Bodie and Doyle boli profesionáli

V Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici otvorili výstavu Bodyandoil, na ktorej sa predstavuje sedem mladých slovenských výtvarníčok.

Ten, kto bol v minulých dňoch na vernisáži v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici, mohol ochutnať tortu so svojským motívom prekrížených pištolí a s nápisom Bodyandoil, foneticky pripomínajúcim mená hlavných postáv britského kriminálneho seriálu Profesionáli. Profesionálne pôsobila aj výstava siedmich autoriek, ktorá pod dvojznačným názvom Bodyandoil (čítaj spolu) ašpiruje už teraz na niekoľko reinštalácií v rámci celého Slovenska.

Stretnutie predstaviteliek mladej generácie súčasnej výtvarnej scény nebolo náhodné. Médium tradičnej maľby (oil), priateľstvo či prítomnosť figúry (body) v inklinácií k zaznamenávaniu osobných zážitkov, v hľadaní nových možností stvárnenia portrétu, boli tými hlavnými dôvodmi vzniku spoločnej výstavy. Diela aj autorky sa v priestore navzájom premiešali, čo zabezpečilo mnohorakosť pohľadov na tú istú tému.

Nežné (priam až starosvetské) stvárnenie detských portrétov, zachytených v momente sústredenia a zobrazených na atypických oválnych plátnach (Jana Farmanová, Zázraky) sa stretlo s tvárami deformovanými prúdom vody (Michaela Rázusová Nociarová, Hladina).

Alena Adamíková vystavila tváre svojich priateliek (Tváre a ich podoby – podoby a ich tváre), ktoré sa navzájom odlišujú, výrazom sú si však veľmi podobné. Bez mihalníc, šminiek, bez úsmevu či bez prítomnosti akejkoľvek emócie, len s výraznou farbou na vlasy.

Mária Čorejová v kontraste k zobrazeniu ženských podôb zachytila v cykle Akčná maľba postavu a tvár pilota a motorkára. V okuliaroch pilota (v helme motorkára) sa autorka sama odráža práve v momente maľovania týchto figúr, čo pôsobí kontrastne a z hľadiska zachytenia autoportrétu zaujímavo.

Obrazy - Autoportréty Márie Matrkovej majú zvláštnu „bergerovskú“ farebnosť, ale zaujme aj zobrazenie vlastného tela, ktoré zachytáva zrezane, evokujúc spôsob úpravy fotografie.

Mozaikovitosť jednotlivých častí vlastnej podoby nájdeme v diele Klaudie Kosziby. Tá sa týmto spôsobom triešti na jednotlivé črty tváre, pôsobiace ako rozložená skladačka.

Podobný spôsob zobrazenia, obohatený o vizuálny kód reklamného sveta, je prítomný v diele Jany Farmanovej Media Faces. V jej prezentácii vidíme rôzne tváre vo vyprázdnených pózach typických pre mediálny svet, ktoré autorka doplnila expresívne stvárnenými obrazmi živočíšnych dravcov, pripomínajúcich ľudské „šelmy“.

Portréty v autách Galiny Lišhákovej symbolizujú dnešnú narýchlo prežívanú realitu. Človeka v aute vidíme len fragmentárne (ruku na volante, tvár v spätnom zrkadle) a zozadu. Drsná realita je namaľovaná na hodvábe, čo je ďalší zo zaujímavých kontrastov výstavy.

V slnečných lúčoch banskobystrickej inverzie bude zahalená pod kurátorským vedením Zuzany L. Majlingovej do konca januára.