Najschopnejším politikom je Robert Fico, hovorca rezortu spravodlivosti Jurči je klamár, tvrdí v rozhovore pre SME.sk podpredseda KDH Daniel Lipšic.
Začnime vtipom.
Mám ich rád, ale obvykle si ich nepamätám.
Ľudia z KDH sú často vnímaní ako strojení a upätí „bigoťáci". Môžete to napraviť.
V klube máme viacero vtipných poslancov a nejde iba o rozprávanie vtipov. Napríklad Fero Mikloško vie vždy trefne zareagovať na konkrétnu situáciu. A nielen on, takže v tomto smere nejaká bigotnosť KDH neprichádza do úvahy.
Teda váš obľúbený vtip je...
Príde pekná dlhonohá a dlhovlasá blondínka do reštaurácie. Sprevádza ju starší, pupkatý, plešatý a nižší pán. Príde čašníčka a pýta sa, čo si dajú. Blondínka povie, že párky. Čašníčka sa pýta, či aj chren. Blondínka odpovedá: „Chren si dá tiež párky". (smiech)
Video: Daniel Lipšic hovorí svoj obľúbený vtip
Pochádzate z lekárskej rodiny, vaši rodičia aj brat sú z tejto brandže. Vy ste právnikom. Prečo?
Ako gymnazista som chcel byť lekárom. Školu som však končil v čase, keď prišla revolúcia a tým, že som sa začal angažovať v študentskom hnutí, zdalo sa mi, že právo má k spoločenským zmenám pomerne blízko. Rozhodnutie preň teda bolo spontánne. Navyše, právo a medicína majú čosi spoločné - ide o službu ľuďom. Právo je službou v oblasti spravodlivosti, medicína v oblasti záchrany ľudských životov.
Myslíte, že právo ňou naozaj je? Ľudia vidia skorumpovaných advokátov aj sudcov, prípad advokátky Mešencovej, ktorú chcela odstaviť Slovenská advokátska komora...
No dobre, ale práve jej prípad je dôkazom toho, že právo berie ako službu spravodlivosti. Urobila veľmi odvážny čin, ktorý jej síce nepriniesol podporu jej profesnej organizácie, napriek tomu svojím konaním posilnila dôveru občanov v právo. Iste, v justícii aj v advokácii sú ľudia, ktorí neslúžia spravodlivosti. Prehliadať však kvôli nim tie stovky ostatných, by nebolo správne. Faktom je, že mnohé známe prípady vytvárajú rozpaky aj vo mne. Nie som idealista, aby som si myslel, že spravodlivosť vždy vyhrá. Napriek tomu tvrdím, že má význam robiť kroky, ktoré priestor pre spravodlivosť rozširujú.
Revolúcia v justícii bola príliš nežná
Dodnes sa ľuďom Novembra 1989 vytýka, že neprebehla poriadna očista súdnictva a prokuratúry. Dnes by už o nás nerozhodovali aj tí, ktorí krivili právo za socializmu. Bolo to chybou?
Revolúcia bola nežná. Nežná aj v justícii. Otázkou je, či bola aj nejaká iná alternatíva. Jedinou krajinou východného bloku, ktorá urobila veľmi dôslednú očistu justície, bola bývalá NDR. Museli odísť takmer všetci sudcovia a prokurátori, dokonca im zakázali pôsobiť aj v advokácii. Tam však mali jednu pomerne unikátnu výhodu - prázdne miesta mohli okamžite zaplniť právnikmi zo západného Nemecka. My sme takú možnosť nemali a tak odišlo iba pár ľudí a mnohí, ktorí sa spreneverovali aj vtedy platným zákonom, zostali. Ten problém je však každým rokom menší, lebo títo ľudia majú svoj vek a postupne z justície odchádzajú.
Bol teda ten postup správny?
Podľa mňa bola v tomto smere revolúcia až príliš nežná. Dnes sa nám to už, s odstupom osemnástich rokov, ľahko hodnotí. Faktom však je, že taká očista už teraz nie je možná.
Ako sa má cítiť človek, ktorý príde na súd a vidí, že o ňom má rozhodovať darebák spred roku 1989, ktorý posielal do väzenia ľudí za prejavenie názoru, za pokus o prekročenie hranice a podobne?
Takých ľudí je už v justícii pomerne málo.
Ale nájdu sa.
Začiatkom deväťdesiatych rokov ich bolo viac. Boli aj prípady, keď parlament prijal rehabilitačné zákony a o človeku mal rozhodovať ten istý sudca, ktorý ho v pôvodnom konaní odsúdil. Rehabilitačné veci potom mohli prejednávať iba mladí a noví sudcovia, aby neprišlo k takým absurdným situáciám, že sudca, ktorý spôsobil nespravodlivosť, ju teraz bude sám naprávať. Súhlasím, že celý ten systém neposilňuje dôveru v justíciu, dnes však iné riešenie ako plynutie času, neexistuje.
Čiže by sa nemalo ani dnes tvrdo zakročiť proti sudcom, ktorý boli trebárs eštebákmi?
