Divadlo nepočujúcich uviedlo svoju prvú kolektívnu inscenáciu
Nepočujúci prehovorili

Hra divadla Tiché iskry je výrazovo skromná, no o to bohatšia na emócie.

Divadlo komunít, menšín či arteterapie je u nás ešte stále popoluška, okrajový kultúrny jav, pre niekoho možno atrakcia a exkluzivita. Pre tvorcov i cieľových adresátov však ide o veľmi dôležitý fenomén.

Kde sa vzali

Na svoju realizáciu majú menšinové divadelné aktivity veľmi komplikované podmienky. Vedeli by o tom veľa povedať napríklad aj členovia banskobystrického Divadla z pasáže. Hoci sa tento súbor etabluje na našej scéne už od roku 1995, vytvoril niekoľko skvelých inscenácií, dokázal sa obhájiť aj v medzinárodnom kontexte, ešte stále zápasí s nepochopením orgánov štátnej správy i s nesystémovým finančným zabezpečením svojej existencie.

V roku 2003 vtedajšia riaditeľka DzP Viera Dubačová prichýlila v divadle ďalší menšinový súbor - Tiché iskry. V ňom sa stretli nepočujúci divadelníci pod vedením odborného pedagóga divadla Petra Vrťa. Kde sa vzali nepočujúci divadelníci? Hoci o sebe doteraz nedali v širšom kontexte vedieť, všetci sú absolventmi odboru výchovnej dramatiky nepočujúcich na brnianskej JAMU a profesionálne pôsobia ako výchovní pedagógovia na viacerých špeciálnych školách pre nepočujúcich.

Koláž porozumenia

Tiché iskry zatiaľ vytvorili inscenáciu pre deti Janko Hraško (2003) a prijali do repertoáru autorský projekt Zuzany Daubnerovej podľa balady Karla Jaromíra Erbena Vodník (inscenácia vznikla ešte v roku 2004 na pôde nitrianskeho Spoločenstva nepočujúcich Františka Saleského).

Po niekoľkoročnej príprave sa Tiché iskry predstavili koncom mája svojou prvou kolektívnou inscenáciou Osud kocky. Zuzana Daubnerová, Ivica Tichá, Zuzana Löbbová, Jozef Rigo (o. i. dlhoročný člen súboru Milana Sládka) a Peter Vrťo vyšli z vlastných zážitkov a postrehov príslušníkov menšiny vo väčšinovom prostredí.

Málokto vie, čo zažíva nepočujúci v prostredí, ktoré mu nerozumie. Ako ťažko nachádza pochopenie pre svoj hendikep, koľko prekážok, ústrkov, poníženia musí prekonať na ceste za plnohodnotným životom. O tom všetkom zvláštnym jazykom posunkov hovorí koláž sólových i kolektívnych výstupov.

Trpká pointa

Pre neposunkujúceho je predstavenie náročné na porozumenie všetkých významov a odkazov. No herecká sugescia, presné gestá, vyjadrenia pocitov a predovšetkým vnútorná zaangažovanosť sú mostíkom, ktorý pre počujúcich otvára svet nepočujúcich. Osud kocky je skromný na škálu výrazových prostriedkov, ale mimoriadne bohatý na emocionálne silné divadelné scény vynikajúcich hercov.

Trpkou pointou skvelej premiéry je, že pre svoj projekt nenašli Tiché iskry podporu v grantovom programe ministerstva kultúry.

Ďalšie odkazy:

• Viac správ z kultúry nájdete na kultura.sme.sk