KOŠICE. O príprave spoločnej učebnice dejepisu, ktorú zostavujú členovia slovensko-maďarskej komisie, hovorili historici z oboch krajín minulý týždeň na konferencii v Košiciach. To, že sa pohľady oboch strán rôznia, si overili si na hlavnej téme rokovaní, ktorou boli Protihabsburské stavovské povstania v dejinách oboch národov.
Zmena prístupu
Na chuti historikov dotiahnuť spoločný projekt, aký si v Európe vyskúšali napríklad Nemci a Francúzi, to nič nemení. Rozdielnosť pohľadov na jednotlivé historické etapy berú ako fakt.
V súčasnosti sa pri vyučovaní dejepisu na oboch stranách hranice presadzuje národný kontext, čo len posiluje zbytočné národné stereotypy.
Cieľom spoločného tímu je očistiť historické fakty od nánosu ideológie a nacionalizmu. „Spoločná učebnica by mala prispieť k zakopaniu vojnovej sekery medzi susedmi,“ povedal pre SME predseda slovenskej časti komisie, vedúci oddelenia histórie Spoločenskovedného ústavu Slovenskej akadémie vied Štefan Šutaj.
„Uvedomujeme si potrebu zmeny prístupu k interpretácii dejín multikultúrneho prostredia Karpatskej kotliny. Netýka sa len profesionálov z oblasti histórie, ale aj vyučovania v školách,“ povedal šéf maďarskej časti komisie László Szarka, riaditeľ Ústavu pre výskum etnických menšín Maďarskej akadémie vied.
Rodákovi z Galanty pri debatách so slovenskými kolegami pomáha, že ovláda slovenčinu.
Celý projekt spoločnej učebnice predpokladajú ukončiť najneskôr v roku 2013. Pôvodný zámer dokončiť knihu tento rok je podľa historikov nereálny. Približne rok by teraz mala trvať príprava analytických štúdií a metodických učebných textov pre učiteľov dejepisu, ktorí budú s knihou pracovať.
Výsledkom dvojdňového stretnutia je vytvorenie redakčnej rady, ktorá bude spolupracovať so špecialistami na jednotlivé historické témy na oboch stranách hranice.
Učebnica bude obsahovať pohľady maďarských i slovenských historikov na sedemnásť kľúčových úsekov v dejinách oboch národov.
Čaplovičov dozor
Maďarská vláda už vyčlenila peniaze na projekt, ktorý vlani podpisom potvrdili predsedovia vlád vlani v júni. Slovenská strana si zatiaľ vyjasňuje, za ktoré časti projektu bude zodpovedať podpredseda vlády Dušan Čaplovič a za čo ministerstvo školstva pod vedením Jána Mikolaja (SNS).
„Len z médií som sa dozvedel, že na prípravu knihy je vyčlenených stotisíc korún. Podrobnejšie informácie budem mať po stretnutí s pánom Čaplovičom. Napriek tomu na projekte intenzívne pracujeme,“ povedal Šutaj.
Podpredseda vlády pre SME potvrdil, že preberá zodpovednosť za metodickú časť, na ktorej sa teraz dohodli historici. Až potom sa bude zostavovať učebnica.
Názor ministra SNS
Mikolajov názor, že nie je správne, aby učebnica prinášala dva rôzne pohľady na sporné historické otázky, pretože potom to už nie je spoločná učebnica, je v rozpore s tým, čo si myslia historici z komisie.
„Práve naopak. Projekty spoločných učebníc vznikajú, lebo ich východiskom je hľadať obojstranne prijateľné formulácie, ktoré by napomáhali zbližovanie a oslabovali tak dlhodobo a pevne prežívajúce predsudky a stereotypy,“ hovorí Viliam Kratochvíl z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Súčasťou toho je podľa Kratochvíla ukázať žiakom na oboch stranách aj rozdiely.
Vznikla v roku 1993. Koordináciou kontaktov slovenskej historiografie so zahraničnými odborníkmi je poverený Slovenský národný komitét historikov, ktorý každých päť rokov volia delegáti zjazdu Slovenskej historickej spoločnosti. Spoločnú komisiu máme s českými, poľskými, ukrajinskými a nemeckými historikmi.
Cieľom komisií je organizovať spoločné stretnutia, pripravovať vedecké konferencie a podporovať výmenu historikov .
Porovnaním nacionalistických prejavov v stredoškolských učebniciach dejepisu na Slovensku a v Maďarsku sa zaoberal profesor Katedry archeológie Univerzity Komenského EDUARD KREKOVIČ.
Je medzi slovenskými a maďarskými učebnicami dejepisu zásadný rozdiel?
„V možnosti voľby. Kým na Slovensku existujú len dve učebnice - pre gymnáziá a stredné odborné školy, maďarských je niekoľkonásobne viac a je na pedagógovi, po ktorej siahne. Tým, že v Maďarsku je učebníc viac, semtam do niektorých prenikli nacionalistické názory. Zdá sa, že na Slovensku sa štát snaží o väčšiu kontrolu obsahu výučby a slovenské učebnice sú o niečo menej nacionalistické. Ale aj v Maďarsku sú korektné učebnice. Napríklad tie, ktoré používa slovenská menšina v Maďarsku obsahujú pri sporných udalostiach aj komentár slovenských historikov.“
Ako sa v učebniciach prejavuje nacionalizmus?