Podľa mňa by všetci sudcovia mali podliehať bezpečnostným previerkam. Jedným z bezpečnostných rizík je aj spolupráca s ŠtB.
Čo ste urobili pre to, aby to tak bolo?
Predložil som takýto návrh v parlamente, neprešiel však. Dnešná vládna koalícia sa tomu trochu bráni a jediní, ktorí týmto previerkam podliehajú, sú sudcovia a prokurátori zo Špeciálneho súdu a Špeciálnej prokuratúry. Bolo by úplne náležité, aby do takýchto významných funkcií išli iba ľudia, ktorí sú nielenže odborne nespochybniteľní, ale aj morálne bezúhonní. Nielen kvôli nejakému ideálu, ale aj kvôli tomu, že každý, kto má z minulosti nejaký šrám, je vydierateľný - posledným takým prípadom je jeden sudca Ústavného súdu.
Nemáte pravdu, dĺžky súdnych konaní sa skrátili
Ľudí oprávnene rozčuľujú dĺžky súdnych konaní, viacročné čakanie na vytýčenie pojednávania a podobne. Boli ste ministrom, ani za vás sa to významne nezmenilo, ak vôbec. Prečo?
Nemáte pravdu, tie dĺžky sa skrátili.
Pre matku, ktorá čaká päť rokov na vytýčenie pojednávania ohľadne platenia výživného, to neznamená nič.
Môžem vám dať presné údaje. Po reformách v justícii v rokoch 2004 a 2005 je v zásade rozhodovaných viac vecí, ako prichádza. Laicky to znamená, že sa vybavujú aj staršie veci, ktoré sú na súdoch niekoľko rokov. Znižuje sa tak ten veľký balík nedoriešených prípadov z minulosti. V každej jednej agende - v trestnej, obchodnej, civilnej a poručeneckej, došlo k zvýšeniu efektivity. V niektorých agendách dokonca súdy rozhodujú o štyridsať percent viac vecí ako predtým. Efektivita po reformách je teda evidentná a dnes ju už nespochybňuje nikto. Pri takomto tempe zvyšovania efektivity by balík neskončených vecí mal byť vybavený do piatich rokov.
Ľudia tento pocit ani zďaleka nemajú. Viem pomenovať viacero prípadov, keď sa na vytýčenie pojednávania čaká dlhé roky. Vy hovoríte, že zvyšovanie efektivity už dnes nespochybňuje nikto.
Ľudia ten pocit nemajú, lebo justícia ešte ani zďaleka nie je v optimálnom stave, konania stále trvajú príliš dlho. Na odstránenie prieťahov v súdnom konaní však neexistuje jedno magické riešenie.
Ako minister spravodlivosti ste súdy zlučovali, dnešný minister Harabin viaceré pôvodné obnovuje. Aký to teda malo zmysel?
Zlučovanie do väčších celkov bolo potrebné, lebo malé súdy, na ktorých boli len traja až štyria sudcovia, boli jednak príliš neefektívne, jednak neumožňovali špecializáciu samotných sudcov. Predsa nie je možné, aby každý sudca bol odborníkom na všetky právne odvetvia.
V lete 2006 ste mi na otázku, či máme dosť sudcov, odpovedali, že áno. Harabin tvrdí opak.
Na tom, že máme dostatočný počet sudcov, trvám aj dnes.
Prečo by Harabin žiadal viac sudcov, ak by ich bolo naozaj dosť?
Lebo on sám je sudcom. A v justícii je argument o zvyšovaní počtu sudcov jednoducho populárny. Slovensko má pritom jeden z najvyšších počtov sudcov na počet obyvateľov, aj na počet vecí, ktoré prichádzajú na súdy. Navyše - dnešný minister spravodlivosti ani nie je schopný zabezpečiť viac sudcov.
Máme tu rozpočet na tento rok, pre ministerstvo vyzerá katastrofálne a nie je tam ani o jedného sudcu viac. Zo strany pána Harabina teda šlo zrejme len o slová. Opakujem - počet sudcov u nás nie je nízky, práve naopak, je nadštandardný. Je potrebné zároveň priznať, že výkonnosť viacerých sudcov je nízka. Tento rozhovor dnes skončíme okolo pol druhej a keby ste išli okolo druhej-tretej do Justičného paláca, viacerých sudcov by ste tam už nenašll. Chcem tým povedať, že je mnoho takých, ktorí pracujú zodpovedne, ale ani zďaleka nie všetci. To sú práve tie rezervy.
Ľudia sa tiež sťažujú na to, že ak im je niekto dlžný peniaze, aby ho mohli žalovať, je treba zložiť poplatok. Pre mnohých je to - najmä v prípade vysokej dlžnej sumy - problém. Prečo by som ja mal súdu vopred platiť za to, že urobí zadosť spravodlivosti? Veď si ho platím z daní.
Existuje možnosť, že ak je na to relevantný dôvod, súdne poplatky môžu byť odpustené.
Zaujíma ma systém. Viete, že sa to často nedeje.
