Ministerstvá vlastnia ubytovne, ktoré využívajú ich zamestnanci. Efektivita sa zistiť nedá
Štát nevie o vlastných hoteloch

Ústredné orgány nevedia, koľko ubytovacích zariadení vlastnia. Všetci však tvrdia, že ich zamestnanci si musia aj oddýchnuť.

BRATISLAVA, VYSOKÉ TATRY. Zistiť hodnotu alebo dostať sa aspoň k zoznamu rekreačných a obdobných účelových zariadení našich štátnych inštitúcií je dnes nemožné. Nedá sa tak napríklad porovnať, ktoré z nich štát využíva účelne.

„Štát v súčasnosti nevie, koľko vlastní a využíva všetkých svojich nehnuteľností. Preto neexistuje ani žiadny zoznam účelových zariadení,“ netají hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál.

Tvrdí, že tento stav je dočasný, vyriešiť by ho mala pripravovaná Agentúra majetkových služieb. Mala by vniesť poriadok nielen do hotelov a penziónov patriacich štátu, ale aj do používania všetkých nehnuteľností, ktoré patria štátu.

Má byť štát aj hotelierom?

Zuzana Wienk z Aliancie Fair-play myšlienku, že štát vlastní zariadenia na oddych svojich zamestnancov, apriori neodmieta. Prekáža jej však, že aj samotný štát má o nich minimum informácií. „V každom prípade by účelnosť ich využívania mala byť pod verejnou kontrolou,“ vysvetľuje.

Analytikovi Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Petrovi Goliašovi na rekreač­ných zariadeniach štátu prekáža vysoká pravdepodobnosť, že budú riadené menej efektívne ako súkromné. „Pretože sú typickým odvetvím, kde funguje konkurencia.“

Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz tvrdí, že štát by už v žiadnom prípade nemal zriaďovať nové strediská. Význam existujúcich odporúča prehodnotiť. „Vzhľadom na ich množstvo a trhovú cenu, keď ich vidíme roztrúsené naozaj v každom kúte Slovenska, možno ich odpredajom uvažovať o významnom znížení nákladov pre štát.“

Ďurana sa prikláňa k téze, že zamestnanci štátu za prácu dostávajú plat, preto by mali na oddych využívať súkromné hotely, penzióny a reštaurácie, tak ako ostatní.

Rovnaká logika platí aj pre pracovné pobyty, školenia či kongresy. „Kongresov určite nie je toľko, že by každé ministerstvo zaplnilo svoje zariadenie 365 dní v roku. Bolo by efektívnejšie rozmýšľať o nákupe týchto služieb u externých subjektov alebo o spoločných zariadeniach slúžiacich všetkým štátnym organizáciám,“ hovorí Ďurana.

Sú veľké aj malé

Šmál tvrdí, že ministerstvo financií je v efektivite využívania účelových zariadení pre ostatné rezorty príkladom. „Máme len dve takéto zariadenia. Pri vysokom počte zamestnancov rezortu vrátane všetkých z celej daňovej, colnej správy a iných agentúr, môžem povedať, že sú využité na maximum,“ tvrdí.

K rezortom s najväčším poč­tom rekreačných zariadení patrí ministerstvo vnútra. V ôs­mich zariadeniach zamestnáva spolu 240 ľudí ako personál a ponúka približne 800 lôžok. Alena Koišová z ministerstva hovorí, že približne tretinu ubytovacích kapacít počas roka ponúkajú aj bežným občanom.

Zamestnanci rezortu aj vyslúžilci sa v zariadeniach rekreujú na poukaz. Za pobyt zaplatia aspoň tretinu bežnej ceny.

„Hasiči a policajti pracujú v zložitých a často náročných podmienkach. Ich povolanie je rizikové. Ministerstvo im aspoň takouto formou poskytuje oddych alebo liečenie,“ hovorí Koi­šová.

Ak počas roka výnosy niektorých z ôsmich rekreačných zariadení nedosiahnu ich prevádzkové náklady, stratu svojej príspevkovej organizácie zaplatí ministerstvo.

Ako príklad menšieho štátneho rekreačného zaradenia môže slúžiť Vzdelávacie a rehabilitačné centrum Krajskej prokuratúry Prešov v Starej Lesnej vo Vysokých Tatrách. Pracuje v ňom 12 ľudí, ponúka 38 lôžok s bazénom.

Marián Spišák z Krajskej prokuratúry v Prešove hovorí, že centrum slúži najmä na vzdelávacie podujatia, „preventívnu rehabilitáciu“ prokurátorov v zmysle zákona, či na rekreáciu zamestnancov a ich rodín počas školských prázdnin.

„Vo výnimočných prípadoch môžu zariadenia využiť aj ľudia mimo rezortu prokuratúry, keď to priestorové a časové kapacity dovoľujú, na základe vystaveného poukazu,“ spresnil Spišák.

Cena za noc je v tom prípade 150 korún. Okolité súkromné penzióny však ponúkajú prenocovanie aspoň za 300 korún.

Zákonný nárok na preventívnu týždennú rehabilitáciu má každý prokurátor, ktorý dosiahol vek 45 rokov a je v služobnom pomere dlhšie ako desať rokov.

Niektorí hotely predávajú

Zbaviť sa svojho 21-lôžkového penziónu v Starom Smokovci sa rozhodla štátna Tlačová agentúra Slovenskej republiky.

Riaditeľka komunikácie TASR Anna Ghanamová povedala, že jedným z hlavných dôvodov je približne 200-tisícová strata, ktorú zariadenie ročne vytvára. Stojí tiež na cudzom pozemku, za ktorý treba platiť nájom.

Ghanamová hovorí, že vedenia štátnych inštitúcií sa môžu samy rozhodnúť, či budú prevádzkovať vlastné oddychové zariadenie. Agentúra sa však podľa nej chce so všetkou dôslednosťou venovať svojej hlavnej, zo zákona danej úlohe, ktorou je agentúrne spravodajstvo.

„Vedenie TASR sa domnieva, že jeho úlohou je vytvoriť zamestnancom také platové podmienky, aby sa mohli rekreovať v profesionálne spravovaných zariadeniach a nie v nedôstojnom zariadení, ktoré má jednu spoločnú umyváreň a toa­letu pre všetky izby.“

Tráviť dovolenku vo vlastných priestoroch vo Vysokých Tatrách môžu aj pracovníci Národnej banky Slovenska . FOTO – AUTOR TASR je jednou z mála štátnych organizácií, ktorá chce svoje rekreačné zariadenie predať. FOTO – AUTOR

Ďalšie odkazy:

• Viac správ z ekonomiky nájdete na ekonomika.sme.sk