Recenzia/divadlo
Kto nepoľutuje depresívnych a opustených?

Hra Mínus dvaja je na rozdiel od nekonvenčného životopisu jej mladého francúzskeho autora Samuel Benchetrita sériou konvenčných čiernohumorných skečov so sentimentálnymi pointami. Pre divákov to môže znieť ako odporúčanie.

Nijaká komplikovaná zá­pletka, nijaký Čechov, vlastne aj áno, ale len chvíľu a ako paródia. Hra Mínus dvaja Samuela Benchetrita, napísaná pre Jeana-Louisa Trintignanta, je odrazom požiadaviek a možností privátnych divadiel - jedna či dve hviezdy, minimálny počet rekvizít i spoluúčinkujúcich. Je určená pre dobrých hercov, ktorí sa dokážu pohrávať so slovíčkami, čo Milan Lasica a Bolek Polívka (na snímke Ctibora Bachratého) so suverénnosťou aj robia. 

Absurdné a absurdnejšie

Časť ich komiky čerpá z rozdielov medzi češtinou a slovenčinou, ktoré v danom žánri ponúkajú nekonečné možnosti na opakovanie známeho.

Z absurdnej situácie, pri ktorej lekár predpovie dvom pacientom už len týždne života, sa odvíjajú ešte absurdnejšie situácie. Muži v pyžame, ktorí sa rozhodli stráviť aktívne čas čakania na smrť, sa na úteku z nemocnice stretávajú so svojimi protipólmi - s opustenou tehotnou ženou krátko pred pôrodom a zdravo depresívnym samovrahom. 

autor: Silvia Pňačková

VIDEO

Lasica s Polívkom predstavili novú hru Mínus dvaja

Ďalšie videá nájdete na tv.sme.sk.

Keď sa už ľúbostný príbeh týchto dvoch nešťastných duší, ktoré pacienti dajú dokopy, uzavrie, nečakajte, že bude koniec. Z hľadiska štruktúry hry sa dosť nešťastne opäť vydávame na cestu doriešiť staré boľačky.

Pri sarkastických rozhovo­roch dvoch umierajúcich mužov je prakticky akýkoľvek tretí trochu navyše. Neskúsený autor sa dokáže venovať vždy len dvom postavám naraz, akoby občas zabúdal na to, koľkých hercov má na javisku.

Ako je pri hrách tohto druhu dobrým zlozvykom, čo sa nezmestí do dialógu, vloží sa do monológu. Prisvietime to a bude to dojímavé.

Dobrá televízna šou

Režijných gagov je minimálne, scéna prostá, v rámci možností domyslená. Ešte redukovanejšia scénická forma by možno pôsobila čistejšie.

Režisér Juraj Nvota urobil najviac roboty tým, že hercov udržal v decentnej rovine. Milan Lasica a Bolek Polívka nemajú v tomto type produkcie čím prekvapiť ani sklamať.

autor: Silvia Pňačková

VIDEO

Lasica: Nie je ľahké vtipkovať o smrti, my sa o to pokúsime

Ďalšie videá nájdete na tv.sme.sk.

Petra Polnišová sa svojím herectvom hodila do skečov o trochu viac ako Peter Šimun. Nad štandardom celej produkcie stála hudba Ľubice Salamon-Čekovskej.

Rozstrihaná na scénky by sa táto produkcia pokojne uplatnila v televíznych šou. Ponúknutá ako regulárny kus s pauzou stráca po chvíli dynamiku, nevýdatnosti materiálu by viac zodpovedal hutnejší tvar.

Nepochybujem však, že diváka si nájde aj toto dielo. Veď kto nepoľutuje opustených, depresívnych či umierajúcich, ktorí chcú ešte na tomto svete odčiniť zlé, ba urobiť aj niečo dobré, napriek hlbokej skepse zo života i smrti?

Ďalšie odkazy:

• Viac správ z kultúry nájdete na kultura.sme.sk