V prípadoch, ktorú sú dôvodné, sa to podľa mňa deje. Poplatky sme zvýšili o jedno percento - z päť na šesť percent, takže nešlo o žiadne radikálne zvýšenie. Samozrejme, vždy je to otázka akejsi rovnováhy. Ak by neboli žiadne poplatky, stúpla by súdivosť, teda by sa podávali aj neopodstatnené žaloby.
Teraz sme však v opačnom extréme - sú ľudia, ktorí sa nejdú súdiť, lebo nemajú na poplatky.
To si nemyslím. Pokiaľ naozaj existujú sociálne dôvody, súdy majú právomoc poplatky odpustiť. A aj ju využívajú. Možno menej, ako by mohli, ale využívajú. Súdne poplatky na Slovensku nie sú nijako dramatické. Súčasná koalícia má v programe, že bude tie poplatky znižovať. A neurobili v tomto smere nič, s výnimkou toho, že ich znížili pre konania na ochranu osobnosti. Teda pre konania, ktoré využívajú najmä politici.
Hovorca Jurči vyslovene klamal
Keď sa zverejnila informácia, že ministrom sa stane Štefan Harabin, odmietli ste to komentovať a povedali ste mi, že mu treba dať šancu. Ubehol rok a pol. Ako ju využil?
Myslím, že nemá pre justíciu žiadnu víziu. Prvý polrok venoval iba ambícii zrušiť Špeciálny súd a Špeciálnu prokuratúru, čo sa mu nepodarilo. Zatiaľ neprišiel so žiadnou predstavou toho, ako by justícia mala pokračovať. Jediné, o čom hovorí, je zvýšenie počtu sudcov, a ani to nevie naplniť. Nevie ani zabezpečiť riadny rozpočet. Keď si porovnáte rozpočty za roky 2006 a 2008, v nomináli sa suma nezvýšila ani o mieru inflácie, pričom za tie dva roky došlo k rastu verejných výdavkov o viac ako sedemnásť percent. Je to slabý minister a dopláca na neho celá justícia. Jediný krok, ktorý urobil, bolo znovuzriadenie deviatich súdov a prokuratúr, čo považujem za krok späť.
Keď sme rokovali v parlamentnom výbore a vytýkali sme Ministerstvu financií, že rezort spravodlivosti je finančne poddimenzovaný, ústami štátneho tajomníka nám bolo povedané, že je to tak preto, lebo rezort nemá absolútne žiadnu koncepciu a víziu.
Sú vaše spory s Harabinom osobného charakteru alebo ide o čisto odborné záležitosti? Lebo ľudia už majú pocit, že ide skôr o osobné animozity.
Pre mňa pán Harabin nie je zaujímavá osoba, takže sa jeho invektívy snažím ignorovať.
Za isté vyjadrenia ste podali trestné oznámenie na hovorcu Ministerstva spravodlivosti Jurčiho. Ak vychádzame z faktu, že hovorca len tlmočí oficiálne názory rezortu, akú má logiku napádať ho ako fyzickú osobu?
Pokiaľ hovorca ministerstva Jurči vedome klame, tak sa za to musí zodpovedať a nemôže sa skrývať za post hovorcu.
Ešte raz - hovorca tlmočí názory a podklady ministerstva, nie svoje vlastné.
Tam nešlo o žiadne odborné podklady, ale o podklady, týkajúce sa mojej osoby.
Poďme teda konkrétne - Jurči v čase, keď ste kritizovali zneužívanie služobného referentského vozidla Harabinovou rodinou, povedal, že „Lipšic používal služobné vozidlo častejšie ako Harabin".
To nie je pravda. Ako referentské vozidlo som mal Škodu Fabia. Keď som nastúpil na ministerstvo, povedal som, že chcem najlacnejšie auto, a tým bola práve Fabia. Za tri a pol roka výkonu funkcie som na nej najazdil okolo deväťtisíc kilometrov. Hovorca Jurči teda vyslovene klamal.
Jurči tiež tvrdil, že prepustená pracovníčka archívu bola príbuznou vašej bývalej poradkyne. Vy ste to popreli.
Opäť klamal, vôbec to nie je pravda. Všimnite si, že Jurči nepoužíval hodnotiace, ale skutkové výroky. A pokiaľ sú klamstvom, treba na ne primerane reagovať.
Ďalší Jurčiho výrok - nútili ste riaditeľku osobného úradu ministerstva podpísať zmluvu s vašou bývalou sekretárkou o refundácii nákladov na jej štúdium.
Absolútny nezmysel. Všetky tri výroky, ktoré ste od hovorcu Jurčiho uviedli, sú vysloveným klamstvom. Preto som v čase, keď tie výroky zazneli, podal trestné oznámenie.
Odvtedy sa niečo udialo?
Nemám informáciu v akom štádiu sa táto vec nachádza.
Aspoň vidíte, ako rýchlo sa tu vybavujú veci.
No dobre, ale v tomto okamihu to nie je vec súdov. Zatiaľ je to záležitosť polície.
Viem, ale výsledok je rovnaký - prieťahy. Vypočuli vás už?
Nie. V zásade však byť ani vypočutý byť nemusím, lebo tvrdenia, ktoré vyslovil hovorca ministerstva, nemajú absolútne žiadny skutkový základ. Dajú sa ľahko verifikovať alebo vyvrátiť.
