BRATISLAVA. Premiér Robert Fico po voľbách v roku 2006 sľúbil, že pretne putá medzi štátom a spoločnosťami ako Penta, J&T a Istrokapitál.
„To chceme seknúť, aj keď to nezničíme úplne,“ hovoril a pripomenul, že finančné skupiny a nadnárodné spoločnosti doslova riadili vládu Mikuláša Dzurindu.
Nedávna návšteva ministra financií Jána Počiatka na jachte J&T naznačuje, že dva roky „sociálnej demokracie“ nezhatili vychodené chodníčky slovenských finančných skupín ani nepreťali ich putá s politikmi.
Sľuby a realita
„Za dva roky Ficovej vlády sme sa dopracovali na číslo tri v realitnom sektore na Slovensku, kúpili sme najväčší mäsokombinát na trhu a, paradoxne, pokračujeme ďalej v zdravotníctve kúpou polikliniky a laboratória,“ povedal Jaroslav Haščák, zakladajúci partner Penty.
Tá za predošlej vlády vyhrala tender na bratislavskom a košickom letisku a stala sa najväčším súkromným investorom v sektore zdravotníctva. Pre tieto projekty sa potom dostala do sporu s Ficom.
Haščák konflikty komentoval slovom „smola“ a tvrdí, že prosperitu Penty to vážne neovplyvnilo. „Všetky biznisy, čo robíme na Slovensku, chceme rozšíriť do strednej a východnej Európy.“
J&T za Ficovej vlády ďalej prekvitá. „Drvivá väčšina toho, čo chceme zarobiť na Slovensku, ešte len príde,“ hovorí zakladajúci partner Patrik Tkáč. Haščák ani Tkáč nevidia nič zlé na kontaktoch finančných skupín a politikov. „To isté sa deje v Česku, v Moskve - násobené krát desať,“ povedal Tkáč.
Maličký až Titanic
Počiatky finančných skupín boli skromné, začínali ako burzové maklérske firmy, no od polovice 90. rokov už Penta, J&T, Istrokapitál a Slávia Capital vyrástli a preskupili sily. Dnes sa už venujú bankovníctvu, realitám, zdravotníctvu, turistickému ruchu, energetike, strojárstvu, mäsopriemyslu, športu a médiám.
Aktíva vlastnené Pentou a J&T, zisk a počet zamestnancov ich dnes radia podľa ekonomického týždenníka Trend medzi desať najväčších nefinančných spoločností na Slovensku.
¶Politické kontakty
Ivan Švejna, predseda správnej rady Nadácie F. A. Hayeka, hovorí, že vplyv finančných skupín na ekonomiku je veľký – majú veľké aktíva a veľa fabrík. „Zamestnávajú veľa ľudí a potom, samozrejme, ovplyvňujú legislatívu.“
Občas tá či oná skupina vychádza lepšie s určitou vládou. Za druhej Dzurindovej vlády mali dvaja poradcovia ministra hospodárstva Jirka Malchárka prepojenie s partnermi Penty, pričom Malchárek nominoval tretieho spolupracovníka Penty do dozornej rady Bratislavskej teplárenskej, ktorú táto finančná skupina chcela privatizovať.
Za Ficovej vlády sa zdá, že užšie kontakty na vládu má J&T. Martin Fedor z tejto skupiny je napríklad zaťom štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia Dušana Muňka, Robert Hančák z J&T Global bol zvolený na čelo ekonomického oddelenia ministerstva vnútra.
Obe skupiny mali prepojenie na Mečiarovu vládu rokov 1994 - 1998. Tkáčov otec Jozef bol šéfom štátnej banky IRB za Mečiara, Vladimír Lexa starší pôsobil ako neoficiálny konzultant Penty a odporučil skupine najať si Alojza Lorenca, bývalého riaditeľa ŠtB.
J&T aj Penta tvrdia, že prepojenia im nepriniesli ani výhody, ani nevýhody. „Príbuzenský vzťah Martina Fedora so štátnym tajomníkom nikdy nepriniesol J&T žiadnu výhodu,“ povedal hovorca skupiny Maroš Sýkora.
„Naopak, vláda zastavila privatizácie takmer za 30 miliárd korún, v ktorých J&T vyhrala tendre.“
Haščák neberie Ficove útoky na svoju skupinu osobne. „Kúpili sme letisko tesne po voľbách a premiér cítil príležitosť, že sa transakcia dá zvrátiť. Keby za tým bola J&T, letisko sa zruší rovnako.“
Imidž je všetko
Nech je pravda akákoľvek, Fico vníma obavy verejnosti z finančných skupín a nebezpečenstvo spojené so zdaním, že im je zaviazaný. „Ak máme bojovať s finančnými skupinami a na druhej strane sa minister financií objaví v spoločnosti ľudí z finančných skupín, tak to nie je dôveryhodné,“ povedal po Počiatkovom faux pas.
Haščák súhlasí, že nejasné vzťahy medzi štátom a finančnými skupinami poškodzujú imidž oboch. „Nie sú transparentné, je s tým problém. Problémy s tendrami na mýto a diaľnice - nedá sa to robiť dobre, lebo to robí štát. “
Tkáč si uvedomuje problém imidžu ich spoločnosti a priznáva, že si s tým zatiaľ nevedia rady. „Hneď ako ľudia vidia každý deň článok, že sme niečo kúpili alebo prebrali, vytvára to pocit, že to nie je možné, a preto to nie je čisté.“
BRATISLAVA. J&T založili ako maklérsku firmu v roku 1994 spolužiaci Patrik Tkáč a Ivan Jakabovič. Od začiatku mali ľahší prístup ku kapitálu a kontaktom, keďže Tkáčov otec Jozef bol šéfom štátnej banky IRB.
