Poslanci opäť schválili generálny pardon na sankcie za koncesionárske poplatky
Poplatky za rozhlas už vyriešili

Koalícia spolu s SDKÚ schválila zákon, ktorý vôbec nesúvisí s koncesionárskymi poplatkami, ale išlo vraj o neštandardnú situáciu.

BRATISLAVA. Poslanci včera cez zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci schválili generálny pardon na všetkých koncesionárov Slovenského rozhlasu.

Parlament tak opäť menil ustanovenia zákona cez celkom iný, nesúvisiaci zákon, čo poslanci koalície i opozície v minulosti niekoľkokrát ostro kritizovali. Jeden z predkladateľov návrhu Ján Podmanický zo Smeru návrh dôvodil „mimoriadnou situáciou“.

Rozšírený pardon

Generálny pardon sa podľa novely zákona má vzťahovať aj na tých koncesionárov, ktorí dlžobu voči rozhlasu zaplatili pred 20. februárom 2006.

Spoločnosť LawyerPartners, ktorá dlhy koncesionárov v roku 2005 od rozhlasu odkúpila, totiž v uplynulých dňoch týmto ľuďom rozoslala výzvu na zaplatenie vysokých úrokov z omeškania platby alebo na mimosúdne vyrovnanie.

Vo výzve tvrdila, že pôvodný generálny pardon, ktorý parlament schválil vlani, sa vzťahuje len na koncesionárov, ktorí dlžobu uhradili medzi 21. februárom a 22. aprílom.

Za rozšírenie generálneho pardonu hlasovali okrem koaličných strán aj poslanci SDKÚ. Poslanec tejto strany Tomáš Galbavý bol dokonca jedným z predkladateľov návrhu.

„Neštandardná situácia, keď sú ľudia zastrašovaní, nemôžu spávať a boja sa, že prídu o celý majetok, si vyžaduje neštandardné riešenia,“ povedal Galbavý.

Lipšic mal iný návrh

Proti takémuto riešeniu ostro protestoval najmä bývalý minister spravodlivosti za KDH Daniel Lipšic, podľa ktorého sa na všetkých koncesionárov vzťahuje už prvý generálny pardon. „Jediné riešenie je vyhlásenie zmluvy o postúpení pohľadávky rozhlasom súkromnej firme za neplatné,“ tvrdí.

VIDEO

z parlamentu - vymahanie koncesionarskych poplatkov

Ďalšie videá nájdete na tv.sme.sk.

Podľa neho už existuje v podobnej veci aj rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorý rozhodol, že pohľadávku, ktorá vznikla v oblasti verejného práva, nemožno zmluvou zmeniť na pohľadávku v oblasti súkromného práva.

„Ak prijmeme verziu, že postúpenie pohľadávky bolo platné a spoločnosť má platnú pohľadávku voči koncesionárom, tak žiaden zákon nemôže takto vstupovať do vlastníckeho práva. Čo ak sa firma obráti na európsky súd do Štrasburgu a bude od Slovenskej republiky žiadať ťažké miliardy,“ pýtal sa.

Ministerstvo spravodlivosti podľa svojho šéfa Štefana Harabina vyzve orgány činné v trestnom konaní, aby sa začali prípadom zaoberať.

Harabin, ktorý v minulosti kritizoval prax poslancov meniť zákony prostredníctvom noviel, ktoré sú pridané k nesúvisiacim zákonom, teraz povedal: „Je to jediné riešenie, ako raz a navždy zastaviť tento neúnosný stav, ktorý šikanuje občanov,“ povedal.