AKTUALIZOVANÉ 19:22
Lisabon schválili vďaka SMK, Fico demisiu nepodá
Slovenský parlament dnes schválil lisabonskú zmluvu, ktorá reformuje fungovanie Európskej únie.
Potrebnú ústavnú väčšinu zaistili podľa očakávania okrem vládnych strán aj poslanci Strany maďarskej koalície (SMK), ktorí sa počas dneška oddelili od opozičného bojkotu hlasovania o zmluve pre výhrady voči tlačovému zákonu. Dokument musia schváliť všetky členské krajiny EÚ.
Všetko o Lisabonskej zmluve:
Ak neprejde Lisabon, môže padnúť vláda
Za zmluvu hlasovalo 103 z prítomných 109 poslancov. Pre schválenie bolo potrebných aspoň 90 hlasov.
Za zmluvu hlasovali koaliční zákonodarcovia Smeru, SNS, HZDS, opozičné SMK a nezávislí Tibor Mikuš a Martin Kuruc. Odmietli ju piati nezávislí poslanci, ktorí už skôr opustili rady KDH, nehlasovala poslankyňa za ĽS-HZDS Ľudmila Mušková.
VIDEO
Fico by podal demisiu, ak by zmluva neprešla
SMK sa dnes správala európsky, ale aj po dnešku zostáva našou tvrdou opozičnou stranou, ktorá nám nič nedaruje, povedal novinárom premiér Robert Fico po schválení Lisabonskej zmluvy. „Urobili to kvôli sebe,“ vyhlásil predseda vlády.
Odmietol, že by s SMK vybartroval podporu pre zmluvu. SDKÚ-DS a KDH, ktoré sa nezúčastnili na hlasovaní, obviňuje z toho, že vždy chýbajú na najdôležitejších hlasovaniach.
Ak by Lisabonská zmluva neprešla, okamžite by som podal demisiu, tvrdil Fico. To by znamenalo aj pád celej vlády. Predtým, než bola zmluva schválená, to nepovedal oficiálne.
"Európska únia sa nepochybne viac priblíži k občanom," vyhlásil Fico po hlasovaní, ktoré zakončili hymny Slovenska a EÚ. Poďakoval sa koaličným stranám SNS a ĽS-HZDS, v prípade SMK potvrdil, že ho podpora opozičnej strany prekvapila. "My sme naozaj očakávali vydieranie, ktorého sme boli svedkami až do samého konca," dodal.
Spoluprácu s SMK nepovažuje premiér za potrebnú, keďže sa nazdáva, že dnešné hlasovanie bolo posledné, pri ktorom bola potrebné ústavná väčšina. Za jedinú možnosť označil vyhlásenie predčasných volieb. Vzápätí dodal, že na predčasných voľbách v súčasnej situácii opozícia nemá záujem a Smeru-SD sa s ĽS-HZDS a SNS spolupracuje dobre a majú pohodlnú parlamentnú väčšinu.
Zvyšné dve opozičné strany SDKÚ a KDH, ktoré sa hlasovania podľa očakávania nezúčastnili, Fico označil za "protinárodne" a "protieurópske". Zdôraznil, že zhruba tí istí politici nehlasovali pred rozdelením česko-slovenskej federácie za slovenskú ústavu a deklaráciu zvrchovanosti.
Opozícia zmluvu bojkotovala kvôli tlačovému zákonu
Koalícia pod vedením premiéra Roberta Fica plánovala schváliť zmluvu už na začiatku roka.
Opozícia, ktorej podpora bola nevyhnutná pre dosiahnutie hranice troch pätín hlasov z celkovo 150 poslancov, si však stanovila podmienku, aby vláda zmiernila sporný tlačový zákon. Niekoľko pokusov o hlasovanie o zmluve potom stroskotalo na opozičnom bojkote.
Vládne strany však nakoniec výraznejšie neustúpili a v stredu presadili v parlamente tlačový zákon iba s vlastnými zmenami. Opozičnú jednotu zlomila SMK, podľa predsedov SDKÚ a KDH za tým mohla byť dohoda strany s vládou na požiadavkách v prospech maďarskej menšiny.
SDKÚ a KDH nehlasovali
Poslanci opozičných SDKÚ a KDH sa na dnešnom hlasovaní podľa očakávania neúčastnili. Okrem poslancov vládnych strán a SMK zmluvu podporil aj bývalý člen SDKÚ Martin Kuruc. Proti boli nezávislí poslanci okolo bývalého podpredsedu KDH Vladimíra Palka a bývalý člen poslaneckého klubu KDH Peter Gabura.
- Oproti euroústave má síce menší počet strán, ale na rozdiel od nej
lisabonská zmluva nenahradí súčasné základné zmluvy EÚ, ale ich len
doplní alebo upraví.
- EÚ získa právnu subjektivitu, keďže v súčasnosti je únijné právo legislatívou Európskeho spoločenstva (ES).
