"Hodnotíme to ako to najlepšie, čo sa mohlo týmto obciam stať. Keby sme zostali Maďarsko, tak sme niekde v rohu," povedal ČTK starosta Jaroviec Pavel Škodler. Naopak, pre krátku vzdialenosť od centra mesta sú v Jarovciach cenné pozemky a pre Jarovčanov pracovné príležitosti v meste. "Tým, že sme blízko Bratislavy, sme veľmi žiadaná lokalita," dodal.
Zadunajské obce Jarovce, Rusovce a Čunovo získalo bývalé Československo 15. októbra 1947. Zmenu hraníc vyvolala strategická situácia - hranice Maďarska boli príliš blízko Petržalky. "Maďarsko bolo vo vojne porazené a bolo možné určitým spôsobom nadiktovať zmeny v hraniciach oproti roku 1937," poznamenal historik Dušan Kováč zo Slovenskej akadémie vied.
Najmä v Rusovciach sa pričlenenie nezaobišlo bez presunov obyvateľstva - z obce museli odísť maďarské a nemecké rodiny. V Jarovciach a Čunove, kde boli pred vojnou silné komunity Chorvátov, sa naopak etnické zloženie menilo menej. Neskôr sa obce stali mestskými časťami Bratislavy.
Starostovia sa dnes zhodujú, že spomienky na obsadenie obcí Československom už nevzbudzujú medzi ľuďmi veľké emócie. "Staršia generácia pomaly vymiera, bolo to už dávno. Pre mladších je to už science-fiction, možno o tom ani nevedia," povedala starostka Čunova Gabriela Ferenčáková.
Rusovce sú istou výnimkou. Po vojne sem totiž do prázdnych domov po Nemcoch a Maďaroch prišli väčšinou Slováci. Pôvodní obyvatelia a ich rodiny dnes podľa starostu Dušana Antoša tvoria už len 15 percent obyvateľov a niekedy sa vraj ešte zmienia o tom, že niektorí občania prišli v Rusovciach k majetku príliš ľahko. Veľké napätie to však už v obci podľa neho nevyvoláva.
Napriek tomu, že si starostovia príslušnosť ku Slovensku a Bratislave pochvaľujú, nad organizovaním osláv okrúhleho výročia nerozmýšľali. V Jarovciach a Rusovciach sa namiesto toho pripravujú na oslavy 800. výročia od prvej písomnej zmienky o obciach, ktoré si pripomenú na budúci rok.
fil boa
