BRATISLAVA. Pochybnosti rodičov, či sa ich ratolesti nepozerajú na programy s nevhodným obsahom, či si nekupujú počítačové hry, v ktorých sa brutálne vraždí, prípadne nepočúvajú hudbu s násilnými textami, by mal od januára budúceho roku rozptýliť už pohľad na obaly hier či televíznu obrazovku. Na všetkom majú byť jednotné piktogramy.
Vyhlášku o jednotnom označovaní vekovej vhodnosti programov v televízii i kinách, na DVD i CD nosičoch, ktorá vychádza z nového audiovizuálneho zákona, má minister kultúry Marek Maďarič podpísať v decembri. Z bežných nosičov tak prežívajú bez varovania o nevhodnosti už len knihy.
Hviezdičky to nezachránia
Označovanie všetkých programov automaticky neznamená lepšiu ochranu detí. Otázne je totiž, či pri označovaní programov nie je niekedy účelovo znižovaná hranica vhodnosti.
Stáva sa, že dielo označené v Čechách hviezdičkou sa u nás vysiela už pred desiatou večer s označením vhodnosti iba do 15, ba aj 12 rokov.
S označením vekovej vhodnosť nad 15 napríklad vysiela TV JOJ pravidelne po desiatej reláciu Črepiny*, v ktorej sa robí aj prezentácia verejných domov, nových sexuálnych pomôcok a pornocelebrity tam poskytujú rozhovory. Hovorkyňa televíze Tatiana Tóthová tvrdí, že s označením relácie zatiaľ problémy nemali.
Miroslavovi Kollárovi z Rady STV by postačovalo, ak by sa označovali len najnevhodnejšie programy. „Je otázne, či sa rodičia riadia formálnym označovaním,“ dodáva.
Podľa prieskumu OMV SRo z roku 2003 až 78 percent opýtaných súhlasilo s tým, že označenie programov uľahčuje rodičom výber programov pre deti.
Je zelený macko chorý?
Kinárom okrem doteraz používaných kategórií - mládeži prístupné či neprístupné do 12, 15 a 18 rokov, pribudla kategória 7 rokov.
„Zjednocovanie kritérií môže viesť k problémom, napríklad ako zaradiť filmy, kde je síce veľa násilia, ale v humornom kontexte,“ myslí si predseda Únie filmových distributérov Anton Ondrejka. Kinári hranicou neprístupnosti do 18 rokov v posledných rokoch označili len málo filmov, išlo o Intimitu, Shotbus, diskutovaný Hostel či Ken Park.
Sú krajiny, kde je najvyšia hranica len 16 rokov. Podľa dramaturgičky Zuzany Križkovej sa vekové hranice vhodnosti stále znižujú. „Dvanásťročné deti majú dnes problémy dospelých,“ myslí si.
Nová vyhláška pre televízie veľkú zmenu neznamená. Piktogramy sa v rohu obrazovky používajú od roku 2001. Naposledy sa menili v novembri 2005, keď po žiadosti vysielateľov zrušili zamračených smajlíkov, začalo sa označovanie číslom a pribudol zelený macko na označenie programov vhodných pre deti.
Expert na médiá Rado Kutaš si myslí, že pri označovaní programov sa príliš nepozerá na praktické potreby divákov. Napríklad zelená farba macka mu skôr pripomína choré zvieratko ako program vhodný pre deti.
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
O pôsobení médií na deti sme hovorili so ZUZANOU ALNEROVOU, manažérkou UNICEF Slovensko.
Aký význam má označovanie programov?
„Je orientačnou pomôckou pre rodičov, či dieťa nechajú pri obrazovke. My zastávame stanovisko, že dieťa môže na obrazovke vidieť všeličo, ak je to v prítomnosti rodiča alebo iného dospelého a spolu s jeho vhodným komentárom.“
Čo považujete za najvážnejší prehrešok televízií voči deťom?
„Kritizujeme najmä porušovanie práv dieťaťa v spravodajských reláciách. Ide o necitlivé zobrazovanie dieťaťa v intímnych situáciách: tesne po traumatickom zážitku, po samovražedných pokusoch, pri rodinných tragédiách, keď nie je rešpektované jeho právo na súkromie a opakovane je zraňované nevhodnými otázkami.“
Čo vám najviac prekáža vo filmoch?
„Nadužívanie násilia, jeho oceňovanie ako pozitívnej hodnoty a strata víťazstva dobra nad zlom.“
Pomôžu zákazy a zákony?
„Akékoľvek obmedzenia sú veľmi citlivou záležitosťou. Dovolávame sa prinajmenej potreby prijatia istých etických kódexov vysielateľov. Nesmú však byť prijímané len formálne.“
Stretávate sa s problémami aj v tlačených médiách?
„Obsah detských časopisov je niekedy až urážlivo povrchný, dokonca lascívny. Ktokoľvek ich môže vydávať, netreba na to preukázať pedagogickú alebo inú odbornosť, prípadne licenciu. Potrebné je aj vzdelávanie žurnalistov. UNICEF vydal zásady, ktoré treba dodržiavať pri písaní o deťoch.“
Nič z toho však nerieši najbežnejšiu situáciu, že sa dieťa dostane kedykoľvek na pornografické internetové stránky.
„Vzniká medzinárodná iniciatíva, do ktorej sa zapájame. Kto sa stretne na internete s nevhodnými obsahmi, napríklad so stránkami pedofilov, nahlási to na isté telefónne číslo. Profesionáli potom budú rokovať so správcom siete, aby neumožňoval šírenie tejto stránky.“
S hudobnými vydavateľstvami sa ministerstvo kultúry dohodlo, pri počítačových hrách sa to nepodarilo.
Najviac výhrad k novému audiovizálnemu zákonu mali vydavatelia hudobných CD, napokon sú spokojní. Označovať sa podľa vyhlášky musia len CD s nevhodným obsahom, a nie všetky nosiče, ako to pôvodne zo znenia zákona vyplývalo.
Cúvlo zrejme aj pod tlakom Medzinárodnej federácie fonografického priemyslu, ktorá upozorňovala, že podobná povinnosť označovať hudbu nikde v Európskej únii neexistuje.
Horšie fungovala komunikácia medzi výrobcami a distribútormi počítačových hier a ministerstvom kultúry. Andrej Dula z PlayStation Czech Republic & Slovakia hovorí, že síce počul o vyhláške, oficiálne ich však nikto z ministerstva nekontaktoval. „Na označovanie hier používame európsky systém PEGI, v jeho používaní na Slovensku nevidím problém,“ myslí si.
Naše ministerstvo považuje za „ťažko predstaviteľné“, že dielo bude označené dvoma symbolmi, teda podľa nového zákona a aj symbolmi PEGI. Soňa Čermáková–Uličná z tlačového odboru ministerstva kultúry tvrdí, že žiadny zástupca výrobcov, distribútorov či predajcov počítačovych hier neprejavil záujem zapojiť sa do diskusie o vyhláške.
Systém PEGI funguje od roku 2003 na báze samoregulácie výrobcov, akceptuje ho 16 krajín Európy. Eurokomisárka pre médiá Viviane Redingová ho označila za flexibilné riešenie a dobrú inicatívu priemyslu. Vo Fínsku ho prijali aj zákonom.
