Bratislava 11. júna (TASR) - Počet a vplyv siekt na Slovensku rastie. Štátu však chýbajú tzv. výstupoví poradcovia, ktorí pomáhajú ľuďom dostať sa z područia sekty. Tie sa podľa odborníkov navyše začínajú chovať trhovo, prenikajú do firiem, ovládajú ich manažmenty, ďalšie zase prenikajú do škôl a vzdelávacích inštitúcií či ponúkajú rôzne služby. Odborníci zdôrazňujú, že každý sa môže stať ich obeťou.
"Keďže je na Slovensku čoraz viac ľudí žiadajúcich aktívne pomoc a poradenstvo v oblasti psychickej manipulácie deštruktívnych spoločenstiev, tak výstupové poradenstvo má svoje opodstatnenie. Na naše občianske združenie Integra - Centrum prevencie v oblasti siekt sa obrátilo za posledný rok 57 ľudí o radu a pomoc. Aj keby bol na Slovensku len jeden človek, ktorý by potreboval pomoc špecialistu výstupového poradcu, tak je dôležité, aby sme mu dokázali poskytnúť pomoc, akú potrebuje," uviedla pre TASR predsedníčka občianskeho združenia Integra - Centrum prevencie v oblasti siekt Ivana Škodová.
Centrum s 13-ročnými skúsenosťami poukazuje na fakt, že dôsledkom pôsobenia deštruktívnych spoločenstiev sú najmä rozvody, rozvrátené rodiny, odcudzenie vo vzťahoch, zanechanie štúdia, psychické problémy ako depresie a nespavosť. Má to však aj finančné a zdravotné následky.
Počet a pôsobenie siekt na Slovensku má podľa jej slov stúpajúcu tendenciu. Výstupovému poradenstvu sa však viac venujú napríklad v Rakúsku, Nemecku, Poľsku, Francúzsku či Českej republike: "Výstupových poradcov je na Slovensku veľmi málo, keďže táto oblasť je náročná na sebavzdelávanie. Je to veľmi dynamicky sa rozvíjajúca oblasť, kde sa dejú takmer každý deň zmeny, ktoré treba sledovať. Okrem toho je nutné venovať sa problému v celej jeho šírke terapii, ale aj primárnej, sekundárnej a terciárnej prevencii s cieľom problémom predchádzať, nie ich len chytať za chvost."
Integra - Centrum prevencie v oblasti siekt je podľa Škodovej zrejme jediné na Slovensku, ktoré sa venuje výstupovému poradenstvu. V združení pôsobia traja špecialisti pedagogička, absolventka sociálnej pedagogiky a externá psychologička. Zápasíme s finančnými problémami, nakoľko táto oblasť nie je pre donorov príťažlivá a prioritná," konštatovala. Centrum podľa jej slov spolupracuje s Centrom pre štúdium siekt pri Ekumenickej rade cirkví, ktoré je zamerané viac na skúmanie a informovanie (vydáva štvrťročník Rozmer), ale aj so štátnym Ústavom pre vzťahy štátu a cirkví, kde sa tejto téme venujú popri svojich hlavných pracovných aktivitách.
Škodová sa domnieva, že poradenstvo v oblasti deštruktívnych spoločenstiev môže realizovať vyškolený psychológ (pedagóg, sociálny pracovník) v ktorejkoľvek poradni, ktoré sú zriadené v okresných mestách. Napríklad pedagogicko-psychologické poradne pre deti a mládež v rezorte školstva alebo referáty poradensko-psychologických služieb pri Úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. Museli by sa len personálne dobudovať a rozšíriť o túto oblasť pôsobenia. Nie je k tomu nevyhnutná legislatívna zmena, nutný je podľa nej záujem o sebavzdelávanie odborníkov v tejto špecializácii a ústretovosť nadriadených. "Iná situácia je v rezorte zdravotníctva, kde by musela byť nelátková závislosť na 'sektách' zaradená do registra lekárskych diagnóz podobne, ako tomu došlo u hráčskych závislostí tzv. gemblingu," podotkla.
O centre povedala, že v posledných troch rokoch bolo okolnosťami a absolútnym nedostatkom finančných prostriedkov nútené maximálne utlmiť celú svoju činnosť: "Museli sme sa zamestnať v inej oblasti, pretože výstupovým poradenstvom sa v súčasnosti u nás nedá uživiť, ani uplatniť v zriadených poradniach. Máme svoje iné zamestnanie a tejto téme sme nútení venovať sa len vo svojom voľnom čase, takže maximálne stíhame robiť mailové poradenstvo a individuálne poradenstvo na požiadanie."
