Legendárna konská pošta vyštartovala z Milhosti naprieč Európou
Pony Express vyrazil do Nemecka

Pohľadnica či lists pečiatkou Pony Expressu poteší každého zberateľa, milovníka divokého západu či romantika, pozdravy možno podať ešte na Podlesku, v Ružomberkua Žiline.

KOŠICE. Pozdravy adresátom v celej Európe, dokonca aj v USA vezú od včerajška jazdci legendárnej konskej pošty. Európsky Pony Express vyštartoval z hraničného priechodu s Maďarskom z Milhosti.

Hnedý valach Aron s jazdcom Pavlom „Valdézom“ Pustelníkom a čierna kobylka Negra osedlaná Františkom „Nevadom“ Hanušovským včera viezli na chrbtoch v špeciálnych kožených vakoch takmer tristo pozdravov. „Dostali sme ich z Nemecka. Odosielatelia si želajú, aby sme ich opečiatkovali a dopravili adresátom. Je to zberateľská rarita,“ vysvetlil šerif Rudolf „Krpec“ Vass.

Pozdravy možno ešte podať na poštových úradoch na Podlesku v Slovenskom raji, v Ružomberku a Žiline.

Rýchlejší ako pošta

Ďalšie zásielky pribudli na prvej zastávke v Košiciach.

Pozdravy do Anglicka a Švajčiarska poslala aj Košičanka Monika Tilková. „Určite sa potešia. Priateľ v Anglicku miluje country a všetko čo s tým súvisí,“ usmieva sa mladá žena. Obavy, že sa pozdravy cestou kdesi zapotrošia, nemá. „Aj keď posielate zásielku normálnou poštou môže sa stratiť. Ja týmto chlapcom verím.“

Napriek rôznym nástrahám, ktoré na kone a jazdcov striehnu po celej trase, sú zásielky v cieli načas. V 2600 kilometrov vzdialenom nemeckom meste Haren, ktorý je cieľovou stanicou, budú za necelých osem dní.

„Takže sme možno rýchlejší ako normálna pošta,“ usmieva sa poštmajster Gabriel Márton.

Mobil nestačí

Približne 40 jazdcov a rovnaký počet koníkov sa vystrieda na 360 kilometrov dlhom slovenskom úseku Európskeho Pony Expressu. Poštu si odovzdávajú na každých dvadsia­tich kilometroch.

Väčšinou putujú v tandeme. „Žijeme v čase mobilov, ale ani technika niekedy nestačí. Jazdec často potrebuje okamžitú pomoc,“ vysvetľuje šerif. Cestou sa môže hocičo prihodiť. Napríklad kobylku Negru včera museli stiahnuť, nevydržala horúčavu. Nebyť Arona s Valdézom, zrejme by zásielky meškali.

Nebezpečné sú najmä nočné etapy. „V noci toho vidíte z chrbta koňa veľmi málo. So Saimonom sme nabehli na ostnatý drôt. Rozťalo mu to kožu na hrudi. Ale už sa z toho dostal,“ spomína milovník koní Michal Farkašovský.

Na Európskom Pony Expresse sa podieľajú aj Česi, Poliaci a Nemci. Ambíciou organizátorov je prepojiť Balt s Jadranom a Čierne more s Atlantikom.

Na budúci rok sa bude musieť trasa slovenského úseku zrejme meniť. Nový lesný zákon totiž obmedzuje jazdu na koni v le­­s­och. „Kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí. A vôbec, kto by nás dohonil?“ – pýta sa šerif.