Jurči o vás povedal ešte jednu vec - Ministerstvo spravodlivosti muselo v prípade sudcu Soročinu i ďalších sudcov za neodborné a účelové disciplinárne návrhy, podpísane Lipšicom, vyplatiť milióny korún. Ak tie peniaze naozaj vyplatili, zrejme neklamal.
Postoj, ktorý ministerstvo pod mojim vedením zaujalo v prípade sudcu Soročinu, považujem za správny a som naň hrdý. Sudca Soročina bol obžalovaný špeciálnym prokurátorom a to, že bol oslobodený, neznamená, že konal transparentne a čestne. Len pripomeniem, o čo išlo - manželia, ktorí mali dopravnú nehodu, žalovali jeden druhého a bola tam prisúdená náhrada škody vo výške desiatok miliónov korún.
Inými slovami - Soročina sa podieľal na poistnom podvode?
Toto konanie vykazovalo znaky podvodu. Následne boli dávané návrhy na exekúciu už priamo na poisťovňu, teda nie na odporcu v pôvodnom konaní, čo v inom prípade označil Najvyšší súd za nezákonný postup. Poisťovňa totiž nebola ani vedľajším účastníkom konania a nemohla sa tak brániť. Prišiel exekučný príkaz, pričom advokát podával niekoľko návrhov na súd, ktoré potom vzal späť, až kým ten návrh neprišiel k „správnemu" sudcovi Soročinovi, ktorý „náhodou" rozhodoval aj pôvodný prípad. Postup z mojej strany voči nemu bol teda absolútne správny. Obžaloba bola podaná zákonne, správne a dnes by som urobil úplne to isté.
Ak však bol oslobodený, znamená to, že súd v tomto prípade nerozhodol spravodlivo?
Nechcem ísť do polemík so súdom. Bola to vec právneho posúdenia a zodpovednosti konkrétneho sudcu. Ale to, že ten prípad išiel cez súd nekalým spôsobom, že bol falšovaný exekučný príkaz, to bolo predsa úplne zrejmé. Že nebolo možné dokázať vinu konkrétnej osobe, je iná vec. Ten prípad s poisťovňou je čítankový podvod.
Jurči hovoril o viacerých nekvalifikovaných disciplinárnych stíhaniach sudcov z vašej strany, ktoré stali milióny.
Nech povie, ktoré konkrétne prípady má na mysli. Stojím si za všetkými návrhmi, ktoré som podal.
Trvám na tom, že súčasná moc je mafia friendly
Neprehnali ste to, keď ste svojho času o aktuálnej moci povedali, že je „mafia friendly"?
Zdá sa vám po roku a pol, že som to prehnal? Mne nie.
Zrejme ani vy sám tam nevidíte jasný úmysel bežať mafii oproti.
Pozrite si posledné prípady. Majský je vonku z väzby, Šajgal je vonku z väzby...
Von sa pokojne mohli dostať aj za vás.
No dobre, súhlasím s vami. Ale my sme potom aj konali. Príklad - Černák bol prepustený z väzenia, podal som mimoriadny opravný prostriedok a šiel naspäť. Majský šiel von, podal som sťažnosť pre porušenie zákona a šiel naspäť. Chcete ďalšie konkrétne prípady? Takže áno, aj za mojej éry boli rozhodnutia, s ktorými som nesúhlasil, ale vždy som konal. A vo väčšine prípadov úspešne.
Chcete tým povedať, že keď teraz púšťali Majského, mohol Harabin zasiahnuť?
V prípade Majského konať nemohol, ale v prípade Šajgalu áno. A konať stále môže. Prečo teda nekoná? Prečo sa tolerujú prípady, keď súd neaplikuje platný zákon? Keď nebezpečný recidivista, na ktorého by sa mala vzťahovať zásada trikrát a dosť, dostane trest len za obyčajný násilný zločin! Prečo v tomto prípade ministerstvo absolútne nič nerobí? Takýchto prípadov je viac a v justícii to vytvára určitú atmosféru, kedy je prijateľné rozhodovať aj mimo rámca platného zákona.
Takže na výroku „mafia friendly" trváte.
Myslím, že sa jeho pravdivosť dostatočne potvrdila krokmi Ministerstva spravodlivosti aj konkrétnymi prípadmi - kampaňou za zrušenie Špeciálneho súdu a Špeciálnej prokuratúry, návrhmi noviel trestných kódexov, kde je cieľom zmierniť postihy pre najzávažnejšie zločiny, recidívu, sťažiť odhaľovanie organizovaného zločinu tým, že nebude možné používanie korunného svedka v takom rozsahu ako dnes, nebude možné používanie aktívneho agenta... Mne sa zdá, že slová „mafia friendly" sú tu potvrdzované každým krokom.
Páchateľ tretieho zločinu si Trestný zákon nepozrie
Zásada „trikrát a dosť" je prijímaná kontroverzne - na jednej strane má logiku, že viacnásobný zločinec nemá čo hľadať na slobode, na strane druhej sa práve tretí zločin darebáka môže skončiť smrťou obete len preto, lebo si uvedomuje, že musí zamiesť stopy. Inými slovami - možno obeť „len" neznásilní, ale rovno aj zabije, pretože doživotie má tak či tak isté.
