Jahnátek chce v Bohuniciach štátnu atómku

Ministerstvo hospodárstva chce postaviť novú atómovú elektráreň za 100 miliárd korún. Financovať by to mal štát spoločneso súkromným investorom, alebo aj bez neho.

BRATISLAVA. Ministerstvo hospodárstva plánuje v Jaslovských Bohuniciach postaviť novú jadrovú elektráreň. Financovať by ju mal štát, súkromný investor, alebo obaja spolu. Podriadení Ľubomíra Jahnátka preferujú štát, kritici sa takejto možnosti boja.

Slovensko sa koncom tohto roka stane krajinou závislou od dovozu elektriny zo zahraničia. Vtedy totiž odstavia druhý blok jadrovej elektrárne V1 v Bohuniciach.

Aby projekt novej elektrárne vôbec mohol začať, musí ho schváliť vláda. Ak sa tak stane, elektráreň by mala stáť podľa plánov ministerstva o 12 rokov.

Štát sa úradníkom páči

Ministerstvo hospodárstva v materiáli o novej elektrárni, ktorý dalo do pripomienkového konania, uvažuje len o súkromnom vlastníkovi ako o najhoršej z troch možností. „Táto možnosť by bola vzhľadom na komplexnosť a vysokú náročnosť realizácie projektu problematicky uskutočniteľná,“ hovorí správa. Ostáva ešte model so stopercentnou účasťou štátu alebo aj so súkromným investorom. Ten by však nedostal rozhodovaciu väčšinu.

Keby elektráreň postavil samotný štát, urobil by to prostredníctvom firmy JAVYS (Jadrová a vyraďovacia spoločnosť), ktorú vlastní. V tomto prípade chce Jahnátek prvých 50 miliárd korún získať pomocou komerčných úverov. Zvyšnú polovicu chce čerpať aj zo štátneho rozpočtu.

Proti smernici

Radovan Ďurana z inštitútu INESS si na rozdiel od vládnych úradníkov myslí, že najlepším modelom je ten, ktorý Jahnátek vynechal. Opakuje, že štát nie je podnikateľ, a preto nie je motivovaný správať sa efektívne a hospodárne ako súkromný investor, ktorý riskuje vlastné zdroje.

Proti modelu štátnej elektrárne je aj poslanec SDKÚ Stanislav Janiš. Myslí si, že štátna firma nebude nikdy efektívna, pretože sa bude vždy spájať s korupciou, predražovaním či klientelizmom.

Ministerská správa naproti tomu možnosť niektoré firmy uprednostňovať vyzdvihuje ako plus. Štát ako vlastník by mal veľmi silný vplyv na celý projekt a takisto na dodávateľský systém, napríklad s významným zapojením slovenských firiem.

Model so štátnym vlastníctvom počíta aj s podporou zo štátneho rozpočtu. „Je priskoro o tom hovoriť, ešte nebol schválený ani samotný projekt,“ reagoval hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál.

Podľa Karla Polenického z Greenpeace je investovanie zo štátneho rozpočtu tak či tak vylúčené. „Podľa smernice EÚ energetické spoločnosti so štátnou účasťou nemôžu financovať svoje investičné zámery z verejných prostriedkov,“ povedal.

„Ak si štát požičia 50 miliárd, je jasné, že treba splatiť úroky a neskôr aj istinu. Kým sa elektráreň postaví, budú náklady dlhovej služby financované z daní,“ doplnil Ďurana.

Tri modely

Len štát – 50 miliárd korún – komerčný úver, dodávateľské úvery - 30 miliárd korún, JAVYS - 3 miliardy korún, dotácie z rozpočtu – 6 miliárd korún, zdroje EÚ - 10 miliárd korún.

Štát a súkromný investor nová spoločnosť – 5 – 15 miliárd korún, dodávateľské úvery 20 - 40 miliárd korún, ostatné úvery – 40 – 60 miliárd korún, ostatné zdroje EÚ – 5 – 1 5 miliárd korún.

Len súkromný investor