Žiadosť o štátne peniaze na hokejovú halu už leží na ministerstve školstva
Hokejisti si už peniaze vypýtali

Štát chce dať hokejistom peniaze. Ale nie na ruku, na hocičo a bez záruky.

BRATISLAVA. Hokejisti už oficiálne požiadali štát o peniaze na nový štadión. Potvrdil to včera minister školstva Ján Mikolaj. Rokovania však stále nie sú ukončené.

Keď chcú športovci postaviť štadión, majú štyri možnosti, ako to zaplatia. Môžu si ho postaviť za vlastné. To by bolo možné, keby mali peniaze. Mohlo by ho postaviť mesto. To však záujem nemá. Zväz by mohol nájsť súkromného investora. Lenže, ako tvrdí, taký sa nenašiel. Zostáva už len štát.

Jedinou možnosťou, akú štát pripúšťa pri investovaní do štadióna, je uhrádzať splátky staviteľovi a prevádzkovateľovi štadióna v takzvanom PPP projekte. Aj to má však striktné pravidlá stanovené zákonom o verejnom obstarávaní.

Dátum hokejových majstrovstiev sa blíži. Projektu hrozí časová tieseň. Minister školstva Ján Mikolaj, u ktorého boli športovci peniaze pýtať, trvá na verejnom obstarávaní všetkého, na čo prispeje štát.

Štát ako investor

Momentom žiadosti o štátne financovanie stratili podľa Mikolaja športovci právo diktovať si podmienky. „Štát sa nemôže do projektu pridať, musí ho riadiť a organizovať sám,“ hovorí minister. „Situácia, že zväz si určí podmienky, povie, čo chce, a štát to zaplatí, je neprípustná.“

Štát by sa podľa neho mal stať investorom a riadiť tak celý výber. Zväz je len partnerom, ktorý kontroluje splnenie technických parametrov daných Medzinárodnou hokejovou federáciou.

Do výstavby vstupuje aj mesto, ktorého vkladom bude pozemok. Pozemok musí byť v súlade s požiadavkami federácie. A bez záväzkov, pripomína minister.

Teda pozemok, ktorý je majetkovo vyrovnaný a z jeho použitia nevyplývajú ani iné nároky pre štát. Ako sú napríklad požiadavky na výstavbu školy, tak, ako to chce mesto v prípade zbúrania terajšej školy na Kalinčiakovej ulici. „V prípade záväzkov by totiž aj na pozemok muselo byť vypísané výberové konanie,“ povedal Mikolaj. „To by znamenalo ďalšie zdržanie.“

Len v súlade so zákonom

„Ani mestu a ani zväzu nie je stále jasné, čo presne prinesie vstup štátu ako investora do projektu,“ hovorí Mikolaj. Ide hlavne o dodržanie zákona o verejnom obstarávaní. „Nesmie vzniknúť časová tieseň ani vyvolané investície,“ dodal.

Zákon o verejnom obstarávaní pritom presne definuje podmienky časovej tiesne. „Keď nie je časová tieseň vyvolaná mimoriadnou udalosťou, potom je potrebné vyhlásiť verejnú súťaž alebo užšiu súťaž,“ spresnila hovorkyňa Úradu pre verejné obstarávanie Helena Fialová. V prípade, ak je časová tieseň spôsobená verejným obstarávateľom, nie je možné použiť zrýchlené nesúťažné spôsoby výberu dodávateľa. „Majstrovstvá sveta v hokeji rozhodne nie sú dôvodom na časovú tieseň, keďže nie sú mimoriadnou udalosťou z pohľadu zákona,“ povedala hovorkyňa Úradu pre verejné obstarávanie.

Ministerstvu tak ostáva len urýchliť prípravu projektu a výber návrhu. „Chceme spojiť výber koncesionára a projektu,“ povedal Mikolaj. Koncesionár je firma, ktorá by PPP štadión postavila, dohodnutý čas prevádzkovala a potom odovzdala štátu.

Štát by teda pripravil PPP projekt a súčasne by zväz v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní vypísal súťaž architektonických návrhov.

Štát ako investor do šoubiznisu

Účelnosť peňazí použitých na výstavbu nového štadióna sa podľa riaditeľa inštitútu INESS Richarda Ďuranu zmerať nedá.

„Štát nevie oceniť alternatívne náklady, a to nielen alternatívne náklady štátu, ale hlavne úžitok, ktorý by získali daňoví poplatníci, keby im štát peniaze ponechal.“

„PPP je riešením v situácii, že štát zvolí stratégiu dlhodobej nákladnej podpory dominantných športov,“ povedal Richard Ďurana za INESS.

Podľa neho sa štát takto stáva investorom do zábavného priemyslu. „Veľká hala de facto predstavuje len reklamu športu, lákadlo na ďalšie podujatia.“

Podpora zábavného priemyslu, akým je budovanie obrovskej športovej haly, je podľa Ďuranu čisto politické rozhodnutie. Nedá sa teda hovoriť o adekvátnosti projektu.

(zz)

Goliaš: PPP neznamená, že to bude zadarmo

Analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy PETER GOLIAŠ vysvetľuje, ako by mal štát postupovať pri posudzovaní pomoci na výstavbu štadiónov.

Ako môže štát posudzovať účelnosť peňazí použitých na výstavbu hokejového a futbalového štadióna?

Najskôr treba zistiť, aké sú minimálne požiadavky na štadióny podľa medzinárodných športových federácií. Štát by mal rozhodnúť, v čom postačí štandard a v čom máme záujem vytvoriť nadštandardné podmienky. Môže sa tak ukázať, či je potrebné stavať nové štadióny, alebo stačí rekonštruovať existujúce.

S akými inými alternatívami by to mal štát porovnávať?

Pri rozhodovaní o verejnom záujme treba brať do úvahy prakticky všetky väčšie projekty, ktoré štát chce financovať. V súčasnosti ide napríklad o diaľnice, jadrové elektrárne, ale aj o zvyšovanie platov v školstve a zdravotníctve, dotácie súkromným firmám, či vianočné dôchodky.

Čo by znamenala výstavba systémom PPP?

Je to jedno z riešení. PPP projekty sú však náročné na riadenie a na Slovensku s nimi nemáme prakticky žiadne skúsenosti. Navyše, stále je rozšírený názor, že PPP projekty umožnia obísť verejné financie. To je v prípade komerčne nevýhodných projektov omyl, náklady bude musieť skôr alebo neskôr zaplatiť štát.

Čo by mal žiadať štát od zväzov, ktoré chcú budovať štadióny?

Ak štát uzná verejný záujem, mal by vypísať transparentnú súťaž na stavbu a prevádzkovanie štadiónov. V nej by mal zadať jasné kritériá, ktoré má štadión spĺňať - napríklad kapacitu a dostupnosť. Rozhodujúcim kritériom by mala byť cena. S víťazom súťaže by mal štát uzavrieť dlhodobú zmluvu o využívaní štadióna.

Čo môže štát robiť v situácii, keď už je vlastne určené, kde štadióny budú a aké budú?

Je chyba, ak si štát nechal nadiktovať tieto podmienky. Aj o nich sa malo rozhodnúť v súťaži. Pri posudzovaní príspevku treba v každom prípade porovnať aspoň náklady na podobné stavby v zahraničí.