Paríž 20. apríla (TASR) - Kandidát Národného frontu (FN) Jean-Marie Le Pen (78) patrí medzi veteránov spomedzi uchádzačov o prezidentský úrad. O Elyzejský palác sa uchádza piatykrát a chce zasadiť odvetu politickému systému, ktorý ho vytláčal na okraj politického diania.
Jean-Marie Le Pen sa narodil 20. júna 1928 v La Trinité-sur-Mer v bretónskom kraji Morbihan. Dva razy ženatý otec troch detí vstúpil do tohtoročnej predvolebnej kampane s heslom: "S Le Penom všetci spolu pozdvihnime naše Francúzsko," uvádza na svojej stránke televízna stanica TV5.
Bol veľkým prekvapením prezidentských volieb spred piatich rokov, keď 21. apríla 2002 v prvom kole vyradil vtedajšieho premiéra a kandidáta socialistov Lionela Jospina. Úspech očakáva aj teraz, pričom už neraz v médiách povedal, že "len postup do druhého kola mu nestačí". Zo svojich názorov nič nezmenil, neraz podotýka, že plynúci čas a fakty mu dávajú za pravdu.
Mnohí si ešte pamätajú jeho vyjadrenia o tom, že "plynové komory boli len maličkosťami v dejinách druhej svetovej vojny", v minulosti sa zmieňoval aj o "nerovnosti rás" i o tom, že "nacistická okupácia nebola až natoľko nehumánna", pripomenula na svojej stránke TV stanica France2. "Jediné, čo Le Pen skutočne ľutuje, je, že v roku 1965 nekandidoval v prezidentských voľbách".
Účastník bojov v Indočíne sa stal v roku 1956 ako 27-ročný najmladším poslancom Národného zhromaždenia. Odišiel však bojovať do Alžírska.
V roku 1972 založil FN a odvtedy stojí na jeho čele, zastupuje ho aj v parlamente. Desať rokov trvalo Národnému frontu, teda aj Le Penovi, kým začal získavať väčšiu podporu v prieskumoch verejnej mienky. Aj vďaka dedičstvu, keď nadobudol cementáreň Lambert, sa mohol pustiť do riadnej politickej kariéry. V roku 1984 bol zvolený za poslanca Európskeho parlamentu, o dva roky neskôr pracoval v poslaneckých laviciach Národného zhromaždenia v Paríži.
V roku 1992 sa stal regionálnym poradcom v regióne Provence-Alpes-Côte-dďAzure. V roku 1998 došlo vo vnútri FN k boju o moc, čo vyústilo v odtrhnutie krídla verného Brunovi Mégretovi. Znamenalo to zároveň aj stratu kresiel v Európskom parlamente. Mégret spolu so stúpencami založil konkurenčné Republikové národné hnutie (MNR). Avšak pred tohtoročnou kampaňou sa Mégret i MNR prihlásili späť k FN a vyjadrili podporu Le Penovi.
V roku 2004 bol znova zvolený za europoslanca.
V Le Penovom tohtoročnom programe opätovne možno vidieť jeho tézy zamerané proti prisťahovalectvu a obmedzeniu vplyvu Európskej únie na Francúzsko.
O prezidentský úrad sa usiloval v rokoch 1974 (získal 0,74 percenta hlasov), 1988 (14,38 percenta hlasov), 1995 (15 percent hlasov), 2002 (16,86 percenta v prvom a 17,94 percenta v druhom kole volieb) a teraz v roku 2007.
12 20 roi žab
