BRATISLAVA. Ministerstvo vnútra sa dostalo do ostrého sporu s mimovládnymi organizáciami. Dôvodom je návrh zákona o spolkoch, ktorý zásadne mení pravidlá fungovania tretieho sektora.

Podľa návrhu, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní, bude napríklad vznik nových občianskych združení povoľovať ministerstvo. Doteraz stačilo, keď sa mimovládka zaregistrovala.

„Táto vláda chce obmedziť všetko, čo by ju mohlo ohroziť. Vnímame to ako krok smerom k likvidácii nepohodlných mimovládok,“ hovorí Zuzana Szatmáry z nadácie Charty 77.

Mimovládkam sa nepáči najmä ustanovenie, podľa ktorého budú môcť vyvíjať činnosť „len za účelom vzájomnej prospešnosti svojich členov“. „To znamená, že ľudia v teréne by nemohli vymeniť narkomanovi ihly, pretože nie je členom ich občianskeho združenia. Takisto by ekologické mimovládky nemohli chrániť stromy či lesy,“ myslí si Szatmáry.

Tretiemu sektoru prekáža aj zavádzanie nových poplatkov, ktoré by mohli ohroziť najmä menšie mimovládky na vidieku. Platiť by sa malo za všetky zmeny v stanovách aj za výmaz z registra. Za nedodržanie lehôt navyše hrozí 10-tisícová pokuta.

Právnik Andrej Šabík tvrdí, že sporná je aj povinnosť už existujúcich občianskych združení, aby sa do troch mesiacov od účinnosti nového zákona preregistrovali. „Teoreticky sa to dá stihnúť, ale myslím, že je to zbytočná administratívna záťaž. Tá lehota by mala byť dlhšia.“

Zákon ukladá mimovládkam, aby predkladali aj výročné správy, robili si účtovníctvo či audity. „Toto nie je problém pre zabehané občianske združenia. Pre tie menšie, ktoré pozostávajú z troch či piatich ľudí, pričom dostanú z daní len niekoľko tisíc, je však problém zaplatiť 30­ tisíc korún za audit,“ argumentuje Šabík.

Kaliňák: Nechceme anarchiu

Szatmáryová je navyše presvedčená, že mimovládky sú pod dostatočnou kontrolou už dnes - najmä prostredníctvom daňových úradov. „Toky peňazí si kontrolujú aj samotní donori.“ Podľa nej by bolo krokom k väčšej transparentnosti skôr zavedenie registra občianskych združení - podobne, ako je to v prípade firiem a akciových spoločností.

Minister vnútra Robert Kaliňák hovorí, že „o všetkom sa dá diskutovať. Toto je len prvá verzia, s ktorou môžeme pracovať“. Nesúhlasí však, že jeho rezort chce zlikvidovať nepohodlné mimovládky. „Nemali by sme si zamieňať likvidáciu s lenivosťou, respektíve s anarchiou.“

Podľa Kaliňáka je totiž viac ako 60 percent z 18-tisíc občianskych združení na Slovensku nefunkčných. „Cieľom zákona je vyčistiť prostredie od tých, ktoré sú mŕtve, a zaviazať tie, ktoré sú živé, aby sa aspoň raz za rok ohlásili a predložili dokumenty, že existujú.“

Minister súhlasí, že jedným z riešení by mohlo byť aj zavedenie registra občianskych združení. Nebráni sa ani diskusii o vypustení auditu. „Vymyslíme iný typ dokumentu, aby to nebolo finančne náročné.“ Kontrolu mimovládok prostredníctvom daňových úradov považuje za nedostatočnú. „Čo ak priznania neodovzdajú? Ako na ne daňový úrad príde, keď nie sú registrované?“ pýta sa Kaliňák.

Boj proti terorizmu?

Tretiemu sektoru sa nepáči ani to, že rezort vnútra sa pri zavádzaní prísnejších pravidiel pre mimovládky odvoláva na boj proti terorizmu. „Viete si predstaviť občianske združenia na Slovensku ako liahne teroristov?“ pýta sa Zuzana Szatmáry.

Podľa ministra Kaliňáka však ide o nepochopenie. „Toky peňazí sú predmetom kontroly u každej fyzickej osoby na Slovensku. Nikto nehovorí, že na Slovensku sa chystá teroristický útok. My však nesmieme pripustiť ani to, aby sme sa stali logistickou základňou.“

Predstavitelia tretieho sektora chcú predložiť výhrady k zákonu na Rade vlády pre mimovládne organizácie, ktorá by sa mala stretnúť v stredu alebo vo štvrtok. „Keď predložia konkrétne pripomienky, budeme o nich diskutovať,“ reagoval vicepremiér Dušan Čaplovič, ktorý rade predsedá.

Szatmáryová už požiadala o stretnutie aj ministra spravodlivosti Štefana Harabina, termín by mala dostať dnes. „Ak vláda ten zákon nestiahne alebo v ňom neurobí zásadné zmeny, sme pripravení aj na radikálne kroky. Zatiaľ nechystáme žiadne protesty, uvidíme, ako sa to vyvinie. Poslednou možnosťou je podanie na Ústavný súd,“ povedala Szatmáryová. Na to je však potrebný súhlas 30 poslancov parlamentu.