- EÚ bude mať predsedu Európskej rady voleného na dva a pol roka
namiesto súčasného polročného rotujúceho predsedníctva; zástupcovia
členských štátov budú naďalej predsedať radám ministrov, avšak nie
samitom.
- EÚ bude mať obdobu ministra zahraničia, hoci sa formálne tak volať
nebude. Nová funkcia, spojená s podpredsedníctvom Európskej komisie,
skĺbi súčasný úrad vysokého predstaviteľa pre zahraničie a bezpečnostnú
politiku (v súčasnosti Javier Solana) a komisára pre zahraničné vzťahy
(Benita Ferrerová-Waldnerová).
- Zníži sa počet eurokomisárov z 27 (jeden za každú krajinu) na dve tretiny počtu členských štátov (po roku 2014).
- Počet poslancov Európskeho parlamentu (EP) by sa po voľbách v roku 2009 mal znížiť zo súčasných 785 na 750.
- Pri hlasovaní v Rade ministrov bude rozhodnutie prijaté
kvalifikovanou väčšinou, ak s ním bude súhlasiť 55 percent členských
štátov, ktoré budú predstavovať 65 percent obyvateľov EÚ. Platiť by to
však malo začať až v období rokov 2014 až 2017.
- Rozšíri sa počet oblastí, v ktorých na schválenie stačí kvalifikovaná väčšina; jednomyseľnosť zostane v zahraničnej politike, daniach, sociálnej politike či u zmien zmlúv EÚ.
- Zakotví sa princíp obojstrannej flexibility - možnosť prenášania právomocí do Bruselu i späť na členské krajiny.
- Zmluva bude hovoriť i o možnosti vystúpiť z EÚ.
- Rozšíria sa právomoci Európskeho súdneho dvora a EP v rámci spolurozhodovania o prijímaní novej únijnej legislatívy.
- Zvýšia sa práva národných parlamentov, ktoré sa budú môcť
dožadovať u Európskej komisie, aby prehodnotila svoje návrhy, pokiaľ
bude pochybnosť, že prekračuje svoje kompetencie.
- V protokole zmluvy bude odkaz na "ioanninský mechanismus", ktorý
bude popísaný v právne nezáväznej deklarácii. Ide o podmienky, za akých
je možno dočasne zablokovať rozhodnutie Rady ministrov.
- Británia bude mať výnimky v oblastiach spravodlivosti a vnútra -
do roku 2009 nebude podliehať legislatíve EÚ v tejto oblasti, pri
normách prijatých neskôr sa bude môcť rozhodnúť, či sa k nim pripojí
alebo nie.
- Zmluva nebude mať "ústavný" charakter, nebudú v nej pasáže o spoločných symboloch EÚ (okrem iného vlajke či hymne).
- Ako dodatok a v menšom rozsahu zahŕňa Chartu základných práv, prijatú v decembri 2000 v Nice. Napriek tomu hlavný text Lisabonskej zmluvy hovorí o vyhlásení charty, čo jej dáva právnu záväznosť. Británia a Poľsko majú z hľadiska charty výnimku.
Zmluvu ešte musí podpísať prezident,
ten jej je naklonený
Slovensko je v poradí deviatou krajinou únie, ktorá zmluvu schválila. Nasledovalo tak Maďarsko, Slovinsko, Francúzsko, Maltu, Bulharsko, Rumunsko a Rakúsko, v Poľsku sa ešte čaká na podpis prezidenta Lecha Kaczyńského. Zvyšných 18 členských štátov by malo zmluvu ratifikovať do konca roka. Väčšina krajín ju schvaľuje v parlamente, pre referendum sa zatiaľ rozhodlo Írsko. Na Slovensku by mal zmluvu tiež podpísať prezident Ivan Gašparovič, ktorý už viackrát avizoval podporu dokumentu.
"Pán prezident víta, že niektorí opoziční poslanci si uvedomili zodpovednosť Slovenskej republiky za toto rozhodnutie, ktoré nás zahŕňa medzi krajiny, ktoré sa postavili zodpovedne k svojej európskej budúcnosti," povedal pre TASR prezidentov hovorca Marek Trubač.
Pripomenul, že prezident bol jedným z tých, ktorí presadzovali prijatie európskej reformnej zmluvy hneď po vyhlásení opozičných strán, že ju nepodporia.
Zmluvu podpísali zástupcovia štátov únie po dlhých rokovaniach vlani v decembri. Nahradzuje podrobnejšiu európsku ústavu, ktorá stroskotala na nesúhlase občanov Holandska a Francúzska. Zriaďuje napríklad právnu subjektivitu EÚ a funkciu predsedu únie, znižuje počet členov Európskej komisie a parlamentu a zjednodušuje komplikovaný proces rozhodovania v EÚ.
