BRATISLAVA. Koruna včera zaznamenala oproti euru ďalší rekord. Euro sa predávalo za menej ako 31,7 koruny.
Podľa analytikov koruna ešte stále reaguje na minulotýždňovú správu Európskej komisie, ktorá odsúhlasila vstup Slovenska do eurozóny. Obchodovanie na finančných trhoch podporujú aj vyhlásenia premiéra Róberta Fica a aj ostatných politikov, že pre Slovensko, najmä pre ľudí, je lepšia silnejšia koruna.
Čiastočne k rekordu koruny prispel podľa hlavného analytika Volksbank Vladimíra Vaňa aj optimizmus na susedných devízových trhoch. Rekord oproti euru zaznamenal aj poľský zlotý.
Silnú korunu v súčasnosti pocítia ľudia najmä pri dovozoch, ktoré zlacňujú. Výhodnejšie sú dovolenky do zahraničia. „Na druhej strane to znižuje zisky exportérom,“ upozornil analytik Atlantik AM Juraj Uličný. Za eurá dostanú menej korún.
Súčasný silný kurz koruny môže mať vplyv aj na stanovenie konečného kurzu slovenskej meny oproti euru. Zástancovia silného konverzného kurzu ho obhajujú najmä tým, že po našom vstupe do eurozóny pomôže tlmiť infláciu. Čím bude kurz silnejší, tým bude tlak na rast viacerých cien nižší. Tvrdí to aj premiér Robert Fico.
Vplyv silnej koruny netreba preceňovať
„Veľa cien nebude konverzným kurzom vôbec ovplyvnených,“ povedal hlavný ekonóm Next Finance Vladimír Pikora. Pri prechode na euro pôjde podľa neho totiž len o mechanické prepočítanie. „Dosah na infláciu preto bude najskôr menej výrazný, ako si mnohí zástancovia silnejšieho kurzu myslia,“ povedal Pikora. Rastu cien podľa neho nezabráni ani silný kurz. „Naopak, silný kurz zníži konkurencieschopnosť slovenských exportérov a posilní dovozcov,“ povedal Pikora.
Aký bude konečný konverzný kurz, ktorý Európska komisia stanoví v júli, ešte stále nie je jasné. Podľa analytikov je viac variantov.
V Európskej únii totiž neexistujú žiadne modely, podľa ktorých sa stanovuje konečný konverzný kurz. Jedinou podmienkou je, že by sa mal pohybovať plusmínus 15 percent v okolí centrálnej parity, čo je takzvaný úradný kurz. Od marca minulého roku je centrálna parita 35,4424 koruny za euro.
Spodná hranica je v súčasnosti 30,126 koruny za euro. Analytici však nevylučujú ani revalváciu centrálnej parity smerom k silnejšej korune. „Ďalšou možnosťou je stanovenie konverzného kurzu na úrovni trhového kurzu,“ povedal Uličný.
Trh podľa Vaňa predpokladá, že Európska centrálna banka bude uprednostňovať silnejší konverzný kurz, ktorý tlmí infláciu. Práve Európska centrálna banka totiž v našom hodnotení vyjadrila pochybnosti práve nad udržateľnosťou inflácie.
Sú za tým špekulácie?
Analytici sa včera nezhodli na tom, či rekordné posilňovanie koruny odráža reálny stav ekonomiky. Pikora si myslí, že koruna je z pohľadu makroekonomických štatistík nezdravo silná. Svedčí o tom podľa neho aj schodok zahraničného obchodu. „V marci sa skončila bilancia so schodkom 1,1 miliardy korún, zatiaľ čo trh počítal s prebytkom 2,9 miliardy korún,“ povedal Pikora. Schodok jasne podľa neho ukazuje, že silná koruna je pre Slovensko už problémom. „Za normálnych okolností by špekulanti na takúto štatistiku reagovali výpredajom meny. Na Slovensku však nie je normálna situácia. Krajina vstupuje do klubu bohatých,“ povedal Pikora.
Včerajšie posilňovanie je výsledkom špekulácií aj podľa Uličného.
Vaňo si naopak myslí, že zhodnocovanie koruny má reálny základ, keďže pokračuje silný rast produktivity práce a zlepšuje sa aj bilancia zahraničného obchodu.
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Nerovnovážna situácia na trhu pracovných síl by mohla spomaliť rast slovenskej ekonomiky. Problémom sú hlavne dlhodobo nezamestnaní, ako aj nedostatok kvalifikovaných pracovníkov.
Jedným z vážnych rizík, ktoré sa môžu v budúcnosti prejaviť v zmene pozitívneho trendu rastu hrubého domáceho produktu Slovenska, môže byť podľa guvernéra Národnej banky Ivana Šramka situácia na trhu práce.
Podľa Šramka sa tu začínajú objavovať dosť veľké nerovnováhy. Na jednej strane je relatívne vysoká nezamestnanosť, kde problémom je podľa neho hlavne jej štruktúra a tiež podiel dlhodobo nezamestnaných. Na druhej strane sa súčasne prejavuje nedostatok pracovnej sily. „Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov môže v budúcnosti spôsobiť aj zníženie rastu HDP, výroby a produkcie,“ povedal včera Šramko na konferencii Konfederácie odborových zväzov Slovenska, ktorá bola venovaná zavedeniu eura u nás.
Miera zamestnanosti na Slovensku rastie a miera nezamestnanosti klesá postupne od roku 2004, povedal včera premiér Robert Fico. Mieru nezamestnanosti na Slovensku pritom pokladá za stále vysokú. Problém je podľa premiéra predovšetkým v dlhodobo nezamestnaných, ktorých je na trhu práce pomerne ťažké umiestniť. Podiel dlhodobo nezamestnaných ľudí na Slovensku tvorí viac ako polovicu z celkového počtu nezamestnaných. Podľa Fica je vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti sprevádzaná prvými prejavmi nedostatku kvalifikovaných pracovníkov v niektorých regiónoch a sektoroch trhu práce.
Európska komisia vo svojej konvergenčnej správe, v ktorej zhodnotila pripravenosť Slovenska na prijatie eura, označila napätú situáciu na slovenskom trhu práce za jedno z rizík budúceho vývoja našej inflácie. Slovenská ekonomika v minulom roku reálne vzrástla o 10,4 percenta. Hospodársky rast Slovenska sa podľa aktuálnych jarných prognóz Komisie v nasledujúcom období mierne spomalí. V tomto roku by podľa Bruselu mala slovenská ekonomika vzrásť o 7 percent, v roku 2009 o 6,2 percenta.
Konvergenčná správa predpovedá pokračujúci rast zamestnanosti a znižovanie nezamestnanosti na Slovensku. Zamestnanosť by po vyše dvojpercentnom raste z roku 2007 mala v tomto roku stúpnuť o 1,5 percenta a v roku 2009 o 0,9 percenta. Nezamestnanosť by sa mala postupne znižovať z vlaňajších 11,1 percenta na 9,8 percenta v tomto roku a na 9,3 percenta v roku 2009.