Mnohí psychológovia - a ja s nimi súhlasím - argumentujú, že výška trestných sadzieb pri násilných zločinoch nemá žiadny odstrašujúci účinok. Je ťažké si predstaviť, že potenciálny lúpežník si pred vylúpením banky prečíta Trestný zákon, aby zistil, čo mu hrozí. To znamená, že Trestný zákon si nepozrie ani osoba, ktorá ide spáchať tretí zločin, kde mu hrozí doživotie podľa zásady „trikrát a dosť".
O tejto zásade sa písalo a diskutovalo v médiách toľko, že o nej väčšina ľudí zrejme vie.
Absolútna väčšina páchateľov počíta s tým, že nebude odhalená a že nedostane žiadny trest. Výška trestných sadzieb teda nemôže mať efekt na brutalitu trestných činov. Od roku 2002 do roku 2006 klesol počet násilných 
trestných činov o tridsať percent, počet vrážd o štyridsať percent. V minulom roku bol najnižší počet vrážd od revolúcie v roku 1989. V každom štáte pácha pomerne malá skupina recidivistov pomerne veľkú časť násilnej trestnej činnosti. Ak ich dlhodobo alebo trvalo izolujeme, logicky klesne trestná činnosť.
Koľkí doplatili na zásadu „trikrát a dosť"?
Rádovo ide o desiatky ľudí. K tomu si pripočítajte takzvanú asperačnú zásadu (súd má povinnosť v prípadoch spáchania niekoľkých trestných činov viacerými skutkami zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby najťažšieho trestného činu o jednu polovicu a uložiť trest v hornej polovici takto zvýšenej trestnej sadzby, pozn. autora), ktorá sa uplatnila v stovkách, možno v tisíckach prípadov. Zároveň prišlo k značnému zvýšeniu trestných sadzieb u všetkých násilných zločinov.
Keby som odmietol kandidovať, nádej na zmenu v KDH by nebola
Keď Vladimíra Palka nezvolili za predsedu KDH, čakalo sa, že ani vy nebudete podpredsedom strany. Nestalo sa tak a niektorí to označujú za vašu zradu na „palkovcoch".
Stále si myslím, že moja kandidatúra na podpredsedu bola dobrým krokom. KDH je dnes v ťažkej situácii a keby som odmietol kandidovať, nádej na výraznejšiu zmenu v KDH by už nebola. Keby som nebol zvolený, boli by sme v inej situácii. Ale odmietnuť kandidovať napriek výzve, čiže zaujať pozíciu urazeného, by nebolo správne.
Spájate teda dve krídla?
Neviem, či spájam a neviem, či krídla.
Tie krídla reálne existujú.
Musím povedať, že ja si stále myslím, že KDH potrebuje zmenu. Že sa potrebuje otvoriť, že potrebuje nové témy a nových ľudí. V strane v posledných rokoch nie je dobrá atmosféra.
V čom Palko zlyhal, že neporazil Hrušovského?
Nenazval by som to zlyhaním. Pred pol rokom na sneme v Prešove ešte väčšina delegátov nebola presvedčená, že tá zmena je potrebná a že ju reprezentuje práve Vladimír Palko. Nebolo to však zlyhanie. Šlo o pomerne férovú súťaž, v ktorej Palko prehral so cťou. Dnes sa situácia v KDH mení. Zrejme však potrebujeme viac času, i keď sa mi to v konkrétnom okamihu nemusí páčiť.
Čo konkrétne vám chýba v KDH? Ale skúste konkrétne, nie klišé, že sa musíte otvoriť a podobne.
To nie je klišé. Blízko KDH je pomerne veľa šikovných ľudí, ktorí sú právnikmi, ekonómami, lekármi a preto som v septembri navrhol, aby sme opäť vytvorili systém odborných hovorcov pre jednotlivé rezorty. S tým, že by tam neboli ani ľudia z dnešného predsedníctva, ani z poslaneckého klubu. Proste potrebujeme vtiahnuť nových ľudí, inak to nemá žiadny význam. Nech ukážu, čo v nich je.
Malo by KDH ustúpiť aj z toho tvrdého konzervativizmu, až bigotnosti, z ktorej je obviňované?
Nemyslím, že KDH potrebuje zľaviť zo svojich názorov v oblasti eticko-kultúrnej. Skôr by ich malo inak prezentovať. Sme pritom vnímaní ako strana, ktorá sa takmer výlučne venuje len otázkam kultúrno-etickým, čo nie je pravda. Zlyhávame však v dvoch pilieroch - ekonomickom a národnom.
V ekonomickom zlyhal podpredseda Brocka?
Určite nebudem kádrovať mojich kolegov z predsedníctva. Ale veď sa pozrite - prišli sme s myšlienkou rovnej dane a dnes je s ňou identifikovaný niekto úplne iný. To je naša chyba - nevieme témy potiahnuť tak, aby boli identifikované s nami.
