Druhý život šiat

Tony a tony obnosených šiat. Zabalené v obrovských igelitových vreciach sa presúvajú po celej Európe, časť skončí v Afrike, väčšina v obchodoch so secondhandovým oblečením. Kto stojí za „biznisom" so starými šatami?

V Anglicku sa ročne vyhodí zhruba milión ton šiat. Nie sú veľmi obnosené, ale svoj vrchol aktuálnosti a módnosti majú za sebou. Životnosť oblečenia, hlavne v Londýne a Paríži, je veľmi krátka, po skončení sezóny veľká časť končí v kontajneroch. Pre nás tak trochu nepochopiteľná vec, pre nich samozrejmosť. Obliecť si ten istý zimný kabát zase o rok je pre mnohých Londýnčanov neprijateľné, móda je rýchla a ich okolie vyžaduje, aby sa jej držali.

Inak na tom nie je ani zvyšok Európy. V osemdesiatmiliónovom Nemecku vyhodí každý obyvateľ vrátane detí za rok dvadsaťštyri kilogramov odevov, čo je o štyri kilogramy viac ako európsky priemer.

Vrecia vyložia pred dvere

Približne polovica šiat sa ocitne v zberných kontajneroch a ich život pokračuje ďalej. „Zber funguje hlavne v krajinách západnej Európy, kde si ľudia uvedomujú, že je lepšie, keď obnosené šatstvo vhodia do zberných kontajnerov a nie medzi smeti. Nezaťažujú tak zbytočne životné prostredie, správajú sa ekologicky a navyše aj sociálne," hovorí manažérka spoločnosti Genesis Anna Smolíčková.

Zber realizujú väčšinou charitatívne organizácie. V spolupráci s mestskými či obecnými zastupiteľstvami vyhlásia zbierku, rozdajú igelitové vrecia, ľudia ich naplnia nepotrebným oblečením a v určený deň vyložia pred dvere. Tento spôsob sa nazýva Door to door collection (od dverí k dverám) alebo pouličný zber.

Druhou osvedčenou metódou sú zberné kontajnery. Majú svoje trvalé miesto, zväčša pred hypermarketmi alebo vchodmi do metra, ľudia o nich vedia a môžu ich nonstop využívať. Jedinou podmienkou je, aby šaty alebo topánky, bytový textil či hračky boli zabalené v igelitových taškách.

Charita vyzbierané šaty predáva

Nápis na každom kontajneri oznamuje, kto zber organizuje a kam oblečenie poputuje. Najčastejšie vyzýva Červený kríž, aby ste darovali oblečenie pre Afriku, niekedy za zberom stojí súkromná firma, ktorá uvádza, že veci budú použité na ďalší predaj a spracovanie.

V oboch prípadoch má však vyzbierané šatstvo spoločnú cestu. Ocitne sa v spracovateľských fabrikách, ktoré ho triedia, čistia a balia do obrovských vriec. Potom putuje do obchodov so secondhandovým oblečením po celom svete. „Mohlo by sa zdať, že humanitárne organizácie zavádzajú, pretože vo väčšine prípadov vyzbierané šatstvo predávajú súkromným firmám, ale oni za získané peniaze nakupujú lieky, potraviny a zabezpečujú zdravotnícku starostlivosť," hovorí majiteľ spoločnosti BB-Hollandtex Radovan Braník. Šatstva sa totiž vyzbiera oveľa viac, ako by potrebovala celá Afrika dokopy.

