svetlo. Adoptoval ich a s požehnaním úradov žil tretí život obetavého starého otca. O každom z jeho životov niekto niečo tušil. Štvrtý život Josefa Fritzla poznal len on sám.
Len on vedel, aký v skutočnosti je.V 20-tisícovom dolnorakúskom mestečku Amstetten prežil celý život. Nikto zo susedov si však nepamätá na jeho otca či súrodencov. Matka ho vychovávala sama. "Mala iné priezvisko ako on. Bola to zhrbená, osamelá a ťažko pracujúca žena v zástere, ktorá vždy pobehovala v záhrade," povedal týždenníku Profil Friedrich Laimlehner, ktorý chodil s Fritzlom na základnú školu v Amstettene. "My sme nemali nič, ale on nemal ani toľko. Môj otec často hovoril, že keď prídem jesť, aby som vzal aj jeho, lebo je taký chudobný," hovorí druhý spolužiak Franz Cikanek.
Fritzlova švagrina opísala jeho mamu inak. "Takmer každý deň ho zbila domodra," povedala Christine R. pre denník Österreich. "Vtedy sa v ňom muselo niečo zmeniť. Nedokázal nájsť cit pre ostatných. Moja sestra Rosi trpela celý život tým, ako ju ponižoval."
Nebol to náčelník
Na základnej škole mal Fritzl troch kamarátov. S Friedrichom Laimlehnerom, Franzom Cikanekom a Karlom Dunklom dali dokopy bandu, ktorá sa rada hrala na okraji lesa na Indiánov. "Nikdy nebol náčelníkom. Nebol to ten typ. Nebol agresívny ani ničím nápadný, hoci bol o dva roky starší a telesne zdatnejší," spomínajú dnes. Nedokážu pochopiť, že z ich kamoša sa stalo monštrum. Tvrdia, že sa zmenil v puberte. "Začal sa učiť ako divý. Zrejme sa rozhodol vystúpiť zo svojho doterajšieho života a urobiť kariéru," hovorí Laimlehner. A dokázal to.
Keď sa spolužiaci zo základnej školy stretli na jeseň roku 2007, Josef Fritzl sa mal čím pochváliť. Rok predtým oslávil s manželkou Rosemarie zlatú svadbu, vlastnil niekoľko nehnuteľností, ktoré prenajímal. "Nebol to chvastúň, ani sa nevyťahoval, koľko vlastní domov. Ale sám od seba začal rozprávať, ako mu jeho nezvestná dcéra položila pred dom deti," spomína si Leimlehner. Fritzl sa mu pritom pozeral do očí a ani na okamih nezaváhal.
Domáci tyran
Doma na Ybbsstrasse vyzerala idylka Josefa Fritzla celkom inak. "Keď si ho Rosemarie vzala za manžela, mala sedemnásť rokov. Ničomu sa nevyučila a bola mu celkom podriadená," rozpráva švagrina Christine. Vzťah s manželkou sa rozpadával a Josef jej nadával a ponižoval ju. Keď ktosi povedal vtip o sexe, on sa "smial zo všetkých najhlasnejšie". Pritom všetci vedeli, že tí dvaja už spolu "roky nič nemali", vysvetľuje Christine. Nikto netušil, že si svoje sexuálne chúťky ukája inak - na vlastnej dcére v podzemí domu. "Každý deň o deviatej odišiel dole do pivnice. Údajne, aby kreslil plány strojov, ktoré potom predával firmám. Často dokonca ostal dole aj cez noc. Rosi mu ani nesmela priniesť kávu," hovorí Christine.
Švagrina Josefa neznášala. Často si z nej uťahoval pre jej postavu. "Radšej tlstá ako plešatá," nedala sa. Josefa sa to vraj tak dotklo, že odcestoval do Viedne a nechal si implantovať vlasy.
Bol tvrdý na ženu i na svojich sedem detí. "Keď vstúpil do miestnosti, všetky okamžite zmĺkli. Bolo cítiť, že majú strach z trestov. Ich jedinou šancou bolo oženiť sa a odísť z domu. A všetky to aj urobili hneď, ako boli dostatočne staré." Dnes majú medzi 30 a 50 rokov a žijú so svojimi vlastnými rodinami. Svojho otca nevolajú inak ako tyran.
Christa Woldrichová poznala ich tvrdé detstvo. Kamarátila sa s Elisabeth. Nikdy u nej nebola doma a ani Elisabeth ju nikdy nenavštívila. "To bolo tabu," povedala Woldrichová pre Profil.
Otec smilník
V októbri 1967 vyšiel v miestnych novinách Oberösterreichischen Nachrichten článok s titulkom: Z viacnásobného otca sa vykľul smilník. Písali o Josefovi F., ktorý v Linzi znásilnil zdravotnú sestru. "Až doteraz to bol slušný a poriadny muž. Jeho pudy ho však dostali do väzenia," napísal vtedy novinár. Po takmer 40 rokoch sa tým istým novinám prihlásila žena. "Keď som jeho tvár zbadala v televízii, vedela som, že je to on. Tie oči. Podľa nich som ho spoznala," povedala a priznala, že ju znásilnil. Bývali na zvýšenom prízemí, nebol problém dostať sa dovnútra cez okno. Manžel mal nočnú šichtu na železnici. Už ležala v posteli, keď zacítila, že z nej ktosi stiahol prikrývku. "Najprv som si myslela, že sa vrátil môj manžel. On mi však priložil nôž na hrdlo a povedal: Ak budeš kričať, zabijem ťa. Potom ma znásilnil."
