Špenát nám poskytuje prvé jarné vitamíny

V listoch špenátu sa nachádza množstvo dôležitých látok. Sú mimoriadne cenné, najmä na začiatku jari. Organizmus je zoslabený nedostatočným prísunom čerstvej zeleniny, preto sa špenát stáva jednou z prvých zelenín dopestovaných na vlastnej hriadke.

Špenátové listy obsahujú množstvo sacharidov a bielkovín. Z dôležitých vitamínov je to vitamín C (kyselina askorbová), vitamín A - ako karotén a vitamíny skupiny B. Z minerálnych látok sú najviac zastúpené fosfor, draslík a železo. Ďalšími obsahovými látkami sú kyselina listová a chlorofyl. Sekretín špenátu povzbudzuje tvorbu a vylučovanie tráviacich štiav.

Špenát sa vysieva skoro na jar, v polovici marca na zber v máji, alebo v auguste na jesenný zber. Vysiaty v letných mesiacoch by rýchlo vybehol do kvetu. Seje sa do riadkov vzdialených od seba 20 až 25 centimetrov, do hĺbky 2 až 3 centimetre.

Špenát siaty má krátke vegetačné obdobie (30 až 45 dní, okrem zimných mesiacov). Pestuje sa ako predplodina pred plodinami, ktoré sa vysádzajú alebo vysievajú po 15. máji (uhorky, rajčiaky, zeler). Môže sa použiť aj ako následná plodina po všetkých druhoch skorých zelenín pestovaných v prvej trati alebo po strukovinách.

Zber prezimovaného špenátu je aktuálny v apríli. Je to oproti špenátu z jarnej sejby zhruba o 20 dní skôr. Môžu sa zberať jednotlivé dobre vyvinuté listy, ale aj listové ružice s listovými stopkami. Zber sa končí pred vybiehaním rastlín do kvetu. Nemá sa zberať za mokrého alebo horúceho počasia, lebo špenát by sa mohol zapariť a rýchlo zvädnúť.

Konzumnou časťou je prízemná ružica listov. Prevažná časť úrody sa spracúva na mrazený pretlak, ale veľmi chutný je aj v čerstvom stave vo forme rôznych šalátov, či po tepelnej úprave ako prívarok alebo v mäsových roládach. Uplatní sa aj pri výrobe zelených domácich cestovín, pridaním pomletého špenátu alebo pretlaku do cesta.

Ján Červenka