BRATISLAVA. Vláda chce využiť súčasný hospodársky rast a pripraviť sa na situáciu po zavedení eura, ale aj napríklad na starnutie obyvateľstva, zvýšiť vzdelanosť a nájsť chýbajúcu pracovnú silu. Ministerstvo financií a podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť preto vypracovali opatrenia, ktoré by mali problémy vyriešiť.
Najväčšou zmenou by malo byť zavedenie takzvanej negatívnej dane. Ľudia s nízkymi príjmami by tak nemali platiť dane. Deti zo sociálne slabších rodín by zasa mali mať prístup k lacnejším počítačom a internetu. Opäť by mala byť bezplatná predškolská dochádzka. Zároveň by mali u nás študovať za zvýhodnených podmienok Bielorusi alebo Ukrajinci, aby sme zmiernili vplyvy starnutia obyvateľstva.
Takzvaný modernizačný program Slovensko 21 chce znížiť aj byrokraciu v podnikaní.
Programy by mali byť financované z peňazí EÚ. Ministerstvo financií preto tvrdí, že opatrenia nebudú prehlbovať rozpočtový deficit a ani si nevyžiadajú vyššie dane alebo nové poplatky pre ľudí.
Vláda sa rozhodla vypracovať takýto program aj preto, lebo jeho neprijatie môže podľa hovorcu ministerstva financií Miroslava Šmála ovplyvniť naše hodnotenie pripravenosti na prijatie eura v budúcom roku.
Analytici považujú dokument a navrhnuté opatrenia za správne. Otázne je podľa nich dodržanie termínov a či sa vôbec uskutočnia.
Renáta Králiková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť si myslí, že návrhy, ktoré sa týkajú školstva, sú dobré, ale zároveň v niektorých prípadoch protichodné v tom, čo ministerstvo školstva navrhlo v novele. „Je otázne či na ministerstva bude vôľa a kapacita niečo také implementovať,“ povedala.
Peter Goliaš z INEKO uvádza aj príklady, že niektoré návrhy sú v rozpore s činmi vlády. „Dokument uvádza, že vláda zvýši transparentnosť verejného obstarávania. Doterajšia politika nič také nenaznačuje, realitou sú, naopak, škandály s predraženými tendrami, ktoré odhaľujú skôr médiá, a nie vnútorný systém kontroly,“ povedal Goliaš.
Čo navrhuje ministerstvo financií:
Zamestnanecký bonus, takzvaná negatívna daň – zmena daní, ktorá spôsobí, že ľudia s najnižšími príjmami nebudú platiť dane, naopak, štát im ešte doloží.
Podpora nájomného bývania.
Štát by mal prestať dávať peniaze ľuďom na to, aby stavali domy a kupovali byty a takto získané peniaze by mali prejsť na výstavbu nájomných bytov a dotáciu pre nájomníkov. Cieľom je znížiť závislosť ľudí od miesta, kde vlastnia bývanie.
Zákaz vyžadovania duplicitných potvrdení už raz vydaných orgánmi verejnej správy – štátne inštitúcie by nemali od občana alebo podnikateľa požadovať potvrdenie, rozhodnutie alebo iný dokument, ktoré predtým vydali alebo o ktorom paralelne rozhoduje iný orgán verejnej správy.
Podpora predškolskej výchovy a vzdelávania – zavedú sa povinné bezplatné škôlky (nultý ročník školskej dochádzky). Deti z najchudobnejších rodín dostanú peniaze na stravu alebo školské potreby.
Podpora vzdelávania pre sociálne znevýhodnených žiakov a študentov základných a stredných škôl – nie finančná podpora, ale napríklad predplatné časopisov, veľmi jednoduché počítače, obmedzené internetové pripojenie.
Zmiernenie vplyvov starnutia obyvateľstva tým, že s niektorými štátmi napríklad Bieloruskom alebo Ukrajinou uzatvoríme zmluvy, aby ich občania za určitých podmienok mohli študovať na našich školách.
Na internete by mali byť zverejnené údaje o všetkých žiadateľoch o peniaze z EÚ, informácie o navrhovaných projektoch, ich hodnotenie na základe vopred zverejnených kritérií, proces vytvárania orgánov, ktoré boli do procesov prideľovania peňazí zaangažované a ich zloženie vrátane mien ich členov.
Príspevok na starostlivosť o dieťa mladšie ako tri roky.
Stanovanie cien liekov podľa cien niekoľkých štátov EÚ s najnižšími cenami.
Generačná výmena na vysokých školách. Podpora akademikov v strednom veku, ktorá by mala zabezpečiť, aby väčšina vyučujúcich na vysokých školách nebola vo veku tesne po skončení školy alebo, naopak, pred dôchodkom.
Zdroj: Modernizačný program Slovensko 21, ministerstvo financií
