Havana/Bratislava 19. februára (TASR) - Prinášame profil kubánskeho vodcu Fidela Castra, ktorý sa po takmer pol storočí, odkedy prevzal vládu na "Ostrove slobody", vzdal moci.
Fidel Alejandro Castro Ruz sa narodil 13. augusta 1926 v mestečku Birán v provincii Holguín (predtým Provincia de Oriente). Detstvo prežil na farme dobre založenej rodiny. Bol synom španielskeho emigranta Ángela Castra y Argiza a jeho kuchárky Liny Ruz Gonzálezovej. Fidel sa učil u jezuitov na strednej škole Belén v Havane. V roku 1945 začal študovať na Právnickej fakulte v Havane, diplom získal v roku 1950. V apríli 1948 sa v Kolumbii podieľal na demonštráciách namierených proti pripravovanému vzniku Organizácie amerických štátov. Pri stretoch vtedy zomrelo asi 3000 ľudí.
Dva roky (1950-1952) sa venoval advokátskej praxi, potom za Ortodoxnú stranu kandidoval vo voľbách do parlamentu. Avšak po štátnom prevrate, zorganizovanom generálom Fulgenciom Batistom a namierenom proti vláde Carlosa Pría Socarrása, boli voľby zrušené. Fidel Castro sa rozhodol na súde obviniť Batistu z porušenia ústavy. Súd jeho sťažnosť neprijal. Castro následne zorganizoval ozbrojenú odvetu z kasární Moncada, ale tá sa 26. júla 1953 skončila neúspechom, keď asi 80 povstalcov zomrelo a Fidela Castra bol odsúdili na 15 rokov väzenia.
Po vlne amnestií ho v máji 1955 omilostili a odišiel do exilu v Mexiku, neskôr do USA spolu s bratom Raúlom. V USA organizoval odpor proti Batistovi. V roku 1959 pre U.S. News and World Report vyhlásil, že nemá záujem zoštátniť nijaký priemysel.
Na palube Granmy 2. decembra 1956 sa Fidel Castro vrátil tajne s 82 exulantmi a s Che Guevarom do Provincie Orientale v juhovýchodnej časti Kuby. V čase vylodenia na nich čakali Batistovi vojaci. Boje prežilo len 12 exulantov. Utiahli sa do pohoria Sierra Maestra, odkiaľ viedli partizánsky boj. Americká vláda vtedy podporovala povstalcov finančne i zbraňami.
Povstalci si získali podporu ľudu a ich počty sa rozrástli na 800 mužov. Revolučné hnutie bolo populárne v USA, niektoré americké médiá vyslali na Kubu svojich reportérov, ktorí vykreslili Fidela Castra ako hrdinu demokracie. Vláda USA pre brutalitu stiahla pomoc Batistovho režimu a začínala v Castrovi vidieť alternatívu. V roku 1958 sa povstalci zmocnili viacerých miest a Batista 31. decembra 1958 utiekol do Dominikánskej republiky a neskôr do Frankovho Španielska.
Castrove sily sa 8. januára 1959 dostali do Havany, jeho kredit medzi obyvateľstvom bol obrovský. Fidel Castro sa ešte stále považoval za umierneného demokrata. Nastolila sa dočasná vláda z protibatistovských síl, ktorá mala o 18 mesiacov pripraviť voľby. Tie sa napokon nekonali. V Castrovi sa prebudila chuť vládnuť. Pochopil, že len jedna sila bude schopná viesť Kubu - Komunistická strana. Preto s ňou nadviazal kontakty. Castro ubezpečil, že dôjde k zoštátneniu kľúčových priemyselných odvetví. Vo februári sa Fidel Castro stal predsedom vlády a USA veľmi rýchlo uznali nový režim. Prvé napätie Havanou a Washingtonom vzniklo v momente, keď kubánsky premiér začal znárodňovať americké priemyselné spoločnosti.
