Bratislava. Slovenskí žiaci dosiahli v medzinárodnom prieskume znalostí PISA podpriemerné výsledky. Kým napríklad české deti boli spomedzi 57 testovaných krajín pätnáste, Slováci skončili na 30. mieste. Výsledky testov PISA však podľa ministerstva školstva nedokazujú, že slovenský systém vzdelávania nie je kvalitný.
Testy PISA, ktoré v trojročných cykloch absolvujú pätnásťroční žiaci z členských štátov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), boli zamerané na schopnosť detí využiť vedecké poznatky. Najlepšie výsledky dosiahli podobne ako v minulosti deti z Fínska. Napríklad v skúmaní celkovej vedeckej kultúry získali 563 bodov, zatiaľ čo Česi 527 bodov a Slováci 488 bodov. Žiaci zo Spojených štátov dosiahli v testoch 489 bodov.
Lepšie Slováci obstáli pri hodnotení schopností, ako dokážu niektoré javy vedecky vysvetliť. Spolu s dánskymi rovesníkmi skončili s 501 bodmi na 24. mieste. Horšie však dokázali identifikovať vedecké otázky. V tomto ukazovateli dosiahli 475 bodov a skončili až na 35. mieste. Napríklad Česi boli s 500 bodmi na 19. mieste.
Slovenskí žiaci dosiahli priemerné až podpriemerné výsledky aj v predchádzajúcom testovaní PISA. Skúmanie bolo vtedy zamerané na schopnosti využiť v praxi vedomosti z matematiky či z prečítaného textu. V hodnotení matematickej gramotnosti dosiahli 21. miesto so ziskom 498 bodov. V čitateľskej gramotnosti získali Slováci len 469 bodov a boli na 31. mieste.
Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) v minulosti namietal, že reálne vedomosti žiakov nie sú také zlé, ako ukazujú testy PISA. Slovenské deti vedia podľa neho často viac než napríklad fínske, nie sú však pripravované na to, aby vedomosti dokázali využívať. "Štúdia nemeria, ako dobre učitelia učili a žiaci zvládli učivo vymedzené osnovami jednotlivých predmetov," reagovala dnes hovorkyňa ministerstva Viera Trpišová. Testy boli navyše zamerané na prírodné vedy, ktorým sa po skončení školy chce venovať len menšina žiakov, dodala.
Príkladom toho, že slovenskí žiaci dokážu konkurovať rovesníkom z iných krajín, boli podľa ministerstva výsledky v testovaní štvrtákov. "Medzinárodná štúdia PIRLS preukázala, že žiaci dosiahli nadpriemerné výsledky v čitateľskej gramotnosti," uviedla Trpišová. Deti zo Slovenska podľa nej získali v priemere 531 bodov, čo je o 31 viac ako medzinárodný priemer.
Čo skúma PISA a aké boli výsledky?
Fínski 15-roční študenti majú najlepšie znalosti z oblasti vedy, juhokórejskí žiaci vedú v čítaní a najlepší v matematike sú Tajwanci. Slovenskí študenti sú pod priemerom OECD v čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti. Vyplýva to z dnes zverejnených výsledkov výročnej štúdie Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o vzdelávaní s názvom PISA 2006.
PISA (Programme for International Student Assessment) je nový výskum vedomostí a zručností 15-ročných žiakov, ktorý od roku 2000 prebieha v trojročných cykloch v krajinách OECD a partnerských krajinách. PISA zisťuje pripravenosť mladých ľudí vo veku 15 rokov zvládnuť požiadavky súčasnej informačnej spoločnosti.
Na výskume, v ktorom testovali všeobecné vedomosti žiakov o takých problémoch ako globálne otepľovanie, geneticky upravené potraviny či význam fyzickej aktivity sa zúčastnilo 400.000 15-ročných študentov v 57 krajinách sveta.
Tento rok sa výskum PISA zameral predovšetkým na znalosti z oblasti vedy, keďže technický pokrok získava v dnešnom svete čoraz väčší význam. PISA monitoruje:
1. Čitateľskú gramotnosť
2. Matematickú gramotnosť
3. Prírodovednú gramotnosť
4. Schopnosť riešiť problémové úlohy medzipredmetového charakteru
5. Motiváciu študentov učiť sa
6. Presvedčenie žiakov o vlastných schopnostiach
7. Štýly učenia sa
Na prvom mieste v kategórii prírodných vied sa umiestnili fínski študenti, ktorí získali celkové skóre 563 bodov. Pripravili tak o prvenstvo juhokórejských žiakov, ktorí dosiahli 542 bodov, na treťom mieste skončila Kanada (534).
Spojené štáty, Španielsko a Taliansko patria medzi 32 krajín, ktoré klasifikovali ako štáty s podpriemernou úrovňou prírodovedných znalostí podľa štandardov OECD.
Najlepšie výsledky v čítaní dosiahli juhokórejskí tínedžeri (556), za nimi sa umiestnili mladí Fíni (547) a študenti z Hongkongu (536).
V čitateľskej gramotnosti s podpriemerným výsledkom skončili okrem iných aj Grécko, Portugalsko, Španielsko a Taliansko.
V matematických znalostiach a zručnostiach zvíťazili thajskí študenti (549), porazili tak Fínsko(548) a Hongkong spolu s Južnou Kóreou, ktorí získali 547 bodov.
Podpriemerné výsledky aj v tejto oblasti zaznamenali USA, Taliansko, Španielsko a Portugalsko.
Aké boli výsledky na Slovensku?
Na Slovensku sa štúdia PISA 2006 uskutočnila od 13. do 24. marca 2006. Podmienkou zaradenia do výskumu bola účasť aspoň 85 percent škôl a 80 percent žiakov zo vzorky vybranej medzinárodným koordinačným centrom. Štúdie sa na Slovensku zúčastnilo viac ako 4731 žiakov zo 189 škôl, z toho 13 s vyučovacím jazykom maďarským.
Z celkových výsledkov vyplýva, že výsledky slovenského školského systému sú pod priemerom OECD v čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti.
Slovenský školský systém dosiahol podľa OECD PISA 2006 výsledky porovnateľné s rokom 2003. Hodnotenie týchto výsledkov v medzinárodnom kontexte v porovnaní s priemerom OECD sa však významne zhoršilo.
V kategórii čitateľská gramotnosť dosiahlo Slovensko v roku 2006 priemerné skóre 466 bodov (úroveň 2 z piatich úrovní).
V rámci matematickej gramotnosti získala naša krajina 492 bodov (úroveň 3 zo šiestich úrovní).
V hodnotení prírodovedných znalostí skončilo Slovensko s výsledkom 488 bodov (úroveň 3 zo šiestich úrovní).
Žiaci na Slovensku síce dosiahli nižší výkon v prírodovednej gramotnosti, ale ich uvedomovanie si problémov životného prostredia je nadpriemerné (v rámci OECD). Najcitlivejšie vnímajú problematiku znečisteného ovzdušia problém kyslých dažďov a skleníkový efekt v atmosfére.
Informovali o tom agentúra Reuters a Slovenský pedagogický ústav, ktorý zverejnil na svojej webovej stránke stručný obsah Národnej správy OECD.
Autor: šif
