Za obnovenie spoločného štátu s Čechmi je čoraz viac Slovákov ako za samostatnosť
Slováci by chceli žiť s Čechmi

Keď v 1994 kandidovala strana, ktorá mala v programe obnovenie Československa, dostala percento.

Federáciu nemala rada len desatina súčasných voličov SNS, 15 percent HZDS a 5 percent sympatizantov Smeru

Väčšiu nostalgiu cítia starší a občania maďarskej národnosti

Za obnovenie spoločného štátu je len pätina ľudí od 18 do 29 rokov

O rozdiele medzi slovenským a českým sentimentom sme sa zhovárali s českým sociológom IVANOM GABALOM.

Ako by prieskum o federácii dopadol v Česku?

„Československo neuspelo, ale prospelo, povedal historik Richard Kvaček. A to je asi aj pre nás pravda. Česi sa učili o niečo deliť a Slováci získavať. Všetci si teraz zrejme uvedomujeme, že Československo bolo štátom iného významu ako dva nástupnícke štáty. Úroveň satisfakcie z rozdelenia bola rovnaká. Nostalgia v Česku je určite menšia.“

Prečo?

„Vnímam to na svojich de­ťoch. Tie necítia slovenčinu ako cudzí jazyk, ale ako jazyk, ktorý musia chvíľu počúvať, aby mu rozumeli. Dostupnosť českých knižiek, novín, televízie a aj sledovanosť je na Slovensku vyššia. Hodnota Československa je pre obe krajiny rovnaká, aj keď podpora rekonštrukcie – federácie, konfederácie alebo čohokoľvek iného – by asi v Česku bola nižšia.“

Aj tak je sentiment na o­boch stranách veľký. Poznáte krajiny, kde je to tak tiež?

„Na prelome 90. rokov a milénia som žil v Slovinsku. Tam som jugonostalgiu videl v Ľubľane v reštaurácii, celá bola v jugoštýle. U Čechov a Slovákov je sentiment posilnený tým, že rozdelenie bolo pokojné, vecné, ale bolo to rozhodnutie zhora. To, že sa na tom občania nemohli podieľať, vedie k tomu, že nemajú pocit spoluzodpovednosti.“

Vytratí sa nostalgia, keď vymrú tí, čo federáciu zažili?

„To by bola jedna možnosť. Druhou môže byť, že budeme tesnú a formalizovanú spoluprácu veľmi potrebovať. Sme vo výnimočnej pozícii a keby to politici nekazili, patrili by sme k málu krajín, z ktorých každá by mohla mať dva hlasy v NATO a EÚ. To by nemali ani Rusi.“

Takže veríte, že sa nostalgia bude ďalej udržiavať?

„Pokiaľ to bude mať zmysel a hodnotu – nielen emocionálnu, ale aj kultúrnu, tak to fungovať bude. Vzťahy bežných Čechov a Slovákov za 15 rokov veľmi vytriezveli v tom, že opadli emócie. Opadlo aj vyčítanie, ktoré už vôbec nepočuť.“

Stručný náčrt, akoby to mohlo vyzerať, keby Československo stále žilo.

Vierka Berkyová, útla Slovenka žijúca v Plzni, vyhrala v Ostrave tretiu sériu československej SuperStar a Slováci i Česi po dlhšom čase zakúsili spoločne pocit, že víťaz je ich.

Paroubek bude prezident

Úspešný federálny projekt na sklonku roka dokončuje líder českých sociálnych demokratov Jiří Paroubek. Pred februárovou voľbou československého prezidenta vo Federálnom zhromaždení okrem podpory socialistov získava aj hlasy SNS a komunistov. Na­cionalistov i tradične červe­ných federalistov presvedčil okrem svojho šarmu tým, že na Pražský hrad privedie ako prvú dámu mladú Slovenku.

