Premiér symbolicky prepílil poslednú závoru
Hranica na Západ už nie je

Schengen, to nie je kriminalita ani neistota, povedal rakúsky kancelár.

Kto je Rakúšan a kto je Slovák, sa dalo včera na rakúskom priechode Petržalka – Berg rozlíšiť celkom ľahko. Slováci boli veselší. Občas sa usmieval aj slovenský premiér Robert Fico.

To, že Rakúsko má z rozšírenia Schengenu skôr obavy než radosť, pripomenul aj prejav kancelára Alfreda Gusenbauera. „Schengen, to nie je kriminalita, neistota,“ hovoril. Tieto slová boli zjavne určené Rakúšanom.

VIDEO: Fico a Gusenbauer symbolicky prepílili hraničnú rampu

autor: Silvia Pňačková

VIDEO

Schengen je veľký priestor mieru, bezpečnosti a stability

Vo vašom prehliadači chýba
flash player, ktorý treba k prehratiu videa
kliknite a nainštalujte si ho

Ďalšie videá nájdete na tv.sme.sk.

Fico s Gusenbauerom prepílil na priechode drevenú závoru. Pôvodne mali píliť len symbolicky. Závora bola totiž už napílená a podľa organizátorky to malo vyjsť na päť pohybov pílkou sem a tam. Drevo však bolo tvrdé, a tak premiér a kancelár pílili dlhšie a silnejšie. Napokon prikročil aj prezident Ivan Gašparovič a závoru skúsil prelomiť.

Premiér: Je to fascinujúce

„Sú historicky ojedinelé udalosti, na ktorých sa nemáme príležitosť zúčastniť počas celého života, lebo ľudský život je na to prikrátky,“ povedal premiér Fico. Podľa neho „je fascinujúce“, že od tejto noci budú môcť ľudia prejsť štyritisíc kilometrov schengenského priestoru bez toho, aby ich niekto zastavil a kontroloval.

„Rozšírenie Schengenu potvrdzuje, že Európska únia je projektom pre ľudí,“ tvrdí premiér. Zabezpečenie s Ukrajinou je podľa neho obrovským záväzkom nielen voči Európe, ale aj voči „dobrému susedovi“ Ukrajine, „že sprísnené kontroly nebudú mať vplyv na rozvoj vzťahov“.

Na hranici Petržalka – Berg bol aj starosta luxemburského mestečka Schengen Roger Weber. Rozprával, ako francúzsky prezident Francois Mitterrand ani nevedel, kde jeho mesto je, keď podpisovali zmluvu o spoločnom priestore.

Oslavujú prevažne starší

Na hraničný priechod prišli najmä starší ľudia, ktorí si ho pamätali ešte z čias socializmu.

„Pre našu rodinu je to historická udalosť. Považujeme to za splnenie nášho sna a osobnej slobody, po ktorej sme túžili,“ povedala Mária Binčíková. S manželom pochádzajú z pohraničnej obce Gajary a pamätajú si, ako tam ešte malé deti v škole učili, aby udali každého cudzieho v obci.

„Z malých detí robili špicľov a pomocníkov pohraničnej stráže. Koľkokrát sa stalo, že ak niekto prišiel na návštevu a deti ho nepoznali, tak ho udali.“

František Binčík považuje za symbolické, že sa hranice otvárajú v deň Stalinových narodenín.

„Túto závoru pokladám za Stalinovu.“ Práve Stalin oddelil Československo od západu. „Osemnásťroční ľudia dnes ani nevedia pochopiť, čo sa deje, tak ako my sme nevedeli pochopiť, čo bolo pred vojnou.“

Na prísne kontroly spomína aj Koloman Prokop. „Vyzliekli ma tu donaha niekoľkokrát. Na nášivke na košeli zistili, že nie je naša a musel som platiť clo. Je to veľká senzácia, ktorú zažijem len raz za život.“