Kto v tomto zlyháva? Za všetkým sú konkrétni ľudia.
Zlyhalo KDH a opakujem - nebudem verejne kádrovať svojich kolegov. Teraz bude veľkou ekonomickou témou euro, a ja tvrdím, že KDH by k tomu malo zaujať jasný postoj.
Aký?
Byť jasne proti jeho zavedeniu v roku 2009.
Ten národný pilier ste neobjavili len preto, lebo vám klesajú preferencie a chceli ste sa priživiť na témach, obvykle prezentovaných SNS?
Problém SNS je v tom, že zvulgarizovala národnú ideu. Tu treba robiť konkrétne kroky, nie veľkohubé vyhlásenia. Vyhlásenia SNS často oslabujú pozíciu Slovenska v zahraničí, teda sú proti národným záujmom.
Na národnú strunu ste viditeľne začali hrať až v tomto roku.
Nemáte pravdu. Keď maďarský parlament prijal zákon o podpore menšín za svojimi hranicami, boli sme to my, ktorí sme pripravili návrh zákona, obmedzujúceho účinky ich legislatívy na našom území. Národná myšlienka bola v KDH prítomná vždy. Iná vec je, že sme to nevedeli adekvátne prezentovať. Naozaj chceme, aby z EÚ vznikol superštát, ktorý bude rozhodovať aj o veciach, ktoré sú vyslovene našou záležitosťou?
Narážate na oblasť daňovej harmonizácie?
Nielen. Aj na oblasť trestného práva, rodinného práva a tak ďalej. To je veľké téma a nie je dobré, že sa tu o tom vôbec nepolemizuje.
Čiže v národnom a ekonomickom pilieri sa chcete prezentovať viac ako doteraz?
Áno.
To, čo sme kritizovali do snemu, mi prekáža aj dnes
Pred snemom KDH sa hovorilo, že po zvolení predsedu bude v strane pokoj, nehrozí žiadny rozpad a podobne. Berie dnes Hrušovský viac do úvahy názory tých, ktorí ho kritizovali?
To, čo sme kritizovali do snemu, mi prekáža aj naďalej. Neprišlo k otvoreniu KDH, aj keď si myslím, že Hrušovský vníma uzavretosť podobne ako ja. Otázkou je, či bude mať v sebe dostatok odvahy urobiť konkrétne kroky.
V čom by bol Palko lepším predsedom?
Každá strana musí byť aj akčná, teda vedieť rýchlo reagovať. Musí vedieť tvoriť témy a udávať tón. Tieto schopnosti Vlado Palko v sebe má. Bol to on, kto priniesol myšlienku rovnej dane, nie ekonomický tím KDH.
Poviem príklad - pred mesiacom tu bola kauza ministra Jureňu ohľadne pozemkov. Vtedy sme sa na predsedníctve dohodli, že urobíme tlačovku priamo na pozemkoch vo Veľkom Slavkove, bude tam veľký bilboard. Aj sme to urobili, ale až desať dní po tom, čo sme sa na tej akcii dohodli, dokonca v deň, keď už aj Fico povedal, že Jureňa musí odísť. To len dokumentuje našu slabú dôraznosť a akčnosť. Sme akýsi zaspatí.
Počúvam Elán
Akú hudbu počúvate?
Rôznu. Mám rád Queen, Stinga, U2, Johnyho Casha a klasiku.
Z našej scény?
Veľmi sa mi páči Elán.
Joža Ráža?
Hudbu počúvam nie podľa politickej príslušnosti, ale podľa toho, či sa mi páči alebo nie. (smiech)
Nič iné?
Nie, asi len Elán. O novších kapelách nemám prehľad. Ale chodím na Pohodu, občas tam niečo započujem, ale prehľad nemám.
Viera potrebuje cirkev
Ste veriaci odmalička?
Som, ale nebol som vychovaný v nejakom bigotnom prostredí. Viera bola u nás vždy prítomná, ale do kostola sme nechodili každú nedeľu, len na veľké sviatky.
Čo sa potom zmenilo?
Vieru považujem za osobnú vec. Pomáhala mi prežiť najťažšie chvíle života, aj keď som bol na Ministerstve spravodlivosti. Pri spravodlivosti ide väčšinou o boj dobra a zla. Dnešný svet sa nám často snaží vsugerovať, že dobro a zlo neexistujú, že to je len rozprávka. Ale nie je to tak. Naše rozlišovanie medzi dobrom a zlom je prvým dôkazom existencie Boha, nejakej transcendentálnej bytosti.
Zapochybovali ste niekedy?
Určite áno. Ťažko to paušalizovať, ale pre mňa by viera bez akýchkoľvek pochybností nebola skutočnou vierou, iba pozlátkou. Ak má niekto všetky otázky vo vzťahu k viere uzavreté, tak podľa mňa nemôže napredovať.
Video: Daniel Lipšic hovorí o svojej viere
Potrebuje viera cirkev?
Potrebuje. Komunita ľudí, ktorá zdieľa vieru, je dôležitá. Aj keď som povedal, že viera je najmä o osobnom vzťahu s Bohom, myslím, že je dôležité aj inštitucionálne zázemie.
