ŽILINA 4. júla (SITA) - Bývalú Kysucko-oravskú lesnú železnicu a jej zachovanú časť Historickú lesnú úvraťovú železnicu, ktorá je súčasťou Múzea kysuckej dediny v Novej Bystrici - Vychylovke, priblíži od štvrtka výstava Klapot kolies v údoliach Bielej Oravy a Bystrice v kaštieli v Radoli. Návštevníkom podá komplexný pohľad na minulosť i súčasnosť tejto pozoruhodnej železnice, ktorá patrila v minulom storočí medzi najvýznamnejšie lesné železnice na Slovensku. Odborné texty, dobové fotografie, exponáty ako pracovné nástroje na údržbu a opravu trate a vozňového parku, návestné a dorozumievacie prostriedky, uniforma pracovníka lesnej železnice, súčasti výstroja lokomotívy, výrobné tabuľky koľajových vozidiel, kópie písomných prameňov, mapky, či tabuľky približujú históriu bývalej lesnej železnice a jej zachovanej časti, prevádzku a každodenný život jej zamestnancov. Súčasťou prehliadky je aj videoprojekcia dokumentárnych filmov o nej.
Kysucko-oravská lesná železnica (KOLŽ) vznikla v roku 1926 spojením dovtedy samostatných úzkorozchodných lesných železníc z Oščadnice do doliny Chmúra v katastrálnom území obce Nová Bystrica - Vychylovka a oravskej LŽ z Lokce do Erdútky, terajšej Oravskej Lesnej. V úseku spojovacej železnice medzi Chmúrou a sedlom Beskydu bolo veľké prevýšenie - 217,69 metra na pomerne krátkom úseku. Pre bezpečnosť prevádzky to projektant vyriešil vložením troch hrotových úvratí do trate, zároveň sa obe koncové stanice v Chmúre a v sedle Beskydu vybudovali ako úvraťové. Na konci 20. rokov 20.storočia dosiahla KOLŽ dĺžku vyše 110 km, z toho mala hlavná trať 61 km, zvyšok tvorili odbočky.
Hlavnou úlohou železnice bol odvoz dreva z údolí Bielej Oravy a Bystrice do stanice LŽ v Oščadnici, ktorá bola v drevosklade parnej píly, kde sa časť dreva spracovala alebo sa drevo vyvážalo do železničnej stanice Košicko-bohumínskej železnice v Oščadnic. KOLŽ zrušili pre nerentabilitu od januára 1969. Reálne ukončila prevádzku v roku 1972. S výnimkou osemkilometrového úseku Chmúra - Tanečník trať demontovali a zlikvidovala sa aj časť rušňového parku a väčšina vozňov. Zachovanú časť bývalej železnice a torzo koľajových vozidiel prevzalo v roku 1974 do svojej správy Kysucké múzeum v Čadci. Zámerom múzea, ktoré zvyšky bývalej lesnej železnice začlenilo do vznikajúcej expozície v prírode, bola obnova zachovanej časti železnice a jej ďalšie využitie formou múzejnej železnice.
Súčasne s výstavbou národopisnej expozície múzeum rekonštruovalo aj 2,7 kilometra železnice medzi stanicou Chmúra a osadou Kubátkovia, ktorý sčasti prechádzal cez budovanú expozíciu v prírode. Po začatí prevádzky kysuckého skanzenu vo Vychylovke v roku 1981 sa na časti zachovanej železnice začali ukážkové skúšobné jazdy historických vlakov. Od roku 1991 sa zachovaná časť bývalej LŽ začala nazývať Historická lesná úvraťová železnica. Po ukončení generálnej opravy úseku Kubátkovia - Chmúra - Beskyd dostalo Kysucké múzeum v roku 1995 povolenie na osobnú prevádzku od stanice Kubátkovia. Sprevádzkovanie 11-kilometrovej časti bývalej lesnej železnice sa plánuje na rok 2009.
Výstava potrvá do konca septembra, prístupná je každý deň, v pondelok až piatok od 8:00 do 16:00, v sobotu a nedeľu od 10:00 do 16:00.
Agentúru SITA informovalo Kysucké múzeum v Čadci.
