Opozícia prišla vlani o vyše 3000 členov

Bratislava. Parlamentná opozícia (SDKÚ-DS, SMK a KDH) zaznamenala v uplynulom roku dovedna stratu vyše 3000 registrovaných členov svojich strán. Výnimkou v tomto vývoji je SMK, ktorej skupina členov sa rozrástla z 11.959 na 11.964.

Najvyšší pokles počtu straníkov, vyše 15 percent, postihol SDKÚ-DS. Ich skupina sa v priebehu minulého roka znížila z 8569 na 7274 (k 31. decembru 2007). K 1. júlu 2008 navyše ďalej klesla na 6441. KDH prišlo vlani o takmer 11 percent členov. Rady hnutia podľa ich výročnej správy opustilo 1887 ľudí. S 15.927 členmi však KDH ostáva opozičnou stranou s najširšou členskou základňou.

Parlamentným lídrom v tomto ukazovateli je aj naďalej ĽS-HZDS. Strana eviduje ku koncu minulého roka 35.370 členov, čo predstavuje pokles oproti roku 2006 o 694 ľudí. Najsilnejší politický subjekt Smer-SD sa môže opierať o 15.855 straníkov, čo je oproti roku 2006 nárast o 723 členov. Najmenšou stranou z pohľadu členskej základne ostáva SNS s 1370 straníkmi (31. december 2007). Koncom roku 2006 ich národniari zaznamenali 1198.

Pomerne vysoký počet členov vzhľadom k niektorým parlamentným subjektom si udržiava mimoparlamentná KSS. Navyše v priebehu minulého roka získali ďalších 53 straníkov a ich celkový počet sa vyšplhal na 8654.

Z výročných správ jednotlivých partají je zrejmé, že v priemere najvyšší príspevok na jedného platiaceho člena pre stranu bol vlani v radoch SNS. Jej členovia sa poskladali dovedna na 1,3 milióna Sk (43.152 eur), čo je takmer 950 Sk (32 eur) na jednu osobu s členstvom. V SDKÚ-DS táto čiastka dosiahla v priemere 400 Sk (13 eur) na straníka, ĽS-HZDS získala od každého člena asi 246 Sk (osem eur), Smer-SD 183 Sk (šesť eur) a KDH 107 Sk (3,5 eura). Najmenej "štedrí" boli členovia SMK. Jeden straník zaplatil priemerne 66 Sk (2,2 eura) za rok.

Sociológ Pavel Haulík sa domnieva, že slovenské politické strany sú z hľadiska členstva podvyživené. Širšia členská základňa totiž podľa jeho slov poskytuje v prípade demokratického fungovania strany rezervoár nových tvárí a politických myšlienok. "Zoberme si napr. problém SNS s obsadením postu ministra životného prostredia. Pokiaľ by strana fungovala na členských princípoch, tak tento problém by nebol taký vypuklý. Ale nie je to len záležitosť národniarov," poznamenal pre TASR s tým, že za silne podvyživené strany považuje tie, ktoré majú pod 20.000 až 15.000 členov.

Slovenské politické strany označil Haulík ako volebné, teda ide o pár profesionálnych politikov, ktorí vytvárajú celú stranícku politiku. Tento stav navyše považuje za "veľký nedostatok", lebo jednotlivé subjekty tak nemôžu byť účinne kontrolované svojou základňou aj v priebehu volebného obdobia. Pripúšťa ale, že je len malé percento ľudí, ktorí majú ambíciu byť straníkmi. "Zdá sa, že stále nevyprchala averzia ľudí voči angažovanosti sa v politických stranách, ktorá vznikla ako dôsledok predchádzajúceho režimu. Pre slovenskú súčasnosť je to negatívny faktor," podčiarkol.

Minimálny pohyb v počte členov SMK vysvetľuje "absolútne stabilnou" voličskou základňou tejto strany. "To, že celkovo pribúdajú členovia vládnych strán, je pochopiteľné. Hlásia sa tam ľudia s predstavou možnosti ovplyvniť fungovanie spoločnosti," vysvetlil. Na margo opozičného vývoja podotkol, že došlo jednak k rozkolu v KDH a jednak k "výraznému vnútrostraníckemu pohybu" v SDKÚ-DS. Samotné úbytky považuje vzhľadom na celkový počet ich straníkov za pomerne významný. "Signalizuje to, že strany nerobia svoju opozičnú politiku najlepším spôsobom," dodal Haulík.