BRATISLAVA. Z 57 lokalít, kde postavili od roku 2001 byty pre Rómov, sa len 7 nachádza v centre obce. V ostatných prípadoch sú za dedinou či mestom.
„Väčšina nových bytov je rovnako ďaleko od obce ako pôvodná osada, v takmer štvrtine prípadov, ktoré sme monitorovali, je nová výstavba ešte ďalej ako doterajšia,“ hovorí zostavovateľ správy Nadácie Milana Šimečku Marek Hojsík. V správe sa píše, že takáto výstavba pomáha zlepšiť podmienky bývania, ale nie integráciu Rómov do spoločnosti.
Byt by mal byť za zásluhy
Asi polovicu novopostavených bytov pridelili Rómom, ktorí ich najviac potrebovali, lebo bývali v najhorších podmienkach.
15 percent bytov pridelili Rómom, ktorých pôvodné byty chceli mestá vyprázdniť. To, že sa Rómovia o svoje domy starajú a plnia si povinnosti voči obci, bolo podľa správy dôvodom na pridelenie nového bytu spolufinancovaného štátom len zriedkavo.
Hojsík tvrdí, že takýto prístup môže pôsobiť demotivujúco a ľuďom, ktorí sa o byty starajú, sa zdá nespravodlivý.
„Nové bývanie by mali dostať tí Rómovia, ktorí sa snažia a nie sú konfliktní, čo by malo fungovať ako motivujúci stimul,“ tvrdí hovorkyňa vicepremiéra pre menšiny Dušana Čaploviča.
Umývadlonepotrebujú
Ministerstvo výstavby dalo za šesť rokov 714 miliónov korún na výstavbu vyše dvoch tisíc bytov pre Rómov. Platí osemdesiat percent výstavby.
Pred dvomi rokmi vydalo nariadenie, podľa ktorého štandardné byty pre Rómov, na ktorých výstavbu prispieva, nemusia mať umývadlo napojené na teplú vodu alebo vykurovacie zariadenie, stačí, ak v byte bude technická možnosť zabezpečiť si tieto zariadenia.
„Jedným z argumentov, ktoré ministerstvo použilo na zníženie štandardu, bolo ničenie a predávanie vybavenia,“ povedal Hojsík.
Prieskum v 48 lokalitách v Zborove, Spišskom Štvrtku, Krásnom Brode a Chmiňanoch ukázal, že umývadlo do bytov vôbec nenamontovali. Keď sa v 39 obciach s rómskymi bytmi pýtali, či si Rómovia umývadlo odmontovali, potvrdilo sa to v troch prípadoch.
Autor: mgl
