Éra rekordov sa končí, tvrdia experti

Stovka za deväť sekúnd? Sen z ríše rozprávok. Francúzski vedci tvrdia, že posledné svetové rekordy padnú v roku 2060.

PARÍŽ, BRATISLAVA. Všetko má svoje hranice. Aj ľudské možnosti.

Športovci už siahajú na dno. Ba sú disciplíny, v ktorých naň narazili. V najnovšej práci to tvrdí vedecký tím Inštitútu športovej biomedicíny a epidemiológie z francúzskeho Vincennes.

Rekord v slepej uličke

Ženský svetový rekord v behu na 100 m 10,49 s je podľa riaditeľa inštitútu Jeana–Francoisa Toussainta neprekonateľný. „Ocitol sa v slepej uličke nákazy,“ poznamenal v denníku Libération, narážajúc na pravdepodobné dopingové pozadie.

Američanka Florence Joynerová–Griffithová ho utvorila ešte v roku 1988. Za takmer 20 rokov sa rekordu priblížila len jej krajanka Marion Jonesová, aj to na 16 stotín.

„Od roku 1990 priemer desiatich najlepších svetových výkonov roka v ženskom šprinte stagnuje, ba posledné desaťročie klesá,“ pripomína Tousssaint.

Pol storočia a dosť

Francúzi analyzovali vývoj svetových rekordov od prvej novovekej olympiády v roku 1896 až dodnes v piatich športových odvetviach: v atletike, cyklistike, plávaní, vzpieraní a v rýchlokorčuľovaní. Zároveň na základe predpokladov o fyziologických limitoch ľudského organizmu vyslovili hypotézu, že nastal začiatok konca éry svetových rekordov.

Potrvá ešte pol storočia, do roku 2060. Vtedy vraj väčšina rekordov dosiahne 99,95 percenta maxima ľudských možností.

Rezerva? Jedno percento

Na svetové rekordy najbohatšie obdobia boli začiatkom minulého storočia, v dvadsiatych a potom v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch.

Posledné štyri desaťročia sa nárast ich počtu spomalil. A to napriek očividnému pokroku v tréningových metódach, vo vybavení športovísk, vo výžive, nehovoriac už o dopingu.

Na začiatku novovekej éry olympizmu sa podľa francúzskych vedcov využívala kapacita ľudského organizmu len na 75 percent. „Po 111 rokoch sme už na úrovni 99 percent,“ myslí si Toussaint.

Možnosti sú v plávaní

Predstava, že nastane deň, v ktorý muž prešprintuje sto metrov za rovných deväť sekúnd, je ilúzia. Riaditeľ francúzskeho inštitútu obrazne predpovedá, že rekordy v šprinte sa budú prekonávať o tisíciny, v maratóne o desatiny a vo vzpieraní o gramy.

Z atletických disciplín sú najväčšie rezervy v ženskom skoku o žrdi: z dnešných 501 cm sa rekordná latka môže posunúť na 515 až 540 cm. Údajne aj v mužskom skoku do výšky, v disciplíne, v ktorej sa rekord nepohol už pol druha desaťročia: namiesto dnešných 245 cm by v roku 2060 mal v rekordnej listine figurovať výkon 255 až 260 cm.

„Aj v plávaní ešte zostáva priestor na progres,“ konštatuje Toussaint a ako príklad uvádza mužskú disciplínu 100 m motýlik.