Najpoužívanejšie lieky na Slovensku sú viacnásobne drahšie ako v Česku
Pri liekoch sme štedrejší ako Česi
Slovenské zdravotné poisťovne platia za najpoužívanejšie lieky niekedy aj dvakrát vyššie ceny ako poisťovne v Česku. Ministerstvo rozdiely nevysvetlilo. Tvrdí, že systémy sa nedajú porovnávať.
BRATISLAVA. Konečné ceny najpoužívanejších liekov na Slovensku sú v porovnaní s Českom vyššie.
Zároveň slovenské zdravotné poisťovne platia v niektorých prípadoch za lieky takmer dvojnásobne viac. Na rozdiely v cenách a platbách zdravotných poisťovní upozornil inštitút INEKO, ktorý porovnal ceny dvadsiatich najpoužívanejších liekov na Slovensku a v Česku.
Kým slovenské zdravotné poisťovne hradia za Cipralex (liek proti depresii) 697 korún (23,14 eura), české poisťovne len 354 korún (11,75 eura), čiže o 97 percent menej. V prípade Ibalginu (liek proti bolesti) je to 123 korún zo strany slovenských poisťovní a len 64 korún uhradia za ten istý liek české zdravotné poisťovne.
Stanovenie ceny liekov na Slovensku je plne v kompetencii ministerstva zdravotníctva. Zdravotné poisťovne svoju výšku úhrady nemôžu ovplyvniť, aj keď majú svojich zástupcov v Kategorizačnej komisii liečiv. Komisia je totiž len poradným orgánom ministerstva.
Rozdiel je vraj prirodzený
Ministerstvo zdravotníctva nevysvetlilo, prečo existujú rozdiely v konečných cenách konkrétnych liekov na Slovensku a Česku, a prečo za ne poisťovne u nás platia viac. Eva Slováková z komunikačného odboru ministerstva len povedala, že porovnávať úhrady v jednotlivých krajinách nie je objektívny parameter.
Analytička HPI Angelika Szalayová, ktorá bola predsedníčkou slovenskej kategorizačnej komisie a aj členkou kategorizačnej komisie v Česku, s týmto argumentom nesúhlasí. „Porovnávanie cien liekov medzi krajinami je jedným z najčastejšie používaných spôsobov regulácie cien liekov, ktorý je aj súčasťou slovenského systému,“ povedala.
Podľa spoločnosti Zentiva, ktorá vyrába Ibalgin, je prirodzené, že konečná cena v Česku a na Slovensku je rozdielna. „Všetky ceny sú ovplyvnené rôznymi faktormi, či už ekonomickými alebo politickými,“ povedal Igor Novák zo spoločnosti. Jednoduché porovnávanie bez zohľadnenia týchto faktorov môže byť preto podľa neho značne zavadzajúce. Bráni sa aj tým, že konečná cena Ibalginu je u nás aj v Česku porovnateľná.
Podľa prepočtov INEKO je však tento liek u nás drahší o 25 korún (0,83 eura).
Iná skupina, iná cena
Výraznejší rozdiel pri konečných cenách je pri Cipralexe. Na Slovensku stojí 765 korún (25,39 eura), za Moravou 446 korún (14,80 eura). Liek proti depresii je na Slovensku teda drahší o 72 percent. Vyššiu cenu u nás mal spôsobiť fakt, že v Česku je tento liek zaradený do inej skupiny liečiv.
Zo spoločného krv netečie
Ministerstvo zdravotníctva vyšší podiel úhrad cez verejné poistenie vysvetľuje tým, že chce, aby výška doplatku bola pre pacienta primeraná. Na to, že je Ibalgin z pohľadu slovenských pacientov lacnejší, sa odvoláva aj Zentiva. To však znamená, že poisťovne u nás zaň platia viac. Nevysvetľuje to však vyššiu konečnú cenu lieku u nás.
INEKO chcelo pri porovnávaní upozorniť na to, že čím viac peňazí za liek uhradí poisťovňa z verejných zdrojov, tým vyššie je riziko, že lieky budú predražené. Pod väčšou kontrolou sú preto lieky, na ktoré si priplácajú občania.
Výška dotácie z verejných zdrojov by mala podľa Petra Goliaša z INEKO zohľadňovať predovšetkým užitočnosť lieku pre spoločnosť. Menej užitočné lieky môžu mať podľa neho nižšiu dotáciu. Prečo sú napríklad Ibalgin a Cipralex na Slovensku tak výhodne dotované, ministerstvo nevysvetlilo.
Poradca ministra financií Martin Filko priznáva, že u nás nie sú jasné a transparentné pravidlá, ktoré by určili, ktoré lieky majú byť pustené na trh a ktoré nie, a za akú cenu. To, že určiť cenu a výbrať liek, ktorý bude platený z verejných peňazí, je ťažké, uvádza na príklade.
Existuje liek A za x–korún, ktorý zachráni 100 životov. Zároveň je liek B, ktorý stojí 2-krát viac, ale zachráni 105 životov. Ministerstvo musí vyriešiť viacero otázok. „Má sa preplácať jeden, druhý alebo obidva lieky? Oplatí sa spoločnosti investovať dodatočných x–korún za získanie dodatočných 5 životov?“ – približuje dilemu Filko. Slovensko by si podľa neho malo brať príklad z krajín ako Holandsko, Veľká Británia či Švédsko, ktoré majú stanovené pravidlá. Krajiny si určili, koľko majú stáť dodatočné efekty nejakého lieku oproti jeho najbližšiemu konkurentovi, aby sa ho oplatilo financovať z verejných zdrojov.
pondelok 4. 8. 2008 | Viera Fidlušová
© 2008 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
Ďalšie odkazy:
V réžii Huntovej
Hypotéky stále rastú

Rozdiely v cenách liekov u nás a v Česku sa vraj nedajú porovnávať. Princípy a nástroje liekovej politiky sa podľa ministerstva zdravotníctva v jednotlivých štátov navzájom odlišujú.
Foto: ILUSTRAČNÉ SME – PAVOL FUNTÁL

- 4 hodiny
- 24h
- 3dni
- 7dní
PLATENÉ
- Rovná daň končí, štát zdaní firmy 23 percentami 10 933
- Grécko má na odchod od eura 46 hodín 6 100
- Od septembra nemusia byť dohody pre všetkých 1 068
Český ekonóm: Najlepší plán je riadený rozpad eurozóny 765- Zdanenie dividend pocítia najmä malé firmy 552
- Daň z tichého vína nemusí priniesť do rozpočtu nič 473
- Grécku treba odpustiť ďalší dlh, tvrdí Hollandeov poradca 365
- Pretlak je na práve, učiť matematiku nik nechce 358
- HP prepustí 27-tisíc zamestnancov 328
- Euro sa prepadá k hranici 1,25 dolára 213






















