temnotu. A sľúbi, že čoskoro prídu Vianoce. Svoj sľub vždy dodrží. O pol deviatej ráno vchádzame do škôlky. Je stále tma. Začína sa jeden z najkratších dní v roku. Usádzame sa na malých škriatkovských stoličkách. Prichádzajú deti - sväté Lucie. V korunách zo sviec vo vlasoch, v bielych šatách po zem spievajú, aby sa ich tma zľakla. Pomáhajú im vianoční škriatkovia jultomtar v červených kostýmoch a čiapočkach a medovníkoví panáčikovia v kostýmoch zo značkového obchodu. Zháňali ich najobetavejší rodičia na svete. Švédski.
Vonku je stále šero, v týchto dňoch sa v Štokholme rozvidnieva až okolo deviatej. A stmieva sa už po druhej. Na severe Švédska sa začali polárne noci a slnko niekde až do konca januára vôbec nevyjde nad obzor. Preto Švédi potrebujú Svätú Luciu, preto ju čakajú každý rok už od 9. storočia, keď povesť o nej do Švédska priniesli írski misionári. Dostaneme ešte horúcu kávu z termosky a safran bullar - koláče z kysnutého cesta, ktoré sa pečú vždy na Luciu a už vieme, že sme zachránení. Túto zimu prežijeme. Aj ostatní Švédi, pretože Luciu volia vo všetkých školách, kluboch, v miestnych novinách, v každom meste a mestečku.
Megawatové Vianoce
Štokholm je kráľovským mestom od 13. storočia. Je síce len o trochu väčší ako Bratislava, zato však krajší a rozmarnejší. Tisíce vianočných lámp, lampičiek a žiaroviek ho zdobia už od novembra. Vôbec sa nezdá, že by ekologickí Švédi pociťovali čo len najmenšie výčitky svedomia. Behajú z jedného prekúreného obchodného domu do druhého a vždy vyjdú s novou taškou. Kupujú drahú kozmetiku, štýlové severské šperky, kárované vianočné pyžamá, goretexové kapce za tritisíc švédskych korún. A turisti aj švédske sklo - poháriky ako z kusa tisícročného ľadu a lampáše - obrie hviezdy z ručného papiera. Každá inej veľkosti, každá inej farby, s inou vzorkou a všetky krásne. Visia v okne každého domu, vo výkladoch kaviarní i obchodov.
Veľa Švédov sa však rozhodne nákupné šialenstvo ignorovať. S úsmevom na tvári si vykračujú s priateľmi na glögg do niektorej z kaviarní. V Štokholme ich je najmenej tisíc a pred každou horia veľké kahance a fakle.
Mnohí Švédi si na Vianoce zbalia plavky a šľapky a odletia do teplých krajín. Tí, čo tu ostanú, si s upratovaním a zložitým vianočným pečením až tak hlavu nelámu, zato príprava vianočného stola robí starosti viacerým známym. Elisabeth, mamička z dcérinej školy, bude pripravovať jedlo pre veľkú rodinu a chorú svokru. Pocestujú za ňou na juh Švédska a odtiaľ trajektom na malý ostrov až kamsi k Dánsku.
Cestou na vianočné trhy
Kontrolujeme klzisko na námestí Kungsträdgĺrden. Býva plnšie ako dnes. V zime sa chodia deti korčuľovať aj v rámci telocviku a zo školskej družiny, takže korčule sú vo Švédsku povinnou výbavou. Klzísk je v Štokholme veľa - zväčša v parkoch, ktorých je tiež veľa - a chodí sa aj na jazerá.
Málokto vie, že vo Švédsku je jazier len o čosi menej ako vo Fínsku. Celý Štokholm vlastne leží na rozhraní jazera Mälaren a Baltského mora. Je ako puzzle, tvorí ho 14 ostrovov a na dvoch z nich leží jeho drobné staré mesto Gamla Stan. Práve tu sa každoročne konajú najmalebnejšie vianočné trhy. Ideme k nim popri mori, obchádzame kráľovský palác a driapeme sa hore vŕškom, úzkymi uličkami, po vlhkých mačacích hlavách. Trh je ako vždy na námestíčku Stortorget (vraj Veľké námestie). Len zopár stánkov. Dávame si vaflu s moruškovou zaváraninou a šľahačkou. Moruška je drobná bledá černica, vlhko a zimu má tak rada, že rastie len na severe Škandinávie. Je trochu trpkastá. Majú aj zavárané lesné maliny a brusnice - spolu s moruškou typický švédsky suvenír.
Na trhoch možno ochutnať a kúpiť všetko potrebné na švédsky vianočný stôl julbord: vynikajúce švédske syry, domáci chlieb aj knäckebröd, sobie a losie špeciality. Soby chovajú v stádach na severe krajiny, obrovské samotárske losy žijú vo voľnej prírode i kúsok za Štokholmom. A potom čiapky, rukavice, deky z ovčej vlny so švédskym vzorom a sivé ovčie kožušiny. Vystieľajú tu nimi deťom kočíky - švédske deti chodia von na niekoľko hodín za každého počasia.
