Napriek programovému vyhláseniu vlády školstvo dostane na budúci rok menej k HDP
Jurzyca: Sľuby sa v rozpočte stratili

Podľa analytikov Ineko rozpočet ukázal, že sľuby vládnych strán voličom boli falošné. Štátny tajomník ministerstva financií František Palko tvrdí, že rozpočet odráža vládne priority, rozdeľovanie peňazí má však svoje hranice.

BRATISLAVA. Rozpočet na budúci rok zaostáva za sľubmi z volebných programov strán vládnej koalície, ako aj za programovým vyhlásením vlády. Vláda nedlhuje iba školstvu, vede, výskumu, ale sľuby neplní napríklad ani v sociálnej oblasti a zdravotníctve.

Pri porovnaní podielu výdavkov štátneho rozpočtu do väčšiny týchto oblastí na hrubom domácom produkte (HDP) Slovenska ich podpora klesá zo strany vlády. Tam, kde rastie, tak len veľmi mierne. Vyplýva to z analýzy Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (Ineko). Do porovnávania výdavkov inštitút zahrnul aj peniaze, ktoré prídu z EÚ.

Napríklad na školstvo ide tento rok vyše 51 miliárd korún, čo je 2,87 percenta HDP. Len 4–miliardové zvýšenie pre budúci rok však znamená, že tento podiel sa zhruba o desatinu percentuálneho bodu zníži oproti súčasnosti. Do volebného programu si však Smer napísal, že postupne by sme sa mali prepracovať až na päť percent HDP.

V podobnom duchu je aj programové vyhlásenie vlády: „Vláda uplatní v školstve viaczdrojové financovanie s cieľom postupného dosiahnutia úrovne 5 percent HDP.“ Podľa šéfa Ineko Eugena Jurzycu analýza potvrdzuje to, že „vláda nedáva výrazne viac peňazí na sociálne veci, ani na rozvoj vzdelanosti potrebný pre dlhodobý rast životnej úrovne“.

Zdravotníctvo získa, otázna je kvalita

Návrh rozpočtu, ktorý vláda schválila minulý týždeň, odráža podľa neho „falošnosť sľubov koaličných strán“.

Mierny nárast podielu na HDP je v zdravotníctve. Spolu tam ide viac ako 130 miliárd korún. Odborníci tvrdia, že suma je vzhľadom na ekonomické možnosti krajiny dostatočná. Rezort potrebuje skôr reformu ako prísun nových zdrojov.

„Posledná štúdia Medzinárodného menového fondu hovorí, že zdrojov je dosť, ale treba ich efektívnejšie využívať,“ povedal ekonóm Health Policy Institute Peter Pažitný. Inak sa podľa neho môže stať, že peňazí bude stále viac, ale kvalita služieb bude klesať.

Boj o moc nemôže byť súťažou v klamstvách

Porovnávanie cez HDP je podľa hlavného ekonóma UniCredit Bank Viliama Pätoprstého dobrým vodidlom na to, aby sa ukázali skutočné priority vlády. Výdavky sa totiž porovnávajú s aktuálnymi ekonomickými možnosťami krajiny. „Ak pri niektorej oblasti podiel na HDP klesá, znamená to, že sa tam dáva nižšia priorita ako do odboru, kde tento podiel stúpa,“ povedal Pätoprstý.

Štátny tajomník ministerstva práce tvrdí, že školstvo, zdravotníctvo aj sociálne veci sú prioritou vlády a „rozpočet to rešpektoval do takej miery, ako je to len možné“. Dodal, že rozpočet odráža aj strategický cieľ zaviesť euro v januári 2009, čo si vyžaduje znižovanie deficitu. Ten má byť na budúci rok 2,3 percenta HDP, teda zhruba 46 miliárd korún. Bez II. piliera by schodok bol 1,1 percenta. Druhý pilier znamená pre rozpočet v súčasnosti značnú záťaž. Dôchodkové sporenie však znižuje dlh štátu k budúcim generáciám a rastie pravdepodobnosť, že verejné financie sa v budúcnosti napriek demografickej kríze vyhnú kolapsu.

Jurzyca povedal, že inštitút svojou analýzou nechce vstupovať do straníckej súťaže. „Cieľom nášho projektu, zameraného na monitoring plnenia sľubov, je zabrániť tomu, aby sa aj u nás premenil boj o moc na preteky, kto dokáže lepšie klamať,“ povedal.