Tam, kde huňatí zväčšujú domáce knižnice

Záujem o 14. medzinárodný knižný festival, ktorý sa konal minulý týždeň v Budapešti, bol veľký, hviezdou bol Umberto Eco.

Knižné podujatia prebiehajú v Budapešti veľkolepo. Pred nespočetnými stánkami vydavateľstiev sa tlačí kopa národa, denníky vychádzajú so zvláštnymi prílohami, časopisy sú plné úryvkov z čerstvých kníh či rozhovorov s autormi.

Hlavným hosťom bola tentoraz Kanada. Pri tejto príležitosti vyšlo za posledný rok v Maďarsku okolo sto kníh kanadských autorov. Hviezdou podujatia bol však taliansky filozof a spisovateľ svetového mena Umberto Eco. Dostal aj veľkú cenu festivalu. Všetky jeho knižky vyšli v maďarských prekladoch.

Bez pátosu a superlatívov

Laudácio predniesol Péter Esterházy. Svojich skalných nenechal na pochybách. Mimochodom, je ich na desaťtisíce, usudzujúc z množstva predaných výtlačkov jeho kníh. Do priestrannej sály sa ich zmestil iba zlomok. Svojmu talianskemu kolegovi sa poklonil bez pátosu a superlatívov. Zo vzťahu k nemu sa vyznal cez svojskú intertextuálnu hru. Začal napríklad tým, že Eco je preňho okrem iného huňaté, milé a učenlivé stvorenie, ktoré iste zvýšilo počet talianskych kníh na policiach knižníc v ich ulici. Eco sa totiž volá aj Esterházyho pes.

Obecenstvo bolo hrdé, že sa na chvíľu môže cítiť pupkom sveta s minimálne dvoma živými svetovými spisovateľmi pod jednou strechou.

Debaty debutantov

Súčasťou festivalu je už siedmy rok i Európsky festival debutantov. Tento rok v Budapešti reprezentoval Slovensko vo farbách vydavateľstva L.C.A. Márius Kopcsay. Nie je debutantom v pravom zmysle slova, je autorom už niekoľkých poviedkových zbierok. Spomínaný festival je však venovaný autorom, ktorým v nedávnej minulosti vyšiel prvý román. Úryvok z Kopcsayovho románového debutu Domov, ktorý nedávno zabodoval aj na domácej pôde medzi troma najlepšími v literárnej súťaži Anasoft litera, vyšiel v rámci budapeštianskeho festivalu v anglickom a maďarskom preklade. Úryvky uverejnil literárny časopis Lettre Internationale i týždenník ÉS.

Na stretnutí s čitateľmi a vydavateľmi diskutovali debutanti z devätnástich krajín Európy. Zaujali názormi aj šarmom. Pre niektorých je písanie adrenalínovou zábavou, ukojením túžby po pôžitku, ktorý spôsobuje tvorba, cieľom je zabaviť sa úletmi vlastnej fantázie.

Zopár z nich vyjadrilo potrebu reflektovať skutočnosť (medzi nich patril i Kopcsay), prípadne problémy zamestnávajúce spoločnosť krajiny, z ktorej pochádzajú. Venovať sa existenciálnym otázkam pokladali za dôležité najmä autorky literatúr východného bloku, konkrétne Bulharska (Teodora Dimova), Rumunska (Ana Maria Sandu) a Maďarska (Zsuzsa Selyem). Jedným z najzaujímavejších zjavov bol i Saša Stanišić, ktorý pochádza z Višegradu v Bosne a Hercegovine a reprezentoval Nemecko.

Medzi stovkami kníh publikovanými k festivalu vyšli i maďarské preklady slovenských autorov - Ballu De la Cruz (Nap) a Uršuly Kovalyk Travesty šou (Ab-Art). Obe v maďarských vydavateľstvách sídliacich na Slovensku.