Ubehli desaťročia. Fritzl dostal za znásilnenie jeden a pol roka a odsedel si ich. Ale po pätnástich rokoch mohol začať odznova. Podľa rakúskych zákonov sa sexuálne delikty vymažú z trestného registra a z Fritzla bol bezúhonný človek. Taký bezúhonný, že mu úrady dovolili adoptovať si tri deti. Vlastné.
Elisabeth
Nie je jasné, prečo si za obeť vybral Elisabeth. Švagriná tvrdí, že to bolo jeho najmilšie dieťa. On sám pri prvom výsluchu povedal, že s ňou boli problémy a chcel ju uchrániť pred drogami. Štyridsaťdvaročná žena dnes vyzerá na šesťdesiat, má popolavú tvár a niekoľko zubov.
Mala jedenásť, keď sa to stalo prvýkrát. Otec ju sexuálne zneužíval v dome, v pivnici, v aute. Keď mala 15 rokov, rozhodla sa vzbúriť. Začala sa učiť za čašníčku a praxovala v motoreste. Spala na slobodárni, len s kamarátkami. V januári 1983 utiekla aj s priateľkou do Viedne a ostala tam bývať. Po troch týždňoch ju polícia našla a vrátila rodičom. Rozhodla sa, že keď skončí štúdium, odíde z domu. Keď dostala výučný list, našla si miesto v Linzi a počítala dni. Raz v noci ju zobudil otec a požiadal ju, aby mu pomohla niečo odniesť do pivnice. Bolo 29. augusta 1984. Posledný deň, keď Elisabeth videla nebo.
Chorý génius
Josef Fritzl bol bezcitný, ale nie hlúpy. Zručný elektrotechnik bol vo svojom odbore trieda. Jeho bývalý šéf ho opísal ako "geniálneho". Franz Haider s ním v roku 1969 pracoval vo firme Zehetner tri mesiace. Haidera neprekvapilo, že Fritzl vybudoval dokonalý bunker v podzemí. "Jeho špecialitou boli betónové technológie. Všetko dokázal postaviť sám."
V roku 1972 kúpil Fritzl sedliacky dvor s veľkým pozemkom, ktorý prerobil na hostinec s izbami a malým kempingom. Všetko vybudoval sám. V roku 1996 hostinec predal, zrejme s veľkým ziskom. Než ho zatkli, vlastnil päť nehnuteľností. Z banky si vzal hypotéku - viac ako dva milióny eur. Živil z toho tri rodiny.
Mýty Josefa Fritzla
Legenda, ktorú okolo svojho života vystaval, bola nepriestrelná a pre okolie pohodlná. Keď Elisabeth zatvoril v pivnici, začal vytvárať príbeh, ktorým by svoje zvrhlé šťastie bránil. Dcéru uväznil v pivnici a niekoľko mesiacov ju držal uviazanú na lane ako psa. Mohla ísť len na záchod. Donútil ju napísať prvý list. Mal dátum 21. septembra 1984. Písala v ňom, že to už doma nemohla vydržať, že je s priateľom a netreba po nej pátrať, inak ujde do zahraničia. List bol odoslaný z pošty v Braunau am Inn v Hornom Rakúsku. A jej otec hneď polícii povedal, že je určite v nejakej sekte.
Ďalší list našli rodičia v máji 1993. Spolu s deväťmesačnou Lisou. "Určite sa čudujete, že o mne počujete až teraz a ešte aj so živým prekvapením. Asi 6 a pol mesiaca som ju kojila, odvtedy pije mlieko z fľašky, všetko ostatné papá poslušne z lyžičky," stálo v liste. Odťažité vety, ktoré nepripúšťali pochybnosti. Fritzl si dal na nich záležať, keď ich dcére diktoval. Keď sa v decembri 1994 objavilo ďalšie dieťa - deväťmesačná Monika, zazvonil u Fritzlovcov telefón. "Ja som. Nehnevaj sa, prosím. Nemôžem ti, bohužiaľ, povedať, kde som. Prosím, postaraj sa o moje dieťa. Položila som ho práve pred dvere." Koniec. Rosemarie Fritzlová hovorila so svojou dcérou. Podľa matky znel jej hlas "zvláštne" a je to čudné, lebo nový telefón mali len niekoľko dní. Na tento moment bol Fritzl zvlášť hrdý. Ani vlastná žena nespoznala jeho zmenený hlas.
Takmer štvrťstoročie si Josef Fritzl robil, čo chcel, pretože mu to jeho okolie dovolilo. Dnes sú Rakúšania pobúrení, ako sa to mohlo stať a volajú po spravodlivosti. Až 63 percent si želá prísnejšie tresty za sexuálne zločiny. A až 80 percent žiada, aby neboli z trestného registra vymazané už po 15 rokoch, ako to rakúske zákony umožňujú. Fritzlov právnik Rudolf Mayer je presvedčený, že 80 percent z nich by pokojne odsúhlasilo pre jeho mandanta aj trest smrti.
Nikto nehovorí o treste pre tých, ktorí sa roky prizerali a nič neurobili. Bolo by ich príliš veľa.
