Operácia Dunaj na Slovensku

Sovietske sily čakali, že ich veliteľ Východného vojenského okruhu generálporučik Samuel Kodaj bude 21. augusta v Trenčíne vítať. Kodaj však okolo obeda 21. augusta kričal, že sú okupanti, a nech ho zastrelia. Do obkľúčenej budovy štábu prišiel situáciu riešiť generál Majorov.

Pri vstupe do Kodajovej kancelárie mu nikto ani neodpovedal na pozdrav. Kodaj sa zrútil a pýtal sa, prečo mu to urobili. Majorov sa osopil, že to predsa sám chcel a sľuboval, že bude navádzať vojská až do Prahy. Kodaj vraj neveril, že k invázii skutočne dôjde. Majorov pokračoval - s tým sa nič nedá robiť a požiadal ho o priestory pre svoje velitelstvo. Kodaj rýchlo povedal: „Vykonám“.

Pripravení už vo februári

Sovietska generalita bola na zásah v Československu pripravená dávno pred augustom 1968. Už koncom februára dostal jeden zo sovietskych generálov pokyn, aby svoju divíziu pripravil na zásah v zahraničí.

Prvýkrát bolo k úderu blízko 9. mája, v trezore veliteľa armády genpor. A. M. Majorova v Užhorode čakala obálka s mapou - rozkazom operácie DUNAJ, vypracovanej na základe pokynov ministra obrany ZSSR maršála A. A. Grečka z 8. apríla.

Útok sa nekonal ani v júni počas cvičenia Šumava, keď sa po Československu pohybovalo vyše 17-tisíc vojakov Varšavskej zmluvy a ďalších 30- až 40­tisíc cvičilo pozdĺž hraníc v NDR, Poľsku a na Ukrajine.

Hlavné invázne sily boli pripravené už 29. júla, platilo to aj o Maďarsku, no naposledy po rokovaní československých a sovietskych predstaviteľov v Čiernej nad Tisou, dostal pred vojenským zásahom prednosť politický nátlak.

Generalita dala rozhodujúci rozkaz 20. augusta. Cez Vyšné Nemecké - Michalovce - Vranov nad Topľou - Prešov - Poprad - Liptovský Mikuláš - Žilina - Považská Bystrica - Trenčín sa uberali dve tankové divízie. Po 2. trase Maťovce - Trebišov - Košice - Rožňava - Lučenec - Zvolen - Banská Bystrica postupovali ďalšie. Bratislavou sa vojenská technika valila už krátko po polnoci.

Rozkaz nestrieľať nebrali vážne

Rozkaz maršala Grečka na porade o invázii 18. augusta znel, že vojci môžu strieľať len s povolením od maršala. Vysokí sovietski dôstojníci to však nezobrali príliš vážne. Dôrazná odpoveď mala prísť len v prípade nepriateľskej streľby, našlo sa však veľa vojakov a dôstojníkov, ktorí pod vplyvom propagandy a v strese videli kontrarevolucionárov za každým rohom, neznáme zvuky považovali za výstrely a bez výstrahy pálili ako prví.

Po Sovietoch na Slovensko dorazil aj bulharský 12. motostrelecký pluk, ktorý o 2.05 h prekročil hranice v Maťovciach. V Košiciach narazili na barikády a na mladíkov, ktorí vrhali kamene, tehly. Poškodili 40 až 50 automobilov. Kolóna zastavila v Rožňave, kde ľudia obsadili cestu. Sprievodné sovietske tanky a transportéry útočníkov paľbou zahnali a kolóna pokračovala na Zvolen.

Maďarská 8. motostrelecká divízia vstúpila na Slovensko okolo polnoci. Kým si ľudia na dedinách mysleli, že ide o cvičenie, alebo vojská stratili orientáciu, panoval pokoj. Po rozvidnení v Nitre, Novom Meste nad Váhom Maďarov „vítali“ zástupy ľudí, ktorí kričali, hrozili päsťami, odpľúvali si i hádzali kamene.

Vojakov vyzliekli do slipov

Naša armáda kládla len pasívny odpor. V Štúrove v noci maďarská motostrelecká divízia brutálne prepadla stanicu Verejnej bezpečnosti aj kasárne. Rozospaných a neoblečených vojakov základnej služby odviedli na stanicu a poslali domov, potom Maďari obkľúčili sídlisko, kde bývali vojaci z povolania. Dôstojníkov predviedli na posádku, kde sa museli vyzliecť do spodnej bielizne. Vypočúvali ich až do obeda.

Kliknite - obrázok zväčšíte.

Súvisiace články:

• + Operácia Dunaj