Medvede sa vraj premnožili

Šéf štátnej ochrany prírody Ján Mizerák tvrdí, že polovicu slovenských medveďov by bolo potrebné zastreliť. Šelmy sa totiž podľa neho príliš premnožili. Podľa odhadov žije na Slovensku asi 800 kusov týchto chránených zvierat. Ochranári z mimovládnych organizácií však v minulosti tvrdili, že už v súčasnosti sa medveďov strieľa príliš veľa.

"Polovica z toho, čo máme v súčasnosti," odpovedal Mizerák na otázku ČTK, koľko medveďov by v slovenských horách malo žiť. Zvieratá sú podľa neho nielen premnožené, ale taktiež čelia nevhodnému pomeru samcov a samíc a zdravotným ťažkostiam.

Mizerák si preto myslí, že by sa mal aj zjednodušiť spôsob lovu. Na rozdiel od súčasných pravidiel by sa podľa neho malo povoliť lákať medveďa na mäsovú návnadu. Upozorňoval tiež, že medveďov, ktorí vyberajú odpadky pri ľudských obydliach, niet kam umiestniť.

"Aký je to chránený živočích, keď ho nikto nechce," dodal Mizerák, podľa ktorého mali napríklad ochranári veľké ťažkosti nájsť nový domov pre medveďa nedávno odchyteného v Tatrách. Zoologické záhrady totiž zviera nechceli. 

Medveď hnedý nie je na Slovensku ohrozeným druhom. Ich hustota na našom území je najvyššia na svete, povedal na tlačovej besede Juraj Ciberej z Univerzity veterinárskeho lekárstva Košice. Generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR Ján Mizerák dodal, že "minimálna plocha pre život medveďa by mala byť okolo dvetisíc hektárov, na Slovensku je to okolo 800 až 900 hektárov." To podľa neho spôsobuje problémy tak v populácii medveďov ako aj pre ľudí.

Medveďom sa na Slovensku darí, preto je potrebné pristupovať k ich regulácii, avšak v súlade s domácou legislatívou ako aj legislatívou Európskej únie. V minulom roku bol povolený odstrel 70 kusov medveďov, ulovených bolo 14 kusov. Medvede sa lovia len v lokalitách, kde sa predpokladá ich možný stret s človekom, zvýšená koncentrácia, kde v predchádzajúcom období vznikli škody a v rekreačných oblastiach. 

Ciberej nesúhlasí s tým, aby boli na odstrel určené jedince do 60 kíl. "To je decko a každá matka určite trpí," povedal s tým, že presadzuje 100-kilovú hranicu pre odstrel. Upozornil tiež na "strácanie sa" kapitálnych kusov, ktoré by mali byť "národnou kultúrnou pamiatkou" určenou pre múzeá.

Šéf lesoochranárskeho združenia Vlk Juraj Lukáč v minulosti tvrdil, že do života medveďov by sa malo zasahovať čo najmenej. Argumentoval aj tým, že útokov na ľudí v posledných rokoch nepribudlo, hoci sa ulovila väčšinou menej ako polovica zvierat určených na odstrel. Šelmy v priemere zaútočia na jedného až dvoch ľudí ročne.

O počte slovenských medveďov navyše podľa šéfa lesoochranárskeho združenia Vlk Juraja Lukáča neexistujú žiadne presnejšie údaje. Preto by sa mal odstrel medveďov, s výnimkou problémových, zastaviť úplne, povedal ochranár. "Medveď je celoročne chránené zviera a u nás sa pri povoľovaní výnimiek na (odstrel) medveďa porušujú zákony. Žaloba na ministerstvo životného prostredia je už pripravená," dodal Lukáč.

Mizerák však oponoval, že lesy na Slovensku sú zasiahnuté ľudskou činnosťou do takej miery, že ich už nemožno nechať bez regulačných zásahov. Na útoky medveďov, ale aj vlkov sa v minulosti sťažovali napríklad majitelia dobytka či oviec.

Medveď hnedý bol v tridsiatych rokoch minulého storočia na Slovensku takmer na vyhynutie, preto bol zakázaný ich lov. Tesne po druhej svetovej vojne vzrástol počet medveďov na približne 800 kusov, v súčasnosti je ich okolo 800 až 850 kusov.

V Česku sa na rozdiel od Slovenska podľa dostupných informácií medvede vôbec nevyskytovali. V posledných rokoch sa však na územie Moravy dostalo niekoľko jedincov zo Slovenska.

Súvisiace články:

• + Niektorí ochranári spochybnili počet medveďov
• + Parkov má byť menej