„V nezmyselných pretekoch, kto bol v Karpatskej kotline skôr. Slovania alebo starí Maďari? Keďže je zjavné, že starí Maďari prišli na toto územie až koncom 9. storočia, niektorí maďarskí historici sa snažili dokázať, že ich príbuzní boli Avari a Huni, takže tu mohli byť pred Slovanmi. Dnes príbuznosť Maďarov s Hunmi a Avarmi už seriózni historici ani v Maďarsku nepripúšťajú a uznávajú, že starí Maďari sem prišli až koncom 9. storočia. Čo je však zaujímavé, v niektorých učebniciach sa tieto staršie nacionalistické teórie v náznakoch objavujú. Za prejav nacionalizmu v niektorých maďarských učebniciach možno považovať aj zveličené čísla o polmiliónovej mase prichádzajúcich Maďarov.“
Ako maďarské učebnice píšu o slovanskom obyvateľstve?
„Prítomnosť Slovanov v Panónii väčšinou pripúšťajú neochotne. Obyvateľov Veľkej Moravy niektoré učebnice nespomínajú, čo je vzhľadom na to, že sme žili tisíc rokov v jednom štáte, zaujímavé. To je spoločné pre maďarské aj slovenské učebnice, že sa opačnému etniku venujú málo. Bolo by dobré, keby aj Slováci vedeli zo škôl o pôvode Maďarov viac, potom by sa ťažšie politikom rozprávalo, že krivonohí mongoloidní Maďari sem prišli na chlpatých poníkoch.“
Ako to s príchodom Maďarov do strednej Európy bolo?
„Starí Maďari tvorili sedem rôznych kmeňov, ktorých časť hovorila ugrofínskymi jazykmi, časť tureckými, nepatrný zlomok mal aj mongoloidný charakter. Bola to rôznorodá zmes, takže o Maďaroch sa v skutočnosti ani nedá hovoriť. Maďarmi ich voláme len preto, že oni sami nerozlišujú pojem Maďar a Uhor. Maďari, respektíve Megyeri, boli v skutočnosti iba jeden zo siedmich kmeňov, ktorý po príchode do Karpatskej kotliny prevládol.“
A čo nacionalizmus v slovenských učebniciach?
„Asi každý Slovák pozná spojenie tisícročný maďarský útlak. To nie je pravda. Stredoveké štáty neboli založené na národnostnom princípe. Boli to stavovské štáty, vládol kráľ a šľachta a ostatní boli poddaní, Maďari i Slováci. Nedá sa hovoriť o národnostnom útlaku, ale o útlaku šľachtou, ku ktorej patrili aj Slováci.“
Maďarizácia tu však bola. Napríklad Apponyiho školské zákony.
„O národnostnom útlaku sa dá hovoriť až v 19. storočí a najmä po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867. Maďari vtedy získali väčšie práva a samostatnosť a začali voči ostatným menšinám uplatňovať kultúrno-politický útlak, ktorý vyvrcholil Apponyiho zákonmi. V 19. storočí sa Maďarčina stala jediným úradným jazykom, ale stáročia predtým bola v Uhorsku úradným jazykom latinčina a o nejakej tisícročnej porobe a maďarizácii sa preto nedá hovoriť.“
Ktoré spoločné historické udalosti sa v učebniciach interpretujú najrozdielnejšie?
„Okrem príchodu starých Maďarov do Karpatskej kotliny sú to revolučné roky 1848 - 49 a rozpad RakúskoUhorska. Počas revolučných rokov Slováci bojovali na strane Viedne, čo Maďari nesú ťažko. Z ich pohľadu sme sa proti nim spojili s Viedňou a zradili svoj štát. My to interpretujeme, že sme sa snažili získať svoje práva. Podobne je to s rozpadom RakúskoUhorska a Trianonskou dohodou. Pre Maďarov bola trauma, keď stratili veľkú časť územia a veľa ich krajanov ostalo v cudzích štátoch, čo by sme sa my mali snažiť pochopiť. Oni by sa mali snažiť pochopiť, že pre nás bol rozpad Rakúsko-Uhorska istým spôsobom oslobodením. Vzájomné pochopenie tu chýba.“
Môžu prvky nacionalizmu v učebniciach deformovať vzťahy oboch národov?
„Mnoho ľudí, ktorí sa o históriu ďalej nezaujímajú, čerpá informácie zo školských liet. Dejiny boli aj o územných nárokoch, keď však budú niektorí historici a politici ďalej rozvíjať úvahy, kto tu bol skôr a kto má akože väčší nárok na toto územie, bude to len podporovať nevraživosť. Je hlúposť takto uvažovať už len preto, že pred Slovanmi tu boli germánske kmene a pred nimi zasa Kelti. Teraz už je úplne jedno kto tu bol skôr a koho bolo viac.
Autor: vev
