Slovenská punkrocková skupina zo Svätého Jura vydala druhý album Rev rokenrolu
Vandali útočia tromi akordmi

Vandali vyplienili Rím, ale už ich niet. Z celej hordy prežili do dnešného dňa iba traja. Usídlili sa vo Svätom Jure a nedávno im vyšiel druhý album Rev rokenrolu.

BRATISLAVA. Punkrocková skupina Vandali je určite jednou z najlepších kapiel tohto žánru na Slovensku. Gitarista a spevák Pišto Wilson, bubeník Valér Tornád a basgitaristka Basia Noiseovna zoberú každý klub svojím rokenrolovým útokom so svojimi skvelými pesničkami, ktoré sa od ostatných punkových skupín líšia tým, že nespievajú to trápne No Future!, ale vlievajú ľuďom do žíl novú krv.

Obrátený náčelník

„Vandali rozbili Rím, nemali zľutovanie nad žiadnou kultúrou. My však neničíme. Sme kultúrni Vandali. Odmietame alkohol, cigarety, drogy a konzum. To je podľa mňa v súčasnosti najväčšie vandalstvo a rebélia,“ vysvetľuje Pišto Wilson, autor všetkých piesní kapely a dodáva: „Najväčší rebel je ten, ktorý sa neopaľuje v lete a nechodí na dovolenky! (smiech). Sme ako indiánsky náčelník Sediaci býk, ktorý robil všetko naopak. Ráno hovoril dobrý večer, keď všetci jedli, on nie, keď boli všetci za, on bol proti. V princípe odmietal všetko väčšinové. Hovorili mu obrátený náčelník.“ (smiech)

Rev rokenrolu je oveľa lepší ako prvý album Lov Vandalov (2005), aj zo zvukovej a obsahovej stránky. Ale témy sa v ich piesňach nemenia. Pišto Wilson stále píše láskyplné texty o zdanlivo nepodstatných postavičkách z obyčajného života, ktorým dokáže vdýchnuť skvelý príbeh.

V minulosti spievali o esbéeskároch s dobrým srdcom, cukrárkach alebo o hádzanárkach z dedinskej ligy. Na Rev rokenrolu zasa nájdeme ďalšie pozoruhodné typy – napríklad miestneho Dona Juana v skvelej skladbe Sex na jednu noc. „Keď bývaš v okresnom mestečku, tak vždy nájdeš nejakých miestnych seladónov, majstrov sveta, ktorí nevytiahnu päty z domu. Niekedy sa na zábavách z lovcov stanú obete. O tom je pieseň Sex na jednu noc,“ vysvetľuje Pišto Wilson.

Námet pesničky Rokenrol Taxi si zasa zobral zo života jeho kamaráta a basgitaristu skupiny Rozpor, ktorý v civile robí taxikára. „Je to úplný blázon. O jednej v noci je schopný zožrať polkilový téglik vlašského šalátu z Tesca iba s jedným rožkom. Nič sa mu nestane, pokojne sa vyserie v kríkoch. Normálnych ľudí by to asi zabilo!“ Jednou z najlepších piesní albumu je Na kraj sveta, ktorú keby hrali v rádiách, bol by z toho obrovský hit. O ďalšej pecke Športová hymna zasa hovorí, že vznikla ako odpoveď na pieseň o hokejovom Slovane, ktorú napísala Karpina. Vandali nemajú radi šport, a tak si vymysleli vlastnú antihymnu, ktorá je taká dobrá, že neurazí ani fanúšikov športu.

Básne a texty

Pišto Wilson je všestranným človekom. Pod svojím občianskym menom Štefan Chrappa píše básne, vydáva knihy sebe a svojim priateľom. „V poslednom čase mi však básne moc nejdú. Hovorím tomu, že sa minuli. Teraz ma bavia písať viac texty, človek nemusí hľadať nejaké hlboké pravdy, nemusia sa rýmovať a píšu sa ľahšie. Je to pohoda.“

Na Vandaloch je zaujímavé, že táto trojica začala hrať ešte v deväťdesiatych rokoch pod menom Čad.

Ich repertoár tvorili drsné metalové skladby. Neskôr si začali hovoriť Vandali, ale metal nikdy neopustili a stále vystupujú pod menom Čad. Dokonca teraz pripravujú nový album. Obe skupiny majú úplne rozdielny repertoár. Sú to dva odlišné svety.

„Čad je zlostný, Vandali pohodoví,“ vysvetľuje Pišto Wilson, ktorý vytvoril Vandolov, aby mohol hrať aj melodické veci.

„Stále máme radi extrémny metal, ale popritom aj Nohavicu, Kryla alebo Ramones, a tak sme založili Vandalov. Hrať punk je jednoduché. Hovoríme tomu tri akordy v obmenách.“

Vandali hrajú najbližšie 20. septembra v Žiline so Zónou A a skupinou Proti srsti.