kapitalizmus nefunguje. Jedným z dôvodov súčasných problémov na americkom trhu sú nesprávne kroky štátnych inštitúcií, a nie súkromných,“ povedal. Ako príklad uviedol politiku Americkej centrálnej banky, ktorá podľa neho prispela k nadmernému množstvu dostupných peňazí. Silný vplyv na krízu mali dve veľké americké hypotekárne inštitúcie, ktorým hodila záchranné koleso americká vláda – Fannie May a Freddie Mac. „A tie sú takmer štátne. Treba povedať, že voľný trh funguje, opravuje deformácie, zatiaľ čo socializmus ich vytvára,“ uzavrel Balcerowicz.
Chyby na strane štátu, a nie trhu vidí aj bývalý minister financií Maďarska Lajos Bokros: „Vidíme opravnú, deštrukčnú silu kapitalizmu, ktorá eliminovala také mená ako Merill Lynch alebo Lehman Brothers. Ale nevidíme systematickosť americkej vlády v tom, ktoré inštitúcie majú prežiť vďaka vládnej pomoci a ktoré by mali zaniknúť,“ hovorí Bokros. „Prečo tvrdíme, že AIG bola príliš veľká na to, aby urobila chybu a Lehman Brothers nie?“ pýta sa Bokros. „Výsledkom je, že vláda lepšie zaobchádza s tými, ktorí sú s ňou viac prepojení. Toto je zmätok, ktorý nevzišiel z trhu, ale zo strany štátu, ktorý nedovolí finančným inštitúciám, aby sa o seba postarali samy,“ povedal Bokros. „Je veľmi ťažké jasne rozlíšiť medzi dosahmi neviditeľnej ruky trhu a v poslednom čase veľmi viditeľnou rukou vlád. Vlády preto môžu veľmi ľahko tieto dve veci pomiešať a prezentovať všetky negatívne dôsledky ako výsledok pôsobenia trhu,“ dodal.
Štatistika v prospech trhu
S dvoma zahraničnými odborníkmi sa v otázke prispenia americkej vlády ku kríze zhodne aj slovenský ekonóm Eugen Jurzyca. Po dôkazy o tom, že štátne zásahy nie sú pre ekonomiku najlepším riešením podľa neho netreba chodiť do Ameriky.
Svedčia o tom údaje štatistického úradu za rok 2007, ktorý bol zároveň prvým plným rokom súčasnej vlády. „V odvetviach, kde prevažuje štátne vlastníctvo, došlo k poklesu či prepadu zisku do straty. Napríklad železnice zvýšili stratu zo 624 miliónov na 1,4 miliardy korún, zvýšila sa strata v slovenskej televízii či Cargu,“ vymenúva Jurzyca dôkazy, ako „štát ukazuje, že to robí horšie“.
Premiér uznal, že slovenské banky sú v kondícii, ale upozornil, že ich majitelia cez ne môžu riešiť vlastné problémy.
Slovenské banky finančná kríza na svetových trhoch prakticky nezasiahla, napriek tomu treba urobiť určité opatrenia, aby sa u nás nestalo niečo podobné ako v USA. Zhoduje sa na tom vláda aj Národná banka. Premiér Robert Fico povedal, že chce dať ešte viac právomocí centrálnej banke, ktorá komerčné banky stráži.
Obáva sa, že ak by finančná kríza zasiahla materské firmy našich bánk, mohli by cez rôzne finančné operácie z bánk na Slovensku vytiahnuť peniaze a spôsobiť im problémy. „Matka si v starom členskom štáte bude riešiť problém tak, že zlikviduje dcéru a potom to všetko nechá na ten malý štát, aby to riešil s klientmi,“ obáva sa krízového scenára Fico. Aj guvernér Národnej banky Ivan Šramko povedal, že v tomto smere by sa regulácia bánk mala sprísniť.
Fico pri tejto príležitosti znovu kritizoval privatizáciu bánk. „Nesúhlasím s privatizáciou bankového sektora tak, ako bola urobená, pretože Slovenská republika prakticky nemá žiadnu banku.“
Božena Chovancová z katedry bankovníctva na Národohospodárske fakulte Ekonomickej univerzity povedala, že prísnejšia regulácia má svoje opodstatnenie. „Mohlo by sa stať, že by dochádzalo k presunom aktív tam, kde by to bolo výhodné,“ povedala. O privatizácii hovorí, že bola pre Slovensko výhodná. „Banky s takým malým kapitálom, aké tu boli pred privatizáciou, by sa v konkurencii veľkých zahraničných bánk na trhu určite neudržali.“