Pre slovenské politické strany je to len slabá útecha. Najmä KDH hovorí o našej slabosti a zlyhaní. Vladimír Palko Vladimírovi Mečiarovi neustále pripomína, ako blízko bol sen o slovenskej hviezdičke na európskej zástave. Stačilo sa v roku 1992 nezľaknúť: Mečiar však Klausa dokopal do slávneho výroku, že to ešte v tej federácii spolu skúsime.

Odvtedy sa spolu trápime. Napriek tomu, že štvorpercentný rast HDP je nad úrovňou starej Európy, krajina vyrába dlhy rýchlym tempom. Keďže deficit federálneho a republikových rozpočtov dokopy nemožno stlačiť ani pod päť percent, euro je v nedohľadne.

Praha už neskrýva nechuť kŕmiť stále čiernu slovenskú rozpočtovú dieru, ktorú sa pre vysokú nezamestnanosť a minimum zahraničných investícií pod Tatrami nedarí nasýtiť.

Bratislava hlási, že ak si bratia Česi myslia, že nám zap­chajú ústa jednou ázijskou automobilkou (v Ostrave sa nevedeli dohodnúť na vykúpení pozemkov, a tak projekt presunuli do Žiliny), tak sa mýlia. Ani eurofondy, ktoré slovenský východ zásobujú miliardami, nám nestačia.

Chceme viac a líder kresťanských demokratov Mikuláš Dzurinda prichádza s riešením: ambiciózny plán navrhuje 22­percentnú rovnú daň. V Česku tento nápad aj ODS označí za príliš odvážny.

Bez reforiem

Prezidentom bol po Havlovi pre Čechov únosný Slovák Ján Figeľ, teraz sa chystá zmena. Na Slovensku sú najsilnejší sociálni demokrati razantného Roberta Fica, v Česku občianski demokrati Mirka Topolánka. Na reformách sa dohodnúť nevedia, zhoda vládne aspoň v tom, že regulované nájomné sa rušiť nebude. Prieskumy ukázali, že väčšina Slovákov i Čechov by za suseda nechcela hneď po Rómoch Čecha, respektíve Slováka.

Slovensko je s Belgickom prezývané chorý muž Európy, Česi si rozumejú s Flámami a Slováci s Valónmi. SNS na každej tlačovej konferencii pripomína, že keby sedela vo vláde, tak na slovensko­českej hranici stoja hraničné priechody a naša hymna by mala namiesto jednej slohy štyri.

Vo futbalovej lige sú dve slovenské mužstvá, Trnava je s troma bodmi za víťazstvo nad poslednými Košicami na predposlednom mieste. Slovan bojuje s Petržalkou o postup do federálnej ligy.

Napriek zlým správam sa v Prahe i Bratislave tešíme. Stávame sa súčasťou Schengenu.

Dnešná vysoká podpora obyvateľov Slovenska obnove česko-slovenského (pre našich národniarov slovensko-českého) súštátia je naozaj skôr prejavom nostalgie a mýtizovania starých dobrých a pre mladých ani poriadne nezažitých čias než reálnej politickej vôle.

Nehovoriac o tom, že prieskum nerieši kľúčový bod vtedajších sporov, ktorým boli rozdielne a len ťažko zlučiteľné predstavy na oboch stranách Moravy o tom, čo by mal spoločný štát znamenať.

Napriek tomu tento prie­skum – podobne ako ďalšie v medzičase – potvrdzuje, že takáto politická vôľa pred rokmi chýbala aj na rozdelenie Československa. Aspoň v prípade, ak pod tým chápeme vôľu väčšiny občanov Slovenska, a nielen nenaplnené ambície väčšiny politikov, ktorí nám vtedy vládli a z veľkej časti vládnu dodnes. Pre nich bolo dôležitejšie zmenšiť smetisko, na ktorom robili kohúty, aby ich kikiríkanie lepšie vyniklo.

Rozdelenie štátu zostáva aj v súčasnosti varovaním, ako môže politická elita zneužiť svoje postavenie vo vlastný prospech bez ohľadu na ľud, ktorým sa neustále zaklína.