Slota: SDKÚ svojím postojom napľula na Európsku úniu
SDKÚ svojou neúčasťou v parlamente na hlasovaní o Lisabonskej zmluve podľa predsedu SNS Jána Slotu napľula na Európsku úniu. "Musím len vyjadriť hlboké sklamanie nad správaním SDKÚ-DS, ktorá sa stavia k Lisabonskej zmluve takýmto spôsobom, čiže napľuli, napľuli doslovne a do písmena na Európsku úniu," povedal dnes pre TASR Slota.
Ratifikácia európskej ústavnej zmluvy v parlamente podľa neho potvrdzuje, čo vyznávali koaličné strany od samotného začiatku svojho spoločného vládnutia. "Všetky politické subjekty sme za Európsku úniu, sme za spoluprácu v rámci európskych štátov. Ja si myslím, že to je prirodzený výsledok tejto snahy," konštatoval.
Treba poďakovať aj poslancom za SMK, ktorí dnes potvrdili svoju európsku orientáciu. Ja im gratulujem," vyjadril sa podpredseda HZDS Milan Urbáni. Ako ďalej povedal, veril, že NR SR na 20. schôdzi dokument schváli. Postup SDKÚ-DS a KDH, ktorí sa nezúčastnili na hlasovaní o Lisabonskej zmluve, sa podľa neho nedá komentovať.
Podpredseda KDH Daniel Lipšic vyslovil presvedčenie, že Slovensko sa pristúpením k Lisabonskej zmluve vzdáva svojich kompetencií v prospech Bruselu, z EÚ sa po ratifikácii dokumentu všetkými členskými štátmi stane superštát. Tento obchod, ktorý sa udial s SMK, by som pomenoval heslom viac kompetencií pre Brusel, menej slovenčiny na našich školách. Že sa k tomu pridala SNS, je poľutovaniahodné," konštatoval.
Poslanec za SMK Zsolt Simon si myslí, že Lisabonská zmluva predurčuje vývoj Slovenska na desaťročia a nielen jedno volebné obdobie. Aj preto za zmluvu zahlasoval.
Paroubek dúfa, že vláda si vezme od Slovenska príklad
Bývalý český premiér a predseda opozičnej ČSSD Jiří Paroubek dnes privítal úspech slovenskej vlády pri parlamentnom hlasovaní o Lisabonskej zmluve. "Veľmi to vítam a blahoželám slovenskej vláde, že sa jej podarilo - takto rýchlo - celú vec ukončiť. Verím, že to bude príkladom aj pre súčasnú českú vládu, aby s tým neotáľala," povedal Paroubek.
Európsky parlament víta našu ratifikáciu Lisabonskej zmluvy - čítajte viac
Poprední predstavitelia Európskeho parlamentu (EP) dnes privítali ratifikáciu Lisabonskej zmluvy v slovenskom zákonodarnom zbore. Šéf ústavnoprávneho výboru EP Jo Leinen neskrýval, že toto rozhodnutie mu prinieslo úľavu.
Predseda EK víta našu ratifikáciu zmluvy - čítajte viac
Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso dnes zablahoželal Slovensku k ratifikácii Lisabonskej zmluvy v parlamente.
Barroso zároveň vyzval ostatné členské krajiny Európskej únie, ktoré
zatiaľ dokument neratifikovali, aby nasledovali príklad Slovenska a
ďalších členov, ktorí tak už urobili.
Pöttering: Uvítal by som, keby situácia umožnila SDKÚ podporiť zmluvu
- čítajte viac
"Chcem požiadať všetky politické strany na Slovensku, aby urobili maximum pre obhajobu slobody tlače v súlade s európskymi a medzinárodnými normami vzťahujúcimi sa na médiá," vyhlásil šéf Európskeho parlamentu Hans-Gert Pöttering.
TASR
štvrtok 10. 4. 2008 17:18 | ČTK, SITA, TASR
© 2008 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
Súvisiace články:

Strany SDKÚ a KDH vo štvrtok na tlačovej konferencii odhaľovali pravú tvár SMK. Strana sa rozhodla podporiť Lisabonskú zmluvu. Vďaka hlasom jej poslancov nakoniec prešla.
Foto: SITA

- 4 hodiny
- 24h
- 3dni
- 7dní
PLATENÉ
- Harabin ponúka sudcom, koho bude voliť do Súdnej rady 5 294
- Ficova vláda chystá viaceré presuny 3 779
- Nezvestných detí každý rok pribúda 2 254
- Chorváti na hranici pasy malých detí pýtať nebudú 1 753
Hasiči v Tatrách testovali gél od kozmonautov 1 603
Kartónové mesto v Košiciach 1 465- Sedem obvinených za podvod s DPH vzali do väzby 1 157
- Vodní lyžiari smútia, zomrela Bronislava Nižníková - Machová 1 150
Na medvede chcú v Tatrách nasadiť elektrické ohradníky 910- Na Spiš sa Julo Hudáček doviezol rýchlikom 849
