Veriaci, ktorý nechodí do kostola a cirkev ho nezaujíma, nemôže byť dobrým veriacim?
Myslím, že môže. Nepoznám však odpoveď na všetky otázky viery, ani na otázky existencie zla vo svete... Ak sa niekto snaží nájsť vo viere odpovede na úplne všetky otázky, len aby nemusel pochybovať, ide o prejav pýchy.
Ste majiteľom poslaneckého notebooku, zrejme s ním aj pracujete. Aký je teda rozdiel medzi wordom a excelom?
V tom, že word používam a excel nie. (smiech) Prvý je textový editor, ktorý používam dlhé roky. V exceli sa, myslím, tvoria rôzne tabuľky.
Poznáte poslancov, ktorí majú problém „obsluhovať" notebook?
Poznám takých, ktorí notebook vôbec neobsluhujú. Jedným z príkladov je František Mikloško. Svoje články dodnes píše na písacom stroji a keď som sa ho na to pýtal, povedal, že ťukanie a zvuk kláves na stroji ho inšpirujú.
Viete tancovať?
Nie, v tomto som, na rozdiel od manželky, stratený prípad. Chodil som kedysi do tanečnej v PKO a nič som sa nenaučil. Pritom mám pomerne dobrý hudobný sluch, dokonca som hrával na husle.
Ak máte sluch, zrejme viete spievať.
Neviem. Vďaka sluchu si práve uvedomujem, že neviem spievať. Dobre u nás spieva Vlado Palko.
Rýchlosť prekračujem o desať kilometrov za hodinu
Prekračujete niekedy ako šofér rýchlosť?
Na diaľnici sa snažím chodiť do stoštyridsať, tak mám nastavený tempomat. Prekračujem teda rýchlosť o desať kilometrov za hodinu. O desať kilometrov sa to snažím udržiavať aj v obci či mimo obce.
Šoférovali ste niekedy pod vplyvom alkoholu?
Nie. Nie som síce abstinent, ale nikdy v živote som nesadol za volant opitý. Tam nejde o to, či ma chytia alebo nie, ale o to, že ak by som v takom stave spôsobil nehodu, tak by som si to nikdy neodpustil. V tomto sa až prehnane strážim.
Čo pijete?
Mám rád najmä červené víno a v poslednej dobe iný alkohol viac-menej ani nepijem.
Sú ľudia, ktorí vás niekedy videli opitého na mol?
V dobre nálade ma určite videli, ale že by som si niekedy nepamätal, čo som robil, nie. Na gymnáziu sme chodili aj na akcie, kde sa pilo nie málo, dnes by som už tie množstvá nezvládol. Vtedy sme si niekedy dávali osem až deväť pív za večer. Dnes by som mal problém s tromi. Ale aj vtedy som si vždy pamätal, čo som robil.
Ste generácia, ktorá sa ešte učila rusky. Pamätáte si z toho niečo?
Z ruštiny som mal v poslednom ročníku sólovú dvojku, nebol to môj obľúbený predmet. Tým, že som nedávno vyženil televízor a manželka „si presadila" káblovku, máme tam jeden ruský spravodajský kanál a v zásade mu rozumiem.
Dajme si teda ľahkú vetu: „Dlho sme vás čakali."
Hm..., fúha. Čakať je ždať, nie? My na vas ždať?
My dólga ždali vas. V angličtine však zrejme problém nebude.
S tým budem mať určite menší problém ako s ruštinou.
Takže: She sells sea shells by the seashore.
Predáva morské mušle pri morskom pobreží.
Nadávate niekedy?
Sem-tam áno. Najmä v aute, keď vidím, že zelenšia už nebude a ten predo mnou v manuáli hľadá, ako sa zaraďuje jednotka.
Najschopnejším politikom u nás je Robert Fico
Kto je u nás najlepším politikom?
Politikom alebo štátnikom?
Ak to sú dve osoby, môžete povedať oboch.
Je veľa schopných politikov na oboch stranách politického spektra. Ak by som však mal povedať štátnika, bude to Ján Čarnogurský a hovorím to napriek tomu, že s ním v poslednej dobre skoro v ničom nesúhlasím.
Ten štátnik rehabilituje Mečiara, ktorého KDH obviňuje zo zločinov.
Štátnik si môže dovoliť aj kontroverzné názory, s ktorými ja vôbec nesúhlasím.
Znovu - ten štátnik hovorí, že zakladateľ štátu by vôbec nemal sedieť, nech by tu stváral čokoľvek.
Štátnik ako de Gaulle si môže dovoliť sám seba oslovovať v tretej osobe. Ak seba oslovuje v tretej osobe podpriemerný politik, vyzerá smiešne a trápne. Štátnik si jednoducho môže dovoliť viac.
Teraz skúste najschopnejšieho politika. Ale takého, ktorý je ešte aktívny.
Premiér Fico. Nie je to štátnik, ale je to schopný politik.
Vážite si ho ?
No, tak to už je ťažšie. Z koalície si vážim Dušana Čaploviča. Je to slušný politik a verí tomu, čo hovorí, snaží sa argumentovať. Ide o rovného človeka.
