Realizáciou niekoľkých opatrení by nezískal len štát. Každý obyvateľ by mal viac o 21–tisíc
PAS: reformy by nám priniesli miliardy

Rozbehnutím reforiem za milióny môže ekonomika za desať rokov získať miliardy do verejných rozpočtov.

BRATISLAVA. Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) v spolupráci s Inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) na základe metodiky Svetovej banky vypočítali, že jednoduché reformy na zlepšenie podnikateľského prostredia (pozri tabuľku) za sto miliónov môžu priniesť ekonomike desiatky miliárd do štátnej kasy. Projekt nazvali Sadenie čerešne a potrvá desať rokov.

Za málo peňazí veľa muziky

PAS začne každý štvrťrok hodnotiť desať kľúčových oblastí podnikania. Podľa riaditeľa inštitútu INEKO Eugena Jurzycu je jedným z problémom to, že vládam sa neoplatí robiť opatrenia, ktoré prinášajú ovocie až po parlamentných voľbách. „Snažia sa robiť opatrenia, ktoré prinášajú ovocie hneď, najneskôr v roku volieb,“ povedal Jurzyca.

Ak by podľa výkonného riaditeľa PAS Róberta Kičinu vláda uvoľnila na realizáciu reforiem sto miliónov, „hneď na ďalší rok po ich zavedení by získala do rozpočtov verejných financií o 3,5 miliardy viac“. Návratnosť takejto investície je teda viac ako 3500 percent.

„Firmy dosahujú návratnosť svojich investícií okolo päť percent,“ poznamenal Jurzyca.

Za desať rokov by reformy priniesli vláde do rozpočtov viac ako 202 miliárd korún, čo „dnes predstavuje približne dve tretiny súčasných spotrebných výdavkov verejnej správy,“ povedal Kičina. Po desiatich rokoch by každý obyvateľ získal sám pre seba navyše 21–tisíc korún.

Trápia ich dane a investori

Najproblematickejšou oblasťou je ochrana investorov.

„Treba sa sústrediť na tri ciele: predchádzanie konfliktov záujmov, zvýšenie zodpovednosti manažmentu k investorom a zjednodušiť získavanie vnútropodnikových dokumentov v prípade súdnych sporov,“ povedal Kičina.

V týchto oblastiach dosahujeme najhoršie výsledky. Štát má vytvoriť základný legislatívny rámec, ktorý sprehľadní celé podnikateľské prostredie. „Niektoré veľké firmy už prijali etické kódexy a začínajú konať,“ povedal Kičina.

Ako príklad Jurzyca uvádza súkromné zdravotné poisťovne. Tie si vytvorili poistné kmene a ak im ich štát zoberie, je to „akcia štátu proti investorom a klesneme ešte nižšie“.

Ministerstvom práce ohlásené zmeny v odvodovej politike nás podľa Kičinu „môžu posunúť v hodnotení ešte hlbšie“.

Podľa Jurzycu máme síce jeden z najnižších podielov daní na HDP v Európe a tento podiel je pod 30 percentami. Za poslednú dekádu sa znížil o viac ako deväť percent. Najväčší pokles podľa neho nastal počas vlády s Jánom Ľuptákom a neskôr, keď bola vo vláde aj SDĽ.

„Bude zaujímavé, ako sa bude tento podiel vyvíjať za súčasnej vlády,“ povedal Jurzyca. Prudké zníženie daňového a odvodového zaťaženia totiž nesúvisí s ideológiou, ale so schopnosťou riadiť štát, efektívne vyberať dane a efektívne ich aj využívať. Nikto nespochybňuje úlohu daní, ale treba vedieť, kde je daňové optimum. „Filozofia z minulosti, čím vyššie dane, tým vyšší výnos, sa ukázala ako nesprávna,“ povedal Jurzyca.

Kľúčové oblasti na reformy

ochrana investorov,

platenie daní a odvodov,

zahraničný obchod,

zamestnávanie pracovníkov,

založenie podniku,

vybavovanie povolení,

vymáhateľnosť práva,

výstup z podnikania,

registrácia nehnuteľností,

prístup k finančným prostriedkom.

Ďalšie odkazy:

• Viac správ z ekonomiky nájdete na ekonomika.sme.sk