Mediálny glosár
Potraty

Prebiehajúca kampaň proti potratom spôsobí viac zla ako dobra bez ohľadu na to, či interrupcie sú správne alebo nie. Porušuje totiž pravidlo, že médiá niekedy nesmú ukazovať veci také, aké skutočne sú.

Slovensko zaplavili bilbordy s obrázkom krvavého plodu, ktorého vývoj bol umelo prerušený v jedenástom týždni tehotenstva. Údajným cieľom reklamy objednanej neziskovou organizáciou je zmeniť spoločenský postoj k interrupciám. Naturalistická fotka vraj najlepšie pomôže ľuďom pochopiť podstatu problému.

Existujú však aspoň tri situácie, keď je v masovej komunikácii verné zobrazenie skutočnosti neprípustné.

Po prvé vtedy, ak sa stáva prekážkou pri hľadaní pravdy, lebo vyvoláva prisilné pocity a tým zatemňuje rozum.

Po druhé vtedy, keď autentické obrazy vážne zraňujú časť publika alebo ľudí, ktorých sa týkajú. No a napokon v prípade, že realizmus kazí spoločnosť svojou vulgárnosťou. Preto je správne, že televízie nevysielajú popravy, reportáže o prostitúcii neobsahujú pornografiu a pesničky v rádiách sú bez nadávok, v hovorovej reči inak bež­ných.

Protipotratová kampaň zlyháva na všetkých troch frontoch – zaslepuje ľudí negatívnou emóciou, ubližuje ženám, ktoré potratili a prináša do ulíc niečo, čo tam nepatrí nielen pre deti, ale pre celkovú spoločenskú kultúru.

Neobstojí argument, že zmýšľanie ľudí sa dá meniť iba cez extrémy a strach. Skúsenosti s negatívnymi odstrašujúcimi reklamnými kampaňami ukazujú, že ich vplyv na skutočné správanie býva krátkodobý a slabý, ak vôbec nejaký.

Jednou z mála výhod kampane tak je, že odporcom aj prívržencom potratov dáva možnosť aspoň na niečom sa zhodnúť – na tom, že je zlá.