Autorizovať si navykli aj verejní činitelia

Ak by všetci novinári pristúpili na autorizáciu, mnoho informácií by sa ani nedostalo do novín.

BRATISLAVA. Zástupca šéfredaktora denníka Pravda Juraj Porubský považuje za najjednoduchší spôsob, ako sa vyhnúť diskusiám o autorizácii, nesľubovať ju vôbec. „Pri živých vstupoch v televízii alebo v rádiu podobná možnosť nie je“. Ak respondent vie, že hovorí s novinárom, potom sú jeho vyjadrenia publikovateľné, hovorí. „Ak aj novinár sľúbi autorizáciu, finálna podoba je vždy zodpovednosťou autora článku a novín,“ hovorí Porubský.

Ani šéfredaktor týždenníka Trend Radoslav Baťo neberie rozhodnutie tlačovej rady ako niečo, čím by sa dalo v praxi riadiť. Kolegom odporúča nesľubovať autorizáciu a sústrediť sa na korektnosť prepisov. Trendu sa to osvedčilo pri publikovaní výrokov ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka o korupcii v obchode so zbraňami. Keď jeho úrad spochybnil prepis, redakcii stačilo zverejniť na webe audionahrávku.

Mediálny analytik Gabriel Šipoš je za to, aby sa autorizácia v rozhovoroch veľmi nepoužívala, obzvlášť nie s verejnými činiteľmi. „Prečo vôbec ponúkať šéfovi spravodajstva STV k rozhovoru o jeho práci autorizáciu? Prečo sa požiadavke na ňu podvoliť?“

Redaktor .týždňa Martin Hanus mal problémy s autorizá­ciou rozhovoru s eurokomisárom Günterom Verheugenom. Ten sa na interview rozčúlil už po štvrťhodine a pokračoval až po tom, čo si vymohol autorizáciu. Tá prišla hodinu pred uzávierkou a Hanus v nej nenašiel viac komisárových autentických výrokov. Redakcia Domina, kde vtedy pracoval, ich napriek tomu zverejnila. Neautorizované časti zvýraznila kurzívou. Tento postup Hanus hodnotí ako „rýchlu, a preto možno neštandardnú reakciu“. (kc)