Až v roku 1960 sa Fidel Castro obrátil jasne doľava. Vo februári 1960 podpísal s Moskvou dohodu o nákupe ropy, no americké spoločnosti odmietli jej dodávky. Washington čoskoro prerušil diplomatické styky s ostrovnou krajinou. Havana postupne zintenzívňovala styky s Moskvou. Castro podpísal viaceré dohody s Nikitom Chruščovom, najmä o ekonomickej a vojenskej pomoci.
USA po tom, ako Fidel Castro 17. apríla 1961 vyhlásil socialistický charakter svojej revolúcie, podporili vylodenie Brigády 2506. Na Playa Girón sa vylodilo 1400 kubánskych exulantov vycvičených a financovaných americkými spravodajskými službami. CIA sa nazdávala, že spôsobí ľudové povstanie proti Castrovi. Nič také sa nestalo. Na pláž prišiel aj sám Castro a získal si ešte väčšiu popularitu. V tom istom roku 2. decembra sa Castro sám definoval ako marxista a vyhlásil, že Kuba prijala komunistické zriadenie.
Nikita Chruščov vo svojich pamätiach napísal, že na dovolenke na Kryme na jar roku 1962 ho napadlo rozmiestniť na Kube rakety, aby odstrašil USA od útoku na ostrovný štát. Mali byť na ňom dislokované rakety stredného doletu R-12. USA objavili odpaľovacie zariadenia 15. októbra 1962. Washington to považoval za priamu hrozbu a zablokoval námorné cesty na ostrov. Chruščov napokon súhlasil s odstránením odpaľovacích zariadení z Kuby za prísľub, že USA nezaútočia na ostrov a stiahnu z Turecka rakety Jupiter.
V 60. rokoch 20. storočia Kuba viac-menej diskrétne podporovala povstalecké hnutia v Južnej Amerike, v karibskej oblasti a v Afrike. Až v roku 1975 kubánski vojaci zasiahli priamo na cudzom území. Havana v lete 1975 vyslala vojenských poradcov pre Ľudové oslobodzovacie hnutie Angoly. V Angole pôsobilo potom počas 13 vojnových rokov asi 300.000 kubánskych vojakov.
V 70. a 80. rokoch Castro prešiel k slovným výpadom proti USA za ich ekonomické embargo a pokusy o zvrhnutie jeho režimu. Po páde železnej opony v roku 1989 sa najvyšší kubánsky predstaviteľ otvorene postavil proti vývoju dovtedy socialistických krajín, ktoré sa vydali na cestu trhovej ekonomiky a demokracie. V roku 1998 Castro pozval na návštevu pápeža Jána Pavla II., keďže medzi časťou obyvateľstva si katolícke viera získala popularitu.
Rozpad ZSSR v roku 1991 mal tvrdý dopad na Kubu. Hrubý domáci produkt Havany závisel z 50 percent od obchodu so ZSSR.
Od Castrovho nástupu k moci ostrov opustilo z politických alebo ekonomických dôvodov vyše milióna Kubáncov. Tisíce z nich sa s podporou vlády USA usilovali zvrhnúť Castra, alebo aspoň spochybňovať jeho zriadenie.
Od roku 1959 sa za svoje názory dostalo do väzníc vyše 100.000 kubánskych oponentov režimu. Po páde železnej opony a rozpade ZSSR Havana znížila počet politických represií a sústredila sa na riešenie ekonomických problémov. Od západných štátov chcela získať finančnú a humanitárnu pomoc.
V dôsledku črevnej choroby a po operácii tráviaceho traktu odovzdal 31. júla 2006 Fidel Castro svojmu mladšiemu bratovi a ministrovi obrany Raúlovi dočasne právomoci. Nezúčastnil sa 2. decembra 2006 na vojenskej prehliadke pri príležitosti 50. výročia začiatku kubánskej revolúcie. Od decembra 2006 sa po operácii žalúdka neukázal na verejnosti, v televízii sa vysielali iba záznamy z jeho stretnutí.
