Zeljenka, ktorý sa narodil v Bratislave 21. decembra 1932, patril podľa muzikológov k najvýraznejším zjavom na slovenskej hudobnej scéne. Napriek tomu mal tento absolvent kompozície na Vysokej škole múzických umení u Jána Cikkera počas komunizmu dlhoročný zákaz uvádzania svojej hudby. Na pódiá sa vrátil až v roku 1989.
Zeljenku dlhé roky radili k najaktívnejším a najhranejším skladateľom novej slovenskej hudby. Skomponoval množstvo hudobných a hudobno-dramatických diel, vrátane dvoch opier - Bátoryčka a Posledné dni Veľkej Moravy, deviatich symfónií, množstva klavírnych sonát, sláčikových kvartet, scénických pašií a mnohých koncertných a komorných kompozícií.
Zložil tiež hudbu ku stovke hraných a dokumentárnych filmov, medzi ktorými sú snímky Slnko v sieti, Panna zázračnica, Drak sa vracia alebo Nylonový mesiac.
Jeho dielo v posledných rokoch ocenili viacerými vyznamenaniami, napríklad Cenou autorského zväzu SOZA za najúspešnejšiu skladbu v oblasti vážnej hudby - Musica slovaca (2001). Získal aj Cenu ministra kultúry SR za celoživotnú tvorbu (2002) či cenu publika Krištáľové krídlo za celoživotné dielo (2004).