Paríž lepší ako vidiek

Obchody so secondhandovým oblečením nakupujú od spracovateľských spoločností vytriedený textil alebo originál čiže priamo igelitové tašky, ktoré ľudia vhodia do zberných kontajnerov. Tie môžu obsahovať staré nepoužiteľné oblečenie, ale aj nenosené značkové kúsky. To závísí od lokality, kde sa zber konal. „Nedá sa napríklad porovnávať zber z centra Paríža a zber z francúzskeho západného pobrežia," hovorí manažérka Genesis Anna Smolíčková. Okrem vynikajúcej kvality sa zber z centra Paríža môže popýšiť aktuálnymi trendovými kúskami, rovnako, ako aj Londýn, ktorý má svoju vlastnú módu. „V posledných rokoch nastal na Slovensku boom anglického secondhandu, teraz sa však ľudia opäť vracajú k nemeckej a holandskej móde," hovorí Radovan Braník. „Ľudia sú veľmi náchylní na značkové oblečenie a anglické značky sú u nás pomerne neznáme. My dovážame z Nemecka, Holandska a Belgicka, značky ako Mexx, H&M, Esprit, S. Oliver čiže módu, na ktorú sú Slováci zvyknutí," dodáva.

Dováža sa aj z Talianska, ktoré je veľmi dobré v módnych doplnkoch ako kabelky, topánky a opasky, čo sa však šiat týka, sú podľa majiteľa spoločnosti Sehatex Ladislava Klena, nižšej kvality. „Taliani, rovnako ako my, sú zvyknutí nosiť oblečenie, kým sa to len dá. Nemajú také vysoké príjmy ako Nemci alebo Švajčiari a Dáni, ktorí majú podľa mňa najkvalitnejší originál, a to sa odzrkadľuje aj na obnosenosti šatstva. Čím vyššia životná úroveň obyvateľstva, tým kvalitnejší zber," hovorí Ladislav Klena. Samozrejme, tiež sa nedá porovnávať sever Talianska a okolie veľkých miest so Sicíliou.

Rakúsko začalo so zberom obnosených šiat pred desiatimi - pätnástimi rokmi a dnes ich originál patrí k tomu najlepšiemu v Európe.

Igelitky sa prezerajú ručne

Vyzbierané veci sa triedia ručne. Zamestnanec otvára jednu igelitovú tašku za druhou a kus po kuse prezerá jej obsah. Triedi podľa kvality, druhu a množstva ďalších interných predpisov. Mravčia práca, ktorá však nezaťažuje životné prostredie a dáva stovkám ľudí obživu.

Najnižšia kvalita smeruje do Afriky, hoci už aj tam stúpajú nároky na obnosené šatstvo, stredná a top trieda ostáva v Európe a putuje do secondhandových obchodov. „My nakupujeme len triedený tovar extra kvality, holandská firma, s ktorou spolupracujeme, patrí medzi najväčšie v Európe a má podchytené tie najlepšie lokality na zber," hovorí majiteľ spoločnosti BB-Hollandtex Radovan Braník. Sú však aj spoločnosti, ktoré dovážajú priamo originál. Jednou z nich je košická firma Neytex. „Našimi skladmi prejde ročne približne 200 ton šatstva a okrem veľkoskladu máme aj tri vlastné predajne. Nakupujeme triedený textil strednej kvality a originál, ktorý si sami spracúvame," hovorí Tomáš Slebodník zo spoločnosti Neytex.

Z tričiek koberce do áut

Pri triedení igelitových tašiek zo zberných kontajnerov vzniká vždy určité percento odpadu. V triediacich fabrikách sa zužitkuje všetko. Nepoužiteľné šaty sa rozotkávajú na vlákna a tie sa používajú pri výrobe koberčekov do áut, svetrovina sa využíva ako tepelná izolácia, takisto prevažne v interiéroch áut.

Rovnako postupujú v každej triedičke použitého textilu. „Nenositeľné bavlnené tričká spracúvame na savé handry, ktoré sa používajú na čistenie priemyselných strojov, igelitové vrecká, plasty a obaly od nás za symbolickú sumu odkupujú spracovatelia plastov," hovorí Tomáš Slebodník.

Nie je sekáč ako sekáč

Popri klasických secondhandoch existujú takmer v každom meste luxusné predajne s obnoseným šatstvom. Ceny za dámsku blúzku sa pohybujú od 200 do 350 korún, interiér je takmer na úrovni módnych butikov a v ponuke skutočne slušný výber aktuálneho a kvalitného oblečenia.