„Zohral kľúčovú úlohu,“ hovorí jeho syn. „Kam sme sa dostali s Jakabovičom, všade si mysleli, že za tým stojí starý Tkáč. Jeho meno nám otvorilo dvere v iných bankách aj v IRB. My sme si odtiaľ požičiavali peniaze, vďaku tomu sme boli schopní robiť veľké operácie.“
Jednou z prvých veľkých akcií J&T bolo prevzatie investičného fondu Creditanstalt, ktorý mal akcie v 19 slovenských firmách a 44 českých firmách v nominálnej hodnote 579 miliónov korún. Po kúpe v roku 1996 Creditanstalt fúzovala s akciovou spoločnosťou.
V tom istom roku J&T tiež ovládli Drôtovňu Hlohovec. Firma neskôr vydala 500 miliónov korún v dlhopisoch, ktoré sa použili na zvýšenie základného imania dcérskej firmy Dro-Fin, ktorú ovládali Tkáč a Jakabovič. Akcia viedla ku konfliktu s Pentou, ktorá prevzala Drôtovňu v roku 1998. „Vtedy som sa prvý raz brutálne pohádal s Patrikom Tkáčom,“ povedal partner Penty Jaroslav Haščák. „Bolo to skôr nedorozumenie ako hádka,“ hovorí Tkáč.
Počas dvoch Dzurindových vlád expandovala J&T do Česka a Ruska a na Slovensku sa pustila do bankovníctva, realít, turistického ruchu a médií.
„V období 1993 - 1998 sa točili peniaze, zarobili sme prvých 500 miliónov, kúpili sme banku,“ bilancuje Tkáč. „Ale skok medzi týmto a súčasnosťou sa nestal na Slovensku. Stalo sa to predovšetkým na energetických obchodoch v Česku a veľkých ziskoch na akciách na burze v Rusku.“
V týchto rokoch J&T spolupracovala so zdanlivými konkurentmi Pentou a Istrokapitálom na veľkých obchodoch s akciami v železiarňach VSŽ, Reštitučnom a investičnom fonde a ďalších. „Spolupráca bola vynútená. Uvedomovali sme si, že keď sa nedohodneme, nebude to mať nikto,“ povedal Tkáč.
Skupina reinvestovala veľa z peňazí zarobených v zahraničí na Slovensko do akvizícií ako energetická firma SES Tlmače a realitných projektov v Bratislave a Vysokých Tatrách.
Netajili sa tým, že v rizikovom biznise musia byť aj tvrdí - sami si vytlačili tričká so žralokmi.
Penta začala ako malá maklérska firma bývalých spolužiakov, z ktorých dvaja študovali na Moskovskom inštitúte medzinárodných vzťahov.
Keď sa naskytla životná šanca – prebratie najväčšieho privatizačného fondu, neváhali. Na VÚB Kupón si požičali 350 miliónov korún od Slovenskej sporiteľne, 500 miliónov zo Slovenskej poisťovne a nahovorili VÚB na predaj. Všetky tri štátne inštitúcie v tom čase patrili HZDS.
VÚB Kupón ovládal aktíva asi za sedem miliárd korún. Penta ho zmenila na akciovú spoločnosť a rozdelila na Intermark a Istrofin. Intermark predali, aby splatili pôžičky, Istrofin predali skupine Istrokapitál a skončil bankrotom. Väčšina zo 160-tisíc malých akcionárov spoločnosti nedostala za akcie nič.
Spolumajiteľ Penty Jaroslav Haščák hovorí, že sa už firma nikdy nestriasla negatívneho imidžu. „Predali sme majoritný balík vo VÚB Kupón a niekto to vytuneloval. Aj keď sme nič neukradli a neurobili sme jednu nečestnú transakciu, ten, kto to urobil, nebol za to potrestaný.“
K problému s imidžom patrí aj agresívna taktika. Penta využila mnohé akcie, ktoré mal VÚB Kupón v lukratívnych firmách, a opakovane vyzývala manažmenty spoločností, aby buď predali svoje akcie, alebo vyplatili Pentu s pekným ziskom. O firmy ako Chemolak, Elektrovod a Novoker sa viedli boje, zatiaľ čo akcie Penty v IRB, VÚB, Slovenskej poisťovni a VSŽ nútili štát vyrovnať sa s ňou, aby sa mohli následne privatizovať. Penta nikdy nepopierala štýl agresora a dokonca si nechala navrhnúť tričká Penta Sharks - Žraloci Penta.
Haščák hovorí, že agresívna taktika patrila k rizikovým projektom, na ktoré sa špecializovali. „Rizikové projekty, ktoré nedopadnú dobre, vedú k agresívnejším prístupom k tvorbe hodnoty, čo znamená prepustiť viac ľudí, odsekať a predať nezdravé časti.“
reality, bankovníctvo, zdravotníctvo, mäsopriemysel
v roku 2006 zamestnávala 11-tisíc ľudí
kapitál mala 460 miliónov eur
zisk - 160 miliónov eur
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