Ak by každý hriech bol trestným činom, všetci sedíme vo väzení
Sú ženy, ktoré sa pýtajú, akým právom sa chlapi vyjadrujú k veciam ako sú interrupcie, keď sa ich priamo netýkajú.
Otázkou je, či naozaj ide len o záležitosť ženy. To už okrem extrémnych feministiek netvrdí nikto. Nech vnímame počatý život akokoľvek, vždy ide o tretí subjekt, z ktorého by sa vyvinula plnohodnotná ľudská bytosť, žijúca taký život, ako dnes my dvaja. Je to teda hodnota, vyžadujúca si osobitnú ochranu.
Sú prípady, pri ktorých interrupciu pripúšťate?
V každom prípade si myslím, že interrupcia je z morálneho hľadiska zlá, pretože vždy ide o nevinný ľudský život. Na strane druhej si nemyslím, že sme povinní každé morálne zlo zakázať zákonom. Ani to urobiť nemôžeme. Ako kresťan totiž verím, že všetci sme hriešni. Ak by každý hriech bol trestným činom, všetci by sme sedeli vo väzení. A kto by potom platil dane na prevádzku týchto väzníc? (smiech). Tým chcem povedať, že vo vážnych prípadoch nie je nevyhnutné, aby bola interrupcia zakázaná. Žene by sme však vždy mali ponúknuť alternatívu, poradenstvo, finančnú pomoc a tak ďalej, aby sa rozhodla pre život. Ale znovu - nemyslím si, že pre isté situácie je najrozumnejším riešením zákaz.
Pri ktorých vyhranených situáciách teda pripúšťate potrat?
Jednoznačne ide o prípady, pri ktorých je gravidita dôsledkom trestného činu.
Čiže znásilnenie...
A určite v prípadoch, ak je ohrozený život matky. Môžeme diskutovať aj o ďalších situáciách, ktoré možno ani zďaleka nie sú také vážne, ale viem si predstaviť kompromis. V právnej úprave je kompromis dôležitý. Ústavný súd napríklad nerozhodoval o zákaze interrupcií, ale iba o tom, či v prvom trimestri je akýkoľvek záujem na osobnej slobode, dokonca aj životný štýl, nadradený právu na život.
Nielen morálka oplvyvňuje právo, ale i naopak - právo ovplyvňuje morálku. To, čo vložíme do zákona, ovplyvňuje to, ako premýšľame o živote, akí sme, ako konáme. Ak právo vyjadruje, že osobná sloboda, niekedy dokonca iba životný štýl, má vždy prednosť pred nenarodeným ľudským životom, veľa to vypovedá aj o nás samotných.
Antikoncepcia je vec svedomia dvoch ľudí
Ako pozeráte na fakt, že na jednej strane cirkev bojuje proti interrupciám, na strane druhej je aj proti antikoncepcii, ktorá počet neželaných tehotenstiev dokázateľne znižuje?
Postoj cirkvi k antikoncepcii sa mi zdá byť morálne zdôvodniteľný. Na strane druhej - antikoncepcia nie je vecou, do ktorej by mala zasahovať politika, lebo tam nejde o právo žiadneho tretieho subjektu. Je to len o mužovi a žene, o ich svedomí, o ich rozhodnotí, ako budú pristupovať k náuke katolíckej cirkvi.
Vy osobne cítite nejaké predsudky voči jej používaniu?
Sú rôzne formy antikoncepcie, jedna z nich je abortívna...
Bavme sa o kondómoch a o hormonálnej antikoncepcii pred otehotnením.
Podľa mňa je to vec svedomia dvoch ľudí. Ja v tomto považujem náuku katolíckej cirkvi za správnu, ale opakujem - do tejto sféry by nijako nemal zasahovať štát, lebo nie je dotknuté žiadne právo tretieho subjektu, ako je to v prípade interrupcií. Ukončím to tým, čo som už povedal - nie každý hriech môže byť trestným činom.
Váš kolega Peter Gabura mi povedal, že homosexuáli žijú v smrteľnom hriechu. Myslíte si to aj vy?
Každý z nás pozná homosexuálov, ktorí sú veľmi slušní ľudia a nikto by nemal zraňovať ani ich samotných, ani ich city. Sexuálna orientácia sama o sebe nie je nijakou hodnotou, takže by mali byť volené oveľa uvážlivejše slová. Už len tá veta samotná sa mi nezdá, pretože človek s homosexuálnou orientáciou vôbec nemusí žiť homosexuálnym životným štýlom, čiže tam nie je ani žiadny morálny problém. V tomto by som bol teda na rozdiel od pána Gaburu opatrný a na sudcu by som sa nehral.
Poznámka: Rozhovor bol autorizovaný, Daniel Lipšic v prepise nič nezmenil.
Predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu.
Poznáte vo svojom okolí zaujímavých ľudí, ktorí nie sú mediálne známi? Poznáte skutočné osobnosti? Ak áno, zašlite nám svoje tipy e-mailom na adresu karol.sudor@smeonline.sk a pomôžte nám zviditeľniť tých, ktorí si to zaslúžia.