Alternatívnou k nim sú megasekáče, ktoré ponúkajú hlavne strednú triedu, za čo najnižšiu cenu. „V našej košickej predajni máme dve cenové hladiny: 30 a 60 korún za kus. Raz za mesiac robíme výpredaj, všetko za 10 korún. Tieto nízke ceny dokážeme udržať len vďaka tomu, že dovážame veľké objemy a v Košiciach máme predajňu na periférii mesta, v hale s plochou 1300 štvorcových metrov. Väčšina našich zákazníkov sú ľudia s nižšími príjmami," hovorí Tomáš Slebodník zo spoločnosti Neytex. „Postupne budujeme aj sieť obchodov s názvom Top sekáč. Sú situované v lepších lokalitách, kde je zaručená kvalita tovaru, ale za primeranú cenu. Tým, že dovážame originál, pri triedení sa nám vždy nazbiera určité percento toho najlepšieho a to ponúkame práve v Top sekáčoch.

Zber na Slovensku

Tiež ste už viackrát rozmýšľali, kam dať oblečenie, ktoré je škoda vyhodiť do smetného koša? Možností nemáte veľa, optimisti však tvrdia, že je to len otázkou času, kedy sa u nás zavedie systém zberných kontajnerov.

V Česku sú o krôčik pred nami. Pod záštitou súkromnej firmy Texat, ktorá patrí medzi najväčších domácich predajcov a triedičov použitého textilu, vznikol charitatívny projekt Potex. „Po Prahe a okolitých mestách sme rozostavili približne 55 zberných kontajnerov, vyzbierané veci však neputujú do secondhandov, ale do azylových domov a k bezdomovcom. Prevádzkové náklady sa snažíme pokryť z predaja odpadu, ktorý vzniká pri triedení," vysvetľuje koordinátorka projektu Marie Hubková.

Na Slovensku sa zberom obnoseného šatstva okrajovo zaoberá Červený kríž a niektoré cirkevné združenia. „Najčastejšie nám volajú ľudia na jar a na jeseň, keď pravdepodobne robia veľké upratovanie," hovorí Karol Kalinák, riaditeľ Územného spolku Slovenského Červeného kríža vo Svidníku. „To, čo prinesú, má pomerne slušnú kvalitu, dá sa to okamžite použiť. Za rok vyzbierame približne sto vriec."

Územné spolky SČK sú v kontakte s jednotlivými obecnými úradmi, ktoré k nim potom posielajú svojich komunitných pracovníkov. „Otvoríme im sklad a oni si vyberú veľkosť a druh oblečenia, ktorý potrebujú pre konkrétnych ľudí," dodáva Karol Kalinák.

Nie všetky územné spolky však majú rovnaké skúsenosti. „Ľudia k nám nosia rôzne veci, od nohavičiek po kabáty, často, bohužiaľ, nekvalitné, špinavé a poškodené," hovorí riaditeľka bratislavského územného spolku Oľga Antalová. „Okrem toho je väčší záujem o prinášanie šatstva ako o odber. Od januára si k nám prišlo len pár bezdomovcov vypýtať kabáty."

Odrádza vás typická vôňa sekáčov?

Je to prirodzený pach šiat dlho zavretých v skrini alebo v pivnici zmiešaný s chemickou vôňou formaldehydu. Ten ničí choroboplodné zárodky a preventívne sa ním ošetrujú všetky vyzbierané veci. Popritom sa používa aj 140­­-stupňová para, ktorá šatstvo dezinfikuje a trochu aj vyrovnáva.

Príčinou môže byť aj to, že ľudia niekedy vhodia do zberného kontajnera vlhké oblečenie, ktoré sa v igelitovej taške sparí. Všetko závisí od lokality zberu. Šaty z bohatých parížskych štvrtí sú neraz ešte voňavé od Channelu.