Škodová zdôrazňuje, že vytiahnuť človeka zo sekty nemôžu: "Môžeme s ním len hovoriť a pokúšať sa na základe serióznych argumentov a podpory rodiny zmeniť jeho poznanie a postoj, aby sám prehliadol manipulatívne správanie a sám dospel k rozhodnutiu vystúpiť z deštruktívneho spoločenstva. Keď sa to podarí, môžeme mu poskytnúť podporu a pomoc pri vyrovnávaní sa so svojou minulosťou v spoločenstve a novom začleňovaní sa do bežného života."
Riaditeľ Centra pre štúdium siekt pri Ekumenickej rade cirkví v SR Boris Rakovský pre TASR uviedol, že problematika výstupového poradenstva je veľmi obsiahla a na Slovensko s ňou veľké skúsenosti nie sú: "V podstate tu nepôsobí žiadny špecializovaný profesionálny výstupový poradca. Situácia v SR je však určite vážna." Podobne ako u drogovej závislosti, ktorej štát venuje patričnú pozornosť, aj tu ide o závislosť, i keď nelátkovú, podotýka Rakovský. Pomocou techník psychickej manipulácie sa totiž u človeka mení jeho identita, čo môže viest až k rozpadu osobnosti a rôznym konfliktom a traumám: "Ak je reč o traumách, tak výstup z kultu sa odborníkmi dnes považuje za jednu z najťažších, často i dlhodobých tráum, akú môže človek zažiť. Bez pomoci odborníkov to však každý nemusí zvládnuť."
Zriaďovateľom inštitútu výstupového poradcu by podľa Rakovského mohla byť napríklad cirkevná či mimovládna inštitúcia, ktorá by sa ale musela touto problematikou profesionálne zaoberať a byť dotovaná zo štátneho rozpočtu alebo z fondov EÚ. Pokiaľ by sa ale uvažovalo o celoslovenskej sieti poradenských centier, tam by sa už mal z veľkej miery angažovať štát. "Väčší problém ale vidím v profesionálnom zázemí. Prax výstupového poradcu je špecifická, nestačí mať iba všeobecné psychologické vzdelanie. Tu by mali akademické inštitúcie zareagovať a začať s výchovou a vzdelávaním tohto typu odborníkov. Nemuseli by sme pritom doslova kopírovať konkrétny poradenský model, mohli by sme niektoré veci upraviť a aplikovať ich tak, aby to čo najviac vyhovovalo našim podmienkam a naturelu. Ale bez seriózneho a systematického prístupu sa v tomto smere nič podstatné neudeje. Ukazuje sa, že ak by sa na Slovensku vytvorili spomínané poradenské centrá, svoje uplatnenie by takíto vyškolení poradcovia určite našli," konštatoval Rakovský.
Poznamenal, že pozná iba dvoch alebo troch ľudí s príbuznou profesiou (psychológ, pedagóg), ktorí sa tejto problematike venujú, "hoci so zápalom, ale iba v rámci svojich oklieštených možností". Počet a pôsobenie siekt v SR sa aj podľa neho zvyšuje: "Ako všade vo svete. Súvisí to so spoločenskými zmenami, ale aj s nástupom internetu a podobných technológií. Navyše sa sekty začínajú správať trhovo, prenikajú do firiem, ovládajú ich manažmenty, ďalšie zase prenikajú do škôl a vzdelávacích inštitúcií či ponúkajú rôzne služby. Religiozita sa stáva akousi subjektívnou 'zážitkovou' záležitosťou. Niekedy sa takýto druh religiozity zvykne označovať aj ako klientská či mestská religiozita. Človek nie je vyzývaný, aby čosi zanechal (príslušnosť k cirkvi a podobne), v prvotnej fáze je oslovený iba konkrétnou ponukou, a to často na prvý pohľad veľmi pragmatickou a užitočnou. Až neskôr sa z toho môže vyvinúť príslušnosť k prípadnému kultu, resp. plné angažovanie sa v ňom."
Najhoršia sekta je podľa Rakovského tá, ktorá človeka zotročí a zbaví aj tých posledných zvyškov dôstojnosti a kritického myslenia: "Miera zhubnosti a deštrukcie sa len veľmi ťažko posudzuje. Sú, samozrejme, sekty, ktoré sa 'preslávili' hromadnými kultovými samovraždami, veľa sa hovorí aj o scientológii, Munovej sekte, mormónoch, rôznych apokalyptických sektách a pod., ale to je iba vrchol ľadovca, pod ktorým sa skrýva pestrá paleta tých najrozmanitejších kultov a siekt."
Miroslav Lojda z Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví pre TASR bilancoval, že ročne sa na nich obrátilo osobne, telefonicky, e-mailom alebo listom asi 50 klientov, ktorí hľadali riešenie problémových situácií, ako aj žiadateľov o informácie základného charakteru. Nemá však informácie o tom, že by sa náš štát v súčasnosti pripravoval financovať výstupových poradcov. Rodičom a príbuzným obetí siekt by skôr ako čakanie na pomoc zhora odporúčal založenie tzv. rodičovskej iniciatívy (úspešne fungujú vo Francúzsku, Rakúsku), ktorá by mohla poskytnúť poradenstvo rôzneho typu vrátane výstupového. Takouto formou môžu lepšie lobovať za dosiahnutie svojich cieľov ako jednotlivec. "Ako vieme, štát zakročí, až keď sa situácia vyhrotí," dodal.
Podľa riaditeľa cirkevného odboru Ministerstva kultúry SR Jána Jurana situácia na Slovensku zatiaľ nie je taká vážna ako na Západe, kde nástup novej religiozity nastal zhruba od konca 50. rokov: "V každom prípade je potrebné mať a pripravovať výstupných poradcov. Myslím si, že by to malo fungovať v rámci pedagogicko-psychologických poradní, respektíve v rámci systému verejného zdravotníctva."
Ako sa uvádza v špecializovanom časopise Rozmer, metódy ukončenia závislosti od sekty prešli búrlivým vývojom. Deprogramovanie ako nová, svojrázna metóda na nedobrovoľné ukončenie členstva v psychomanipulatívnej skupine sa objavila v 70. rokoch 20. storočia. Metóda deprogramovania je násilný spôsob zahŕňajúci únos a držanie člena sekty proti jeho vôli, aby deprogramátor mohol rozbiť jeho sektou implantovaný systém viery. Na žiadosť rodičov tím deprogramátorov vypátral člena sekty, uniesol ho na pusté miesto, na ktorom zotrvali spolu v niekoľkodňových intenzívnych a emočne nabitých rozhovoroch o psychickej manipulácii, vodcovi a skupine. Mnohí z tých, ktorým deprogramovanie umožnilo návrat do života, sú šťastní zo svojej znovunadobudnutej slobody, rozhodne však nie sú spokojní s použitou metódou pomoci. Dnes sa už deprogramovanie nevyužíva. V USA je nelegálne, ak má osoba viac ako 18 rokov. Jeho nadšencom nemožno uprieť pozitívnu snahu o riešenie akútnej situácie zúfalých príbuzných, ktorým sekta zneužila blízkeho. Faktom však zostáva, že tento živelný spôsob prevzatia spravodlivosti do vlastných rúk obsahuje neetické zaobchádzanie, akým je únos, pričom spôsobuje vážne traumy a okrem nízkej efektívnosti metódy sa podieľa i na častých samovraždách.
Výstupové poradenstvo vzniklo v 80. rokoch ako nenásilný spôsob získania človeka pre odchod zo sekty. Prístup sa inak nazýva nedonucovacia metóda v protiklade s deprogramovaním. Výstupoví poradcovia s prívlastkom konzultanti-informátori o sektách a kultoch sa majú zameriavať na budovanie vzťahu s členom sekty alebo kultu s cieľom pomôcť mu na základe informácií prehodnotiť jeho zapojenie sa do sekty. Hlavnou úlohou výstupových poradcov je poskytovanie informácií o kultoch a psychickej manipulácii. Prínosom výstupového poradenstva na rozdiel od deprogramovania je, že je legálne a nenásilné, nevyužíva silu, ale dôvtip. Rešpektuje slobodnú vôľu osoby, pretože účasť na ňom je dobrovoľná. V 80. rokoch a 90. rokov sa výstupové poradenstvo mohlo považovať za jednu z najrozvinutejších a najefektívnejších metód na pomoc obetiam siekt, ako aj ich trpiacim príbuzným, dodáva Rozmer.