Dávame si glögg - švédske varené víno so zmesou korenia. Nesmú v ňom chýbať voňavé mandle a šťavnaté hrozienka. Treba si ich zopár hodiť do šálky a nechať vylúhovať v horúcom glöggu. A nakoniec ich vyjesť malou lyžičkou. V obchodoch predávajú súpravy na glögg: džbán, mištičky na mandle a hrozienka, šáločky a malé lyžičky.
Predvianočné glögg party a vianočné švédske stoly - julbordy sú obzvlášť populárne. Ponúkajú ich tu počas celého adventu takmer všetky reštaurácie v meste. Na julbordoch servírujú s malými obmenami všetko to, čo jedia Švédi na Vianoce, a za osobu si účtujú niekedy aj 600 švédskych korún, čo je i pre domácich dosť. Aj tak však majú stále plno, pretože každý riadne spoločensky žijúci Švéd absolvuje aspoň jeden julbord najprv s kolegami z práce, ďalší s kolegami z druhej práce a nakoniec ešte jeden s kamarátmi. Ako generálku.
Julbord
Večer doma pripravujeme cesto na pepparkakor. Sú podobné našim medovníčkom. Namiesto medu však treba mať kvalitný tmavý cukor a okrem klinčekov a škorice i zázvor a kardamon. Švédi ich zvyknú piecť aj mesiac pred Vianocami, majú trochu odležať. Receptov na tie najlepšie je aspoň toľko, ako rodín vo Švédsku. Julbord sa servíruje až na Štedrý večer.
Je to švédsky stôl ako ho poznáme - bohatý a plný všeličoho, ale vianočný. Sú tu slede v horčicovej, kôprovej, smotanovej omáčke, kaviár, lososy údené teplým a studeným dymom a marinované v sladkastom kôprovom náleve.
Potom teplé lososy. Aj keď je tu rybárčenie také populárne, že mnohí Švédi si aj v tuhom mraze vysekajú do ľadu otvor, v mestách si väčšina ľudí ryby kupuje. Kapor sa tu považuje za treťotriednu rybu, kupovala som ho jediná. Na vianočný stôl patria ešte mäsové guľky köttbullar, malé "princové" klobásky a veľká vianočná šunka. Najprv varená, potom pečená v chutnom kabátiku z horčice, vajíčka a korení.
Najznámejším zemiakovým vianočným jedlom je niečo na spôsob našich francúzskych zemiakov, ale so slanými rybičkami - Janssonovo pokušenie. Potom ešte tradičné jedlá z cvikly a červenej a bielej kapusty. Ako dezert sa podáva ryžová kaša s jablkami a škoricou. V celom hrnci je len jedna mandľa. Kto ju nájde na dne svojej misky, má mať po celý nasledujúci rok šťastie. A čo na švédskom vianočnom stole nesmie chýbať? Chlieb. Väčšinou celozrnný, vždy poctivý a chutný. Taký vo Švédsku pečú.
Jultomte nosí darčeky
Po hostine v kruhu rodiny prichádza vianočný škriatok Jultomte. Niekde dokonca osobne, v dedkových papučiach, s vrecom plným darčekov pre rozmaznané švédske deti. Tie vďačnejšie mu nechávajú misku s ovsenou kašou. Kedysi chodieval vianočný škriatok na gazdovstvá a cez oblôčik pozeral, či sa gazda dobre stará o dobytok. Ešte i dnes sa na Štedrý večer tancujú vo Švédsku okolo stromčeka tradičné tance a spievajú vianočné piesne. Presne tak, ako v Bergmanovom filme Fanny a Alexander.
Horúcejšie ako glögg
Aj keď sa švédska cirkev po dlhých diskusiách od štátu v roku 2000 nakoniec oddelila, ostáva ľuďom blízko. Okrem chleba a kávy pre tých v núdzi, pripravujú kostoly koncerty a zaujímavý program počas celého roka. 400-ročná protestantská tradícia vštepila ľuďom skromnosť a ochotu potichu pomáhať. Švédi dlhodobo udeľujú najvyšší počet azylov v Európe (Slovensko je na konci rebríčka), adoptujú veľké množstvo detí z tretích krajín, bojujú za dodržiavanie ľudských práv a ochranu životného prostredia na celom svete. Možno sa práve toto potrebujeme od nich naučiť viac ako recept na vianočnú šunku.
Foto - autorka
Sväté Lucie. V korunách zo sviec vo vlasoch, v bielych šatách po zem spievajú, aby sa ich tma zľakla. Pomáhajú im vianoční škriatkovia. |
Klzisko na vianočných trhoch. |
V stánku s rybami. |
Deti pred výkladom s hračkami. |
Autor: Silvia Čaňová