Sekáče a móda

Sekáče a nosené šatstvo zažili svoje najlepšie obdobie v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Práve sa rodiaci módny, hudobný a koniec koncov aj životný štýl - punk - dostal sekáčové šatstvo na výslnie.

Za zrodom punkovej módy stáli Malcolm McLaren a módna návrhárka Vivienne Westwoodová. Tí v Londýne otvorili butik Let It Rock, kde najprv predávali obnosené veci z päťdesiatych rokov. Neskôr sa sortiment v obchode aj jeho názov zmenili a obchod sa stal módnym centrom punkerov. Tí kombinovali všetko so všetkým - používali šaty zo sekáčov alebo veľmi lacných výpredajov, trhali ich, ozdobovali reťazami, nápismi či zatváracími špendlíkmi.

Punková mládež v uliciach a Westwoodová na prehliadkových mólach vytvárali aj pomocou sekáčových odevov dovtedy nevidené kreácie, ktoré mali šokovať, zaujať a vyjadriť emóciu cez šaty. Sekáče sa dostali do povedomia verejnosti a začali v nich nakupovať tak celebrity, ako aj obyčajní ľudia, ktorí sa chcú odlíšiť.

Odvtedy, až do polovice deväťdesiatych rokov, záujem o second- handy rástol nielen preto, že šaty boli a sú cenovo dostupné, ale často prinášali „iný" pohľad na módnosť a modernosť.

Ďalšou kľúčovou postavou lacnej módy sú Anna Wintourová a Patricia Fieldová. Wintourová, šéfredaktorka amerického módneho časopisu Vogue, bola prvá, ktorá priniesla na stránky exkluzívnej módnej biblie lacné veci. Bez problémov začala v módnych editoriáloch kombinovať lacné, možno aj výpredajové či sekáčové kusy oblečenia s výtvormi prestížnych módnych návrhárov za desaťtisíce dolárov. Americká stylistka Patricia Fieldová, ktorá obliekala herečky v seriáli Sex v meste či v snímke Diabol nosí Pradu, je obdivovaná takisto práve pre svoju schopnosť skombinovať neskombinovateľné. Kabátik od Prady a sukňa za dolár? Lodičky od Blahnika a tielko zo sekáča? Žiadny problém.


Módna návrhárka a stylistka Hana Převrátilová hovorí, že viac než sekáče sú v módnom biznise v kurze kúsky od módnych návrhárov, no z ich starších kolekcií.

Do akej miery využívajú slovenské módne časopisy a stylisti secondhandy?

„Myslím, že kombinovanie lacných a drahých kúskov v stylingu je dnes jeho prirodzenou súčasťou. Prináša to viac pestrosti a možno aj vtipu. V súčasnosti je to istý trend. Čo sa týka secondhandov myslím, že existencia týchto obchodov je momentálne na ústupe, už len s toho dôvodu, že na trhu je množstvo značiek, ktoré nám ponúkajú zaujímavý tovar za veľmi príjemné ceny, aj retroštýly, ktoré sú dnes tak IN v modernom vyhotovení a z moderných materiálov. Second-handy sa v stylingu používali hlavne začiatkom 90. rokov, ale dnes už je to skôr "vintage couture", čo je zbieranie a nosenie starších modelov od známych svetových dizajnérov. Sú tu aj ľudia, ktorí cez rôzne internetové portály vyhľadávajú staršie modely a kupujú ich ako zberateľské relikvie. To však nie je lacná záležitosť a nerobí sa to primárne pre výhodnú cenu, ale skôrpre unikátnosť jednotlivých kúskov. Napriklad v roku 2001 očarila Julia Roberts celý svet pri preberaní Oskara vo vintage modeli od Valentina. Bola to tá nezabudnuteľná čierno-biela róba s véčkovým dekoltom. Jennifer Garner mala tiež na Oskaroch v roku 2004 oblečený vintage model od Valentina."

