V nevyťažených častiach tatranskej Tichej doliny klesli počty lykožrúta

Bratislava 20. apríla (TASR) - Nevyťažené časti veterného polomu v Tichej doline sú takmer plne obsadené vtákmi a populácia podkôrneho hmyzu tu klesla na minimum. Intenzívne prebieha stavba hniezd a začína inkubácia vajec. Početnosť vtákov v nevyťaženom polome je porovnateľná s ich početnosťou v dospelom horskom lese. TASR o tom informoval Juraj Smatana zo siete environmentálnych organizácií Ekofórum.

Ekológ a ornitológ Ján Topercer z Univerzity Komenského zaznamenal 15. apríla v nevyťaženom polome v Tichej doline už 23 druhov vtákov vo vysokej hniezdnej hustote. Z výsledkov výskumu vyplýva, že už v polovici apríla tu začínajú hniezdiť vtáky rôznych druhov približne v hustote 700 párov na jeden kilometer štvorcový. Vzhľadom na to, že hniezdne obdobie v Tatrách len začína, bude počet hniezdiacich vtákov ešte rásť. V predchádzajúcich dvoch rokoch dosiahla hniezdna hustota vtákov v polome v Tichej doline približne 800 párov na kilometer štvorcový a celkovo tu bolo zistených 36 druhov vtákov.

Najpočetnejšími druhmi v polome sú vrchárka modrá, slávik červienka a oriešok. Zo vzácnejších druhov boli pozorované tokajúce jariabky hôrne a jastrab krahulec. Naopak oproti predchádzajúcim rokom klesol počet ďubníka trojprstého, ktorého potravu tvorí takmer výlučne podkôrny hmyz. Zaznamenaný bol len jeden jedinec tohto druhu. "Po počiatočnej gradácii lykožrútov v polome po veternej smršti z roku 2004 tu neskôr došlo k poklesu populácie lykožrútov na minimum," objasnil Smatana. Pokračoval, že prípadná ťažba v týchto častiach polomu by bola z hľadiska ochrany pred podkôrnym hmyzom zbytočná a poškodila by hniezdiská viacerých druhov vtákov.

Štátne lesy TANAPu začali 11. apríla 2007 odstraňovať kalamitnú drevnú hmotu v časti Tichej a Kôprovej doliny na území so 4. stupňom ochrany prírody. Spracovanie a vyvezenie dreva malo zabrániť neúmernému rozšíreniu podkôrneho hmyzu a predísť možnému riziku požiarov. Proti tomuto zámeru protestovali a priamo na mieste v ťažbe bránili mimovládne environmentálne organizácie. Podľa ochranárov sa ťažba vykonávala bez súhlasu na zásah do biotopu európskeho alebo národného významu a bez udelenia výnimky z podmienok ochrany chránených druhov živočíchov.

Európska komisia následne začala proti Slovensku právne konanie za to, že prikročilo k zásahom v oboch dolinách bez posúdenia smernice o biotopoch. Komisia vo varovnom liste upozornila, že obe oblasti sú súčasťou európskej siete chránených území Natura 2000 a trvá preto na samoobnove prírody a politike nezasahovania.

ala hol