BRATISLAVA. „Blog je bezprostredné vyjadrovanie sa do hĺbky veci,“ odpovedala politička Zuzana Martináková , prečo sa rozhodla blogovať. Napriek tomu napísala pred rokom dva blogy a ďalší zatiaľ nie.

Šéfredaktor sme.sk Tomáš Bella hovorí aj podľa dát z blogosféry jeho portálu, že 50 percent blogerov nenapíše viac ako jeden článok a 70 percent viac ako tri. Ľudia, ktorí sú na verejnosti známi z inej oblasti, túto štatistiku nevyvracajú. Hovoria, že pre vlastnú profesiu nemajú na blog čas napriek tomu, že si pred založením blogu mysleli, že písať budú stíhať.

Martináková odmieta, že by si blog založila pre vtedy prebiehajúcu volebnú kampaň. Podľa nej práve počas kampane písala o iných ako politických témach, aby sa čitateľom ukázala aj „v inom svetle“.

„Chcela som si blog vyskúšať, ale verím, že sa rozbehnem,“ povedala spolumajiteľka najväčšej slovenskej PR agentúry Seesame Michaela Benedigová. Blog si otvorila na stránke Hospodárskych novín. Napísala jediný príspevok.

Bez krátenia

Terajší hovorca ministerstva kultúry Jozef Bednár blog minulé leto prestal písať. Na blogu to odôvodnil, že pochybuje o podstate blogovania. A nebol si istý, či sa chce „odhaľovať“. Bývalý novinár po dvoch mesiacoch abstinencie opäť začal písať. „Pochopil som, že som blogovo závislý,“ povedal Bednár. Chýbalo mu voľné písanie.

Viacerí ďalší ľudia známi z iných oblastí považujú blog za možnosť, ako písať v podstate bez obmedzenia, obsahového či rozsahového. „Blog používam ako vlastné virtuálne noviny,“ povedal bývalý štátny tajomník ministerstva práce Miroslav Beblavý. Hovorí, že písanie je preňho hobby a na blogu môže názory zverejňovať neformálnejšie ako v novinách, podľa vlastného výberu a nálady.

Tomáš Szalay z Health Policy Institute priznal, že píše, lebo je exhibicionista.

Začiatkom roka vytvoril sekciu blogov aj ekonomický portál etrend. Keďže sa profiluje bližšie k odbornosti ako mainstreamu, možnosť tam blogovať nie je pre každého záujemcu automatická. Tí, ktorí v súčasnosti v etrende blogujú, boli pozvaní redakciou alebo im redakcia blog povolila, keď ju presvedčili témami a kompetenciou, s ktorou chcú blogovať. „Nechceli sme mať blog úplne otvorený pre všetkých,“ vysvetľuje Patrik Garaj. Hovorí, že do písania chceli vtiahnuť tri skupiny ľudí - samotných redaktorov týždenníka, ľudí aktívne činných v biznise a ľudí zo spoločenského života, „ktorí dokážu písať ekonomicky alebo spoločensky zamerané pútavé texty“.

Jednou z blogeriek etrendu je politička Magdaléna Vášáryová. Jej asistent, ktorý technicky založenie blogu organizoval, si myslí, že blog sa rozhodla Vášáryová písať, lebo je to priestor na prezentovanie názoru v rozsahu, pre aký sa sama rozhodne.

„Hospodárske noviny oslovili mňa,“ vysvetľuje umiestnenie vlastného blogu riaditeľka Slovenskej sporiteľne Regina Ovesny-Straka. Súhlasí, že blog ekonomicky zameraných novín je pre ňu priestor, kde môže prezentovať a komentovať veci v bankovníctve bez krátenia a dodatkov. Urobila to zatiaľ trikrát, naposledy v máji.

Diskusie vedia odradiť

Diskusie pod blogmi asi najviac dokazujú, že medzi známymi a neznámymi blogermi nie je rozdiel. Ich často anonymní pisatelia si dovolia napísať vlastný názor na článok kohokoľvek.

„Diskutujúci pod mojím blogom svojím vyjadrovaním neraz spáchali trestný čin,“ povedal Szalay. Napriek tomu si myslí, že diskusie môžu byť obohacujúce vtedy, keď sa dozvie nový zaujímavý názor alebo, keď on sám v diskusii niekoho ďalšieho o svojej pravde presvedčí.

Humorista Rasťo Piško, ktorého v diskusii pod blogmi hodnotili kritickými názormi, povedal, že reakcie neboli dôvodom, prečo prestal písať blog, ale určite to nebolo príjemné. Aj on patrí medzi tých, ktorí si myslia, že čudné anonymné názory sú skazou internetu.