Sú vôbec na Slovensku secondhandy, ktoré by stáli za reč? Alebo treba po štýlové kúsky stále chodiť do Viedne, Prahy či Londýna?

„Úprimne povedané, nemám presný prehľad o tom, aké second-handy na Slovensku sú, ak do nejakého zájdem, tak skôr zo zvedavosti, než pre nejaký konkrétny zámer. Neviem o tom, že by na Slovensku bol nejaký secondhand zameraný na svetové dizajnérske značky, zatiaľ som sa skôr stretla s tovarom, ktorý pochádzal z rôznych charitatívnych zbierok. Z Paríža si práve zo začiatku 90. rokov pamätám množstvo dobrých sekáčov, ale tie tam už dnes nenájdete."

Ako je to s vami? Nakupujete alebo nakupovali by ste v second- hande?

„Ja sama v sekáčoch nakupujem len málokedy, a to veľmi výnimočné kúsky. Podarilo sa mi tak kúpiť nádherné indické sárí alebo vestičku od Viviene Westwoodovej, ale bola to skôr náhoda. Asi by som si tam nekupovala veci na bežné denné nosenie. V tomto prípade mám radšej nové veci, ktoré predtým nemali majiteľa."

Outlet nie je secondhand

Mnohí ľudia nevidia rozdiel medzi tým, keď je na výveske napísané secondhand a outlet. V outlete, na rozdiel od sekáčov, dostanete nenosené výpredajové šaty. Je pravda, že v sekáčoch sa občas zjavia takéto nenosené kusy, aby obchodníci oživili svoj sortiment, no k šatám zo špecializovaných outletov to má ďaleko.

V princípe existujú tri druhy outletov. V klasickom outlete dostanete odevy, posledné kusy, ktoré jednotlivé obchody nepredali ani v posezónnom výpredaji. Factory outlety zasa predávajú šatstvo priamo z textilnej továrne alebo krajčírskej dielne, ktoré však pre nejakú chybu nesplnilo kritériá na predaj v značkových obchodoch. Najlepšie kusy však dostanete v takzvaných designer outletoch. Tie predávajú značkové odevy od svetoznámych módnych návrhárov - keďže sú však z minulej sezóny, aj ich cena je zákonite oveľa nižšia. Takto môžete dostať len s ročným oneskorením to, čo nosili modelky na mólach a čo ste videli v módnych časopisoch.

Najznámejší designer outlet v okolí je v rakúskom Pandorfe, no outlety, kde dostanete Armaniho, D&G či Gucciho, sú otvorené už aj v Bratislave. V hlavnom meste nájdete aj viacero factory outletov, väčšinou so športovým oblečením.

Čítajte a pozerajte...


Old Clothes, New Looks: The Second Hand Fashion

Alexandra Palmer, Hazel Clark (Berg Publishers, 2005)

Necelých tristo strán o móde z druhej ruky ponúkajú autorky, ktoré naozaj majú k téme šiat čo povedať. Kurátorka múzea a módna historička sa v tristostranovej publikácii pozerajú na históriu second-handov cez ich módnu aj ekonomicko-sociálnu hodnotu. Okrem toho, že ponúkajú návody na to, ako urobiť zo starej veci avantgardne coolovú, opisujú aj vzťah jednotlivých kultúr k nosenému šatstvu.

Secondhand (Pepe)

Hana Rose Shell, Vanessa Bertozzi (2007)

Dvadsaťštyriminútová dokumentárna snímka dvojice amerických filmárok mapuje úlohu nosených šiat v rozvojových krajinách. Príbeh sa začína na začiatku dvadsiateho storočia, keď židovskí imigranti zbierali, triedili a predávali nosené odevy. Dejová línia prirodzene prechádza na začiatok 21. storočia, kde ukazuje tony šiat putujúcich z USA napríklad na Haiti.

SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 805
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 554
  3. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 076
  4. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 934
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 637
  6. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 9 057
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 128
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 058
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu