BRATISLAVA. Odborníci na ústavné právo pochybujú o význame parlamentných vyšetrovacích výborov.
„Ústavný súd rozhodol už v roku 1995, že sú takéto výbory protiústavné,“ povedal Jozef Vozár z Ústavu štátu a práva SAV. Súd to vtedy zdôvodnil tým, že nastáva porušenie delenia moci v štáte. Preto takýto krok považuje za nezmysel.
Parlament navyše nemá právomoci orgánov činných v trestnom konaní a ich závery by boli v podstate len v teoretickej rovine.
„Ak by v nich pôsobili odborné a zároveň morálne autority reprezentujúce celé politické spektrum a ak by sa dokázali zhodnúť na spoločných záveroch, mohlo by to niektorým vyšetrovaniam pomôcť. Za akýchkoľvek iných okolností im to skôr uškodí a bude to viac bremenom ako pridanou hodnotou,“ povedal právnik Radoslav Procházka.
O zriadenie vyšetrovacích výborov sa Fico snaží už od roku 2004. Vtedy sa mu v parlamente podarilo presadiť novelu rokovacieho poriadku, ktorá by to umožnila. Prezident Ivan Gašparovič však zákon vetoval.
Slovensko má negatívnu skúsenosť s vyšetrovacími komisiami, ktoré vznikli v parlamente na podnet HZDS v roku 1994. Prvá mala zistiť okolnosti pádu Vladimíra Mečiara z marca toho istého roka, ktoré viedli k predčasným voľbám. Druhá preverovala petičné hárky Demokratickej únie. Komisie, ktoré viedol vtedajší poslanec HZDS Dušan Macuška, pracovali vyše roka a vypočuli viac než päťdesiat ľudí.